Tatranský spolok turistický
Tatranský spolok turistický, prvá slovenská turistická organizácia, ktorá položila základy organizovanej turistiky pre širokú slovenskú verejnosť bez rozdielu spoločenského postavenia a povolania.
Z histórie
[upraviť | upraviť zdroj]Pád Rakúsko-Uhorskej monarchie otvoril priestor pre nové iniciatívy spolkov a združení, ktoré sa dovtedy nemohli realizovať. Noviny Sokol, ktoré vychádzali v Liptovskom Mikuláši 12. januára 1919 uverejnili správu o stretnutí priateľov turistiky s úmyslom vytvoriť turistický spolok. Medzi účastníkmi boli Miloš Janoška, Branko Lacko, MUDr. Ivan Stodola, JUDr. Juraj Janoška, Ondrej Žuffa a Fedor Droppa. Aj noviny Slovenský východ zakrátko vydali rovnakú výzvu, ktorej autorom bol Anton Straka, ktorý oznamoval, že bolo by vhodné čo najskôr vytvoriť Družstvo slovenských turistov, ktoré by mohlo mať svoje sídlo pod Tatrami.
Už v zaniknutom Uhorskom karpatskom spolku pôsobili nadšení turistickí činovníci so slovenskými koreňmi. Ich aktivita nebola bezvýznamná. Pripravovali pôdu pre nové spoločenské organizácie založené na národnom princípe. Medzi nimi bol Miloš Janoška, ktorý už počas prvej svetovej vojny v roku 1913 vypracoval Pravidlá odborov turistiky.
Ustanovenie klubu
[upraviť | upraviť zdroj]Ustanovujúca schôdza Tatranského turistického klubu sa uskutočnila 19. augusta 1919. Prvým predsedom sa stal Kornel Stodola, podpredsedom JUDr. Juraj Janoška. Už krátko po založení klubu začali sa vytvárať skupiny klubu v Liptovskom Mikuláši,Ružomberku, Košiciach, Martine a v Bratislave. V roku 1919 mala nová turistická organizácia 985 členov. Schádzali sa na vychádzkach do Tatier, vymieňali maďarské a nemecké informačné tabule za slovenské, značkovali cesty, spolok vydal z pera Antona Straku Turistického sprievodcu po východnom Slovensku. Spolku však chýbali skúsení vedúci pracovníci a časom začala stagnovať členská základňa.
Zlúčenie s KČST
[upraviť | upraviť zdroj]O tejto situácii vedel Klub československých turistov (KČST). Na valnom zhromaždení klubu 20. marca 1920 v Liptovskom Mikuláši bolo jednomyseľne rozhodnuté prijať ponuku Klubu československých turistov na zlúčenie. Dňa 9. mája 1920 valné zhromaždenie KČST v Prahe schválilo zlúčenie. Vytvorenie novej väčšej celoštátnej organizácie vytvorilo podmienky na rýchlejší rozvoj turistiky na Slovensku.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BÁRTA, Vladimír; KANDL, Ladislav. História turistiky na území Slovenska. 1.. vyd. Slovenská Ľupča : Klub fotopublicistov Slovenského syndikátu novinárov, 2015. 95 s. ISBN 978-80-971991-1-1.