Preskočiť na obsah

Tatrovácka koncepcia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Typický podvozok Tatra
Typický podvozok Tatra

Tatrovácka koncepcia je názov pre označenie koncepcie podvozku automobilov, využívanej v automobilke Tatra Kopřivnice.

Autorom tzv. „tatrováckej koncepcie“ je konštruktér Hans Ledwinka, ktorý ju po prvý raz použil v roku 1923 v malom osobnom automobile Tatra 11.

Pre túto koncepciu je charakteristický chrbticový nosný rám tvorený tuhou nosnou rúrou kruhového prierezu, na ktorú sú prírubami pripojené rozvodovky výkyvných náprav a vpredu prevodovka s motorom. Takýto podvozok vykazuje veľmi dobrú odolnosť voči namáhaniu v krute i ohybe pri zachovaní ľahkej stavby. Nerovnosti terénu sú vyrovnávané vysokým zdvihom výkyvných polonáprav a namáhanie zachytáva torzne tuhá rúra, takže sa neprenáša do nadstavieb vozidla, čo zjednodušuje ich konštrukciu.

Hnací hriadeľ je vedený vo vnútri centrálnej nosnej rúry. Takáto konštrukcia si vyžaduje používanie diferenciálu s čelnými ozubenými kolesami, a pri snahe o zachovanie jednotného rázvoru na obidvoch stranách používanie tanierových kolies rozdielneho priemeru, ktoré sa pri pružení odvaľujú po pastorkoch diferenciálu. V hnacom mechanizme teda nie sú použité žiadne kĺby.

U novších typov vozidiel Tatra sa už používali tanierové kolesá rovnakého priemeru za cenu rozdielneho rázvoru vozidla, resp. u všetkých poháňaných náprav za cenu posunutia kolies na jednej strane vozidla voči kolesám na druhej strane o šírku pastorku.

Dnes koncepciu tuhého chrbticového rámu a výkyvných polonáprav používajú ťažké terénne vozidlá Tatra.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]