Preskočiť na obsah

Hrdlička poľná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Streptopelia turtur)
Hrdlička poľná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Streptopelia turtur
Linnaeus, 1758
Synonymá
Hrdlička divá

Mapa rozšírenia hrdličky poľnej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Nehniezdiaca

zostavil: BirdLife International and Handbook of the Birds of the World (2019) 2019.

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Hrdlička poľná alebo hrdlička divá[3] (lat. Streptopelia turtur) je holub z čeľade holubovitých. Hniezdi na veľkej časti Európy, v Severnej Afrike, na Kanárskych ostrovoch[4], v Malej Ázii, Sýrii, Palestíne, Iraku, Iráne a v Afganistane.[5]. Hniezdi na celom území Slovenska v poľnohospodárskej krajine, na okrajoch lesov do 1 300 m n. m..[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov hrdlička poľná patrí medzi ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci z dôvodu ničenia jej biotopov a neudržateľného spôsobu využívania krajiny. Stavy v Európe za obdobie troch generácií (15.9 roka) klesali odhadovanou rýchlosťou 30 – 49%. Trend bol v Európe od roku 1980 mierne klesajúci. V Strednej Ázii bol zistený za obdobie dvoch až štyroch dekád mierny až silný pokles. V Uzbekistane za posledných 30 rokov počty takisto poklesli. Pôvodná veľká populácia v európskej časti Ruska dramaticky poklesla o > 80% od roku 2000 a v porovnaní so stavom od roku 1980 až o > 90%. Pokles je zaznamenaný aj vo východnej a južnej časti Kazachstanu, napríklad v pohorí Manrak (južne od jazera Zajsan) bola hrdlička poľná v minulosti bežným druhom a dnes je vzácna či dokonca úplne vymizla.[1]

Hrdlička poľná meria 26 – 28 cm s rozpätím krídel 47 – 53 cm[6], váži 130 – 166 g[5].

Hlas a komunikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa hlbokým vrčivým ale mäkkým vrkaním[7] turr-turr, často na to používa jedno stabilné miesto. Hlasový prejav dopĺňa demonštračným letom, kedy vzlietne do výšky so silným tleskotom krídel, robí pritom oblúk a vo výške roztiahne krídla i chvost a klesá nazad na svoje miesto.[5]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 15 000 - 30 000. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 93,90 % mapovacích kvadrátoch. Ojedinele bola zaznamená v zime. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[8] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.

Živí sa semenami kultúrnych rastlín (obilie, ryža, kukurica, slnečnica, hrach a proso) a divožijúcich rastlín (Chenopodium, Euphorbia, Vicia, Galeopsis, Setaria italica, Centaurea cyanus a iné).[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 24. mája 2020
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Hrdlička poľná, str. 352 – 353, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]