Preskočiť na obsah

Termoionická metóda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Termoionická metóda[1] (tiež termionická metóda[2]) merania výstupnej práce elektrónu a teda aj reálneho potenciálu vychádza z tepelnej závislosti nasýteného prúdu diódy , čo je popísané Richardsonovým vzťahom.[1] Termoionická metóda je založená na termoemisii elektrónov v dióde. Kovy za vyššej teploty začínajú uvoľňovať elektróny do vákua (okolia),[1] pričom sú zachytené na sieťkovitej anóde umiestnenej oproti kovovému povrchu, ktorého výstupná práca elektrónov sa meria.[1] Anóda je nabitá na vysoký kladný potenciál.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d e DVOŘÁK, Jiří; KORYTA, Jiří; BOHÁČKOVÁ, Vlasta. Elektrochemie. 2. doplnené. vyd. Praha : Academia, 1975. (český)
  2. MOORE, Walter J.; ČERNÝ, Čestmír; SCHÜTZ, Alexandr. Fyzikální chemie. 2. nezmenené vydanie, preklad 4. prepracovaného vydania anglického originálu. vyd. Praha : SNTL - Státní nakladatelství technické literatury, 1981. (český)