Svatava Poľská
Svatava Poľská | |
česká kňažná a kráľovná | |
Svatava Poľská, ako ju spodobnil Jan Matejko | |
Narodenie | asi 1046 – 1048 |
---|---|
Úmrtie | 1. september 1126 Praha, České kniežatstvo |
Rodičia | Kazimír I. Dobronega Kyjevská |
Manžel | Vratislav II. |
Odkazy | |
Commons | Svatava Poľská |
Svatava Poľská (* asi 1046 až 1048 – † 1. september 1126) bola treťou manželkou Vratislava II.
Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Svatava bola dcérou poľského kniežaťa Kazimíra I. a jeho manželky Dobronegy Kyjevskej, dcéry Vladimíra I. a po prababičke Dúbravke bola spriaznená s Prěmyslovcami. Jej bratmi boli poľskí králi Boleslav II. a Vladislav I.
Svadba s Vratislavom
[upraviť | upraviť zdroj]K sobášu Svatavy s Vratislavom došlo zrejme v roku 1062, rok po smrti predchádzajúcej kňažnej, Vratislavovej druhej manželky Adelaidy Uhorskej.[1] Jeho prvá manželka zomrela pri predčasnom pôrode potom, čo ju Spytihněv II. väznil. Podľa nemeckých historikov mala Svatava v čase svadby asi 15 rokov, podľa Oswalda Balzera 19 až 22. Dôvodom svadby bolo zachovanie neutrality Čiech v poľsko-nemeckom konflikte a Vratislav tak potvrdil priateľské vzťahy so Svataviným bratom, poľským kniežaťom (neskôr kráľom) Boleslavom II., s ktorým ale Vratislav neskôr bojoval o česko-poľské hranice.
Kňažná Svatava
[upraviť | upraviť zdroj]K Vratislavovým štyrom deťom Svatava pridala Boleslava, Bořivoja, Vladislava, Soběslava a Juditu. Najmladší potomok, Soběslav, sa narodil zrejme v roku 1075. V tej dobe bola už Svatava zrelou ženou a matkou, preto snáď mala s najmladším synom tak trochu iný vzťah. Traja z jej synov - Bořivoj, Vladislav a Soběslav sa stali kniežatami v nepokojných rokoch po smrti ich otca, dcéru Juditu Vratislav vydal za svojho priateľa a radcu Wiprechta Grojčšského.
O manželke kniežaťa sa však nezachovalo z tej doby veľa správ, snáď len tá, že podporovala vyšehradskú kapitulu.
Korunovácia
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1085 sa konal dvorský zjazd v Mohuči, ktorý sa významne zapísal do českých dejín. Vratislav II. obdržal od Henricha IV. za svoje verné služby kráľovskú korunu (avšak len nededičnú), bol zbavený poplatkov a povinný účasťou českých vládcov s družinou na korunovačných cestách rímsko-nemeckých panovníkov do Ríma. Postupne sa tak uvoľňovali väzby českých a nemeckých panovníkov.
15. júna 1085 na Pražskom hrade trevírsky arcibiskup Egilbert Vratislava a jeho manželku Svatavu korunoval kráľom a kráľovnou, pri tejto príležitosti je pri Vratislavovi uvádzaný aj titul kráľ poľský.
„ | Medzitým Egilbert, arcibiskup trevírsky, v zmysle cisárovho rozkazu, prišiel do hlavného mesta Prahy a dňa 15. júna pri slávnej omši svätej pomazal Vratislava, odeného kráľovskými odznakmi, na kráľa a vložil korunu na hlavu jeho i na hlavu jeho manželky Svatavy, oblečených v kráľovskom rúchu. | “ |
– Kosmova kronika |
Pri príležitosti korunovácie vznikol Vyšehradský kódex.
Vdova
[upraviť | upraviť zdroj]Vratislav si užíval titul kráľa šesť rokov, zomrel 14. januára 1092. Svatava tak ovdovela a prizerala sa potom bojom medzi členmi prěmyslovského rodu. V roku 1111 zohrala rolu pri jednaní Vladislava I. s Boleslavom III. po kráľovej smrti Svatava taktiež uzmierovala svojich najmladších synov Soběslava a Vladislava.
V roku 1125 umierajúci Vladislav I. potvrdil ako svojho nástupcu Ota II. Olomouckého, ktorého nástupníctvo podporoval aj Vladislavova manželka Richenza z Bergu. Až zásah kráľovnej jeho rozhodnutie zmenil. [1] Po veľkom nátlaku ku ktorému sa pripojil aj Svatavin priateľ Oto Bamberský, sa umierajúce knieža s bratom zmieril i keď veľmi nerád.
Svatava, ktorá bola viac než 30 rokov vdovou, ešte zažila víťazstvo svojho syna v bitke pri Chlumci a umrela 1. septembra 1126. Pochovaná je rovnako ako jej manžel na Vyšehrade v kostole sv. Petra a Pavla.
Potomstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Z piatich detí Svatavy a Vratislava II. sa všetky dožili dospelosti:
- Boleslav († 1091), olomoucský údelník
- Bořivoj II. (* 1064? - † 1024), české knieža
- ∞ 1100 Helbirga Babenberská
- Vladislav I. (†1125), české knieža
- Soběslav I. (* 1075? - †1140), české knieža
- ∞ 1123 Adelaida Uhorská
- Judita Grojčská (* 1066 - †1108), olomoucký údelník
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svatava Poľská
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BLÁHOVÁ, Marie; FROLÍK, Jan; PROFANTOVÁ, Naďa. Velké dějiny zemí Koruny české I. Do roku 1197. Praha; Litomyšl : Paseka, 1999. ISBN 80-7185-265-1. S. 800. (česky)
- NOVOTNÝ, Václav. České dějiny I./II. Od Břetislava I. do Přemysla I.. Praha : Jan Laichter, 1913. S. 1214. (česky)
- VANÍČEK, Vratislav. Vratislav II. (I.) První český král.. Praha : Vyšehrad, 2004. ISBN 80-7021-655-7. S. 269. (česky)
- KÁREŠOVÁ, Z.; PRAŽÁK, J. Královny a kněžny české.. 1. vyd. Praha : X-Egem, 1996. (česky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svatava Polská na českej Wikipédii.