Styx (bohyňa)

Styx (starogréc.: Στύξ [stýks]; lit. „Chvenie“)^[1] je v gréckej mytológii nazývaná bohyňa podsvetia spájaná s riekou Styx. Jej rodičmi boli titáni Okeanos a Tethys, bola manželkou Titana Pallas a matkou Zéla, Nike, Kratosa a Bia. Stála na strane Dia v jeho vojne proti Titanom, a preto Zeus na jej počesť nariadil, aby sa slávnostné prísahy bohov skladali pri vode jej rieky.^[2]

Rodina

Styx bola jednou z tisícich Oceanidiek, početných dcér Titana Okeána, veľkej vody obkolesujúcej svet, a jeho sesterskej manželky Tethys. Podľa rímskeho mýtografa Hyginusa však bola dcérou Nox („Noc“, rímsky ekvivalent Nyx) a Ereba (Temnota).

Vydala sa za Titana Pallas a mali spolu štyri deti: Zéla, Nike, Kratosa a Bia zosobňujúce moc, silu, ctižiadosť a víťazstvo.^[3]^[4]

Mytológia

*Styx* od mexického umelca Antonia Garcíu Vegu.

Zeus po víťazstve vo vojne nad Titanmi vyhlásil, že prísaha bohov pri vodách jej rieky je zo všetkých najposvätnejšia, nezrušiteľná a neodvolateľná. Ten, kto by ju porušil, stratil by nesmrteľnosť. Sám na to doplatil, keď sľúbil Semelé, že jej splní čokoľvek si bude želať:^[5]

„	Nech si želáš čokoľvek, nebude ti to odopreté... a že tvoje srdce nebude trpieť nedôverou, Sľubujem pri tom božstve, vlnách hlbokého jazera Styx – prísahe bohov.	“
– Publius Ovidius Naso, Premeny, 3.308-312

Héra (v Iliade), prisahá pri Styxe Diovi, že nie je vinná za Poseidónov zásah na strane Grékov v trójskej vojne, a tie isté slová necháva použiť Kalypso (v Odysei), keď prisahá pri Styxe Odyseovi, že prestane proti nemu intrigovať. Aj Hypnos (v Iliade) núti Héru, aby mu prisahala „pri nedotknuteľnej vode Styx“. V homérskych hymnoch^[6] Demeter žiada „neúprosnú“ vodu Styxu, aby jej bola svedkom, ako prisahá Metaneire, Léto prisahá personifikovanému Dilovi na vodu Styxu, pričom to nazýva „najmocnejšou a najstrašnejšou prísahou, akú môžu prisahať požehnaní bohovia“, zatiaľ čo Apolón žiada Herma, aby mu prisahal na „strašnú“ vodu Styxu.

Podľa Hésioda žila Styx pri vchode do Hádu, v jaskyni „podopretej dookola striebornými stĺpmi až k nebu“.^[7] Hesiódos tiež hovorí, že Zeus posielal Iris, posla bohov, aby priniesla „slávnu studenú vodu“ zo Styxu, pri ktorej mali bohovia prisahať.

V modernej dobe

Dňa 2. júla 2013 bolo meno „Styx“ oficiálne priradené k jednému z mesiacov Pluta. Jeho ostatné mesiace (Charon, Nix, Hydra a Kerberos) majú tiež mená z grécko-rímskej mytológie súvisiace s podsvetím.

Rodostrom

Rodostrom potomkov Titanov Eurybie a Kria.

Hviezdy

Referencie

↑ West, M. L. (1966), Hesiod: Theogony, Oxford University Press. ISBN 0-19-814169-6, S. 53.
↑ Jost, Madeleine, s.v. Styx in Oxford Classical Dictionary, digitálne vydanie. Styx.
↑ ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 383.
↑ Hyginus, Fabulae 1.2–1.5.
↑ Ovidius, Metamorfózy 3.308–312.
↑ Gantz, Timothy, Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources, Johns Hopkins University Press, 1996, Two volumes: ISBN 978-0-8018-5360-9 (Vol. 1), ISBN 978-0-8018-5362-3 (Vol. 2).
↑ Hésiodos, Teogónia 775-779.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Styx na anglickej Wikipédii.

[1] West, M. L. (1966), Hesiod: Theogony, Oxford University Press. ISBN 0-19-814169-6, S. 53.

[2] Jost, Madeleine, s.v. Styx in Oxford Classical Dictionary, digitálne vydanie. Styx.

[3] ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. vyd. Bratislava : Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3. S. 383.

[4] Hyginus, Fabulae 1.2–1.5.

[5] Ovidius, Metamorfózy 3.308–312.

[6] Gantz, Timothy, Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources, Johns Hopkins University Press, 1996, Two volumes: ISBN 978-0-8018-5360-9 (Vol. 1), ISBN 978-0-8018-5362-3 (Vol. 2).

[7] Hésiodos, Teogónia 775-779.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]