Sviatok Panny Márie Snežnej

Sviatok Panny Márie Snežnej je dňom výročia posviacky rímskej Baziliky Santa Maria Maggiore (Bazilika Panny Márie Väčšej), ktorá je označovaná ako najväčší a najstarší chrám západnej cirkvi zasvätený Panne Márii. Slávi sa 5. augusta.

Pôvod

Podľa starej tradície žil v Ríme v 4. storočí zbožný kresťanský pár vznešeného pôvodu. Bol bohatý, ale nemal deti. Roky sa manželia modlili, aby im Boh požehnal syna, ktorý by ich miloval a zdedil ich majetok. Nakoniec sa rozhodli, že za „dediča“ vyhlásia Pannu Máriu a majetok venujú šíreniu jej kultu. Na to sa im v horúcu noc 4. augusta zjavila Panna Mária so želaním, aby na vrchu Esquiline, jednom zo siedmich kopcov Ríma, postavili chrám. Znakom malo byť miesto, ktoré bude pokryté snehom. Medzitým sa Panna Mária zjavila aj pápežovi Libériovi (352 – 366) a odovzdala mu rovnaké posolstvo. Na ďalší deň 5. augusta letné slnko pálilo a celé mesto pozorovalo oblasť na kopci Esquiline pokrytú snehom. Pápež Libérius nariadil vyznačiť obvod zasneženej plochy skôr, ako sa roztopí. Manželia ponúkli pápežovi pomoc pri financovaní kostola. O niekoľko rokov neskôr pápež Sixtus III. (432 – 440) postavil na mieste kostola súčasnú baziliku. Spomienka na posvätenie baziliky sa začala sláviť v roku 1568. Dnes je známa ako Santa Maria Maggiore.

Slovensko

Pre Slovákov je bazilika významná aj tým, že práve tu sa v roku 867 prvýkrát slávila liturgia v jazyku ich predkov – staroslovenčine. Bolo to pravdepodobne na Vianoce roku 867, keď pápež Hadrián II. v rímskej bazilike Sv. Márie (dnes Santa Maria Maggiore) pri jasličkách položil staroslovienske evanjelium na oltár, čím oficiálne schválil jeho preklad do staroslovienčiny, a Konštantín hneď odslúžil starosloviensku bohoslužbu. Svedčí o tom aj reliéf znázorňujúci svätého Cyrila a svätého Metoda v krstiteľnici chrámu.

Pozri aj

• Mariánske sviatky