Preskočiť na obsah

Téryho chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Téryho chata

49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V / 49.19; 20.198889Súradnice: 49°11′24″S 20°11′56″V / 49,19°S 20,198889°V / 49.19; 20.198889
Nadmorská výška2 015 m n. m.
PohorieVysoké Tatry
PolohaMalá Studená dolina
Rok založenia1899
Najľahší výstupz Hrebienka
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsTéryho chata
Webová stránkahttp://www.teryhochata.sk/

Téryho chata (hovorovo nazývaná Terynka[1] či Térynka; poľ. Schronisko Téryego, maď. Téry menedékház, nem. Tery-Hütte) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2 015 m n. m.. Leží pri Piatich spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu.

História chaty

[upraviť | upraviť zdroj]

Téryho chata bola postavená na podnet predstaviteľa Maďarského turistického spolku Edmunda Téryho (od 1891 bol výkonným viceprezidentom a v rokoch 1907 – 1910 najvyšším predstaviteľom spolku), ktorý pôsobil aj na Slovensku. Chata od svojho založenia doteraz nesie jeho meno. Téry (od 28. novembra 1880 banský lekár v Štefultove, dnes súčasť Banskej Štiavnice) okrem iných vystúpil ako prvý na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877).

V roku 1896 dal Téry podnet na vylepšenie turistického chodníka a krátko nato aj na vybudovanie chaty, ktorá by slúžila turistom.[2] Verejnosti bola odovzdaná do užívania 21. augusta 1899.[3] Projektoval ju spišskosobotský architekt Gedeon Majunke.

Do roku 1933 bola Téryho chata najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách. Od roku 1936 má celoročnú prevádzku. (V roku 1933 bola otvorená Chata pod Rysmi 2 250 m n. m., ktorá je však v prevádzke len v lete.)

V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Počas 2. svetovej vojny bola často zatvorená, ale na chate pôsobili bratislavskí horolezci Ing. Ladislav Chodák, Alo Huba, Radek a Borek Roubalovci, Gizela Krenová, František Moravčík, Jozef Horvát, Ladislav Dvořák, Tatranec, Rudolf Mašlonka, Karel Jedlička a ďalší.[4][5]

Chata prešla viacerými stavebnými úpravami. V rokoch 1979 – 82 bola uskutočnená veľká stavebná rekonštrukcia. Dovezených bolo 197 ton stavebného materiálu vyniesli nosiči na svojich ramenách a 570 ton bolo prepravených letecky. Kachle nahradilo ústredné kúrenie, pribudla elektrocentrála a moderná toaleta, no napriek tomu si chata zachovala pôvodný ráz, ktorý navrhol Gedeon Majunke.

Prvý fotovoltický systém bol na chate nainštalovaný v roku 2009. V roku 2012 bolo na chatu namontovaných 30 panelov solárnych panelov s plochou 60 m2. Celkový výkon panelov v roku 2013 bol 9,2 kW. Slnečná energia tak pokrýva kompletnú energetickú spotrebu chaty (osvetlenie, chod mrazničky a chladničky, kávovar, televízor, dobíjanie batérií a telefónov) a využíva sa aj na čerpanie a ohrev vody.[6]

K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu chatára Bela Kapolku a iných úspešných Tatrancov a horolezcov.

Chatári

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Ján Adriáni (1899 – 1910)
  2. Gustáv Barč (1915? – ?)
  3. Július Tardík (1928)
  4. Karol Kern (1928 – 1938)
  5. Ján Kacián a Štefan Zamkovský (1938)
  6. Štefan Zamkovský (1938 – začiatok 40. rokov 20. storočia)
  7. Ondrej Krasuľa (cca. 1940 až 1943/44)
  8. Alo Huba (1944)
  9. Rudolf Mašlonka a Rudolf Kacián (1945 – 1948; Rudolf Kacián v roku 1948 odchádza na Bilíkovú chatu a Rudolf Mašlonka v roku 1949 na chatu Kamzík)
  10. Ing. Vladimír Šimo v letnom období (1949 – ?)
  11. Julius Parák (? – 1951)
  12. Karol Danajovič (1951)
  13. Jozef Stolár (1952)
  14. Jaroslav Sláma (1953 – 1958)
  15. Miroslav Jílek (1958 – 1963)
  16. František Skopík (1964 – 1967)
  17. Michal Legutky (1967 – 1971)
  18. Ondrej Šimko (1971 – 1973)
  19. Belo Kapolka (1973 – 1994)
  20. Viola Kapolková (1994)
  21. Ing. Miroslav Jílek (Františka Kriššáková) (1994 – 2014) [4]
  22. Peter Michalka (2014 – súčasnosť) [7]

Nosičský rekord

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Téryho chata je prístupná:

Okolie chaty

[upraviť | upraviť zdroj]

Od chaty je krásny výhľad do Kotliny Piatich spišských plies, na samotných Päť spišských plies, ale i okolité štíty: Ľadový štít, Prostredný hrot, Širokú vežu, Snehový štít, Baranie rohy, Spišský štít, Pyšný štít, Lomnický štít a ďalšie.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Terinka. In: ORAVEC, Peter. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. Praha : Maxdorf, 2014. 327 s. ISBN 978-80-7345-326-8. S. 266.
  2. ↑ S rodinou do Tatier. Prehľad všetkých horských chát a trás, ktoré k nim vedú [online]. AhojMama.sk, [cit. 2019-07-26]. Dostupné online.
  3. ↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76. S. 96-97.
  4. ↑ a b MRÁZIK, František; ŠVORC, Jaroslav. Strechy nad oblakmi. Bratislava : Print-servis, 1998. 153 s. ISBN 80-88755-62-X.
  5. ↑ PETRÁNOVÁ, Martina. Poodkryté tajomstvo. Tatry, roč. LVII., čís. 1, s. 14 – 15.
  6. ↑ RÁCIK, Jozef. Fotovoltický systém na Téryho chate [online]. ASB.sk, 2013-04-30, [cit. 2023-01-16]. Dostupné online.
  7. ↑ Téryho chata má nového chatára, je ním Peter Michalka. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-09-17. Dostupné online [cit. 2018-01-10].
  8. ↑ Nosičský rekordér Laco Kulanga nemieni zavesiť krošňu na klinec. SME (Bratislava: Petit Press), 2004-11-10. Dostupné online [cit. 2018-01-10]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Téryho_chata&oldid=7762858“