Priečne sedlo
| Priečne sedlo | |
| sedlo | |
 Priečne sedlo z Malej Studenej doliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Spiš |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 352 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′19″S 20°11′06″V / 49,1887411°S 20,185075°V |
| Najľahší výstup | po  žlto značenej trase z Malej Studenej doliny
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Priečné sedlo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Priečne sedlo (poľ. Czerwona Ławka, maď. Vörös-torony-hágó) je sedlo vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa medzi Širokou vežou a Priečnou vežou vo výške 2 352 m n. m.[1] Sedlo pretína dvojitým zárezom Prostredný hrebeň. Je to dvojsedlo. Priečne sedlo, ktoré je bližšie k Širokej veži a Priečna štrbina, tesne pod Priečnou vežou je rozdelené Priečnou vežičkou.
Trochu z histórie
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý turistický prechod uskutočnili v lete 1846 Gustav Müller, Wilhem Roxer a jeho brat. Prvý zimný prechod uskutočnili Tibor Kregczy, Lajos Rokfalusy a Zoltán Votisky 15. apríla 1911. Pre ťažkosti spojené s výstupom Klub československých turistov v roku 1934 vytýčil a zabezpečil výstupovú cestu sto metrov dlhými reťazami so zabetónovanými fixnými skobami. Cesta zo sedla do Veľkej Studenej doliny je ľahšia, ale aj napriek tomu bola tiež v neskorších rokoch zabezpečená reťazami. Turistická cesta, ktorá vedie zo sedla ku Zbojníckej chate sa nazýva tiež Ostravská cesta, po veľmi aktívnom ostravskom turistickom oddieli, ktorý ju v rokoch 1935 – 1937 vybudoval.[2]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Odlišný poľský názov (Čerevená lávka) vychádza z nomenklatúry horských vodcov - spišských Nemcov z 19. storočia, ktorí používali pomenovanie Rote Bank. Vychádzali pritom zo sfarbenia skalísk.[3]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Sedlom vedie reťazami a stúpačkami zabezpečený, žlto značený turistický chodník spájajúci Malú Studenú dolinu s Veľkou Studenou dolinou, od roku 2013 obojsmerný. Trasa býva označovaná ako technicky najnáročnejší značkovaný turistický chodník vo Vysokých Tatrách.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 113 Vysoké Tatry (14. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-30]. Dostupné online.
- ↑ ANDRÁŠI, Július. Priečne sedlo. Tatry, roč. XXXIV, čís. 2, s. 26-27.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Priečne sedlo
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Priečne sedlo z Malej Studenej doliny -
Priečna veža z Veľkej Studenej doliny -
Priečne sedlo z Veľkej Studenej doliny -
S pomocou reťazí
.JPG)
