Preskočiť na obsah

Hans Ledwinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hans Ledwinka
rakúsky automobilový konštruktér
Hans Ledwinka v roku 1942
Hans Ledwinka v roku 1942
Narodenie14. február 1878
Klosterneuburg, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie2. marec 1967 (89 rokov)
Mníchov, Nemecko
RodičiaAnton Ledwinka
Leopoldine Ledwinka
DetiErich, Fritz
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Hans Ledwinka

Hans Ledwinka (* 14. február 1878, Klosterneuburg – † 2. marec 1967, Mníchov) bol rakúsky automobilový konštruktér, známy predovšetkým svojimi originálnymi technickými riešeniami použitými u automobilov Tatra.

V Kopřivnici sa už ako mladý pracovník zúčastnil na pomocných prácach pri stavbe prvého automobilu Präsident (1897). Neskôr tu pracoval s viacerými prestávkami ako konštruktér, vedúci konštruktér, aj ako technický riaditeľ (1921 – 1945). V závode vždy presadzoval prednostný rozvoj automobilovej výroby na úkor výroby železničnej.

Menej známe je jeho pôsobenie na pozícii konštruktéra v rakúskej automobilke Steyr (1917).

Ledwinka sa preslávil predovšetkým ako autor takzvanej tatrováckej koncepcie, pozostávajúcej z centrálnej nosnej rúry kruhového prierezu a výkyvných polonáprav, používanej v Kopřivnici od roku 1923 (Tatra 11) až podnes. Zároveň je mu prisudzované aj autorstvo známych aerodynamických limuzín Tatra (Tatra 77, 1934). Ich ideovým otcom však bol známy letecký a automobilový konštruktér maďarskej národnosti Paul Jaray. Na základe jeho návrhov pracoval menej známy mladý konštruktér Tatry Erich Übelacker, spolu s Erichom Ledwinkom pod vedením Hansa Ledwinku. Ledwinka sa stretol aj s automobilovým konštruktérom Ferdinandom Porsche, tvorcom ľudového automobilu KdF Wagen (VW chrobák), ktorý bol koncepčne príbuzný aj s prototypom malého aerodynamického automobilu Tatra V570 (1933). Tento bol predobrazom neskorších vozidiel Tatra. Porsche a Ledwinka sa však pravdepodobne inšpirovali aj automobilmi Standard Superior (1933) od Josefa Ganza a hlavne návrhom ľudového auta od Bélu Barényiho pre Mercedes-Benz (1925).

Sám Ledwinka rád používal ako svoj súkromný automobil prúdnicovú Tatru 87, ktorá je dnes vystavená v technickom múzeu v Mníchove. Po druhej svetovej vojne bol Ledwinka obvinený česko-slovenským komunistickým totalitným režimom z kolaborácie s nacistickými okupantami a bol uväznený. Aj vo väzení však ochotne radil konštruktérom pri vývoji nového povojnového modelu aerodynamického automobilu Tatra 600. Neskôr po prepustení z väzenia musel Ledwinka opustiť ČSSR a presťahoval sa do Mníchova, kde je aj pochovaný. K jeho posledným konštrukčným prácam patril miniautomobil Spatz, ktorý tiež využíval niektoré jeho originálne technické riešenia, napr. spôsob radenia prevodových stupňov. Ledwinkova koncepcia tatrováckeho podvozku je dodnes využívaná u ťažkých terénnych nákladných automobilov Tatra. Vývojová vetva aerodynamických limuzín so vzduchom chladeným motorom v zadnej časti karosérie však skončila spolu s výrobou osobných automobilov v Kopřivnici v roku 1998 (Tatra 700).

Modifikované riešenie využívajúce centrálnu nosnú rúru a výkyvné polonápravy využívali však aj rakúske terénne vozidlá Steyr-Puch Haflinger a Pinzgauer, na vývoji ktorých sa podieľal aj Ledwinkov syn Erich.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]