Preskočiť na obsah

Timbuktu (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Timbuktu
Mesto
Štát Mali Mali
Región Tombouctou Region
Rieka Niger
Nadmorská výška 261 m n. m.
Súradnice 16°46′33″S 3°0′34″Z / 16,77583°S 3,00944°Z / 16.77583; -3.00944
Rozloha 252 km² (25 200 ha)
Obyvateľstvo 54 453 (2009)
Časové pásmo UTC
Poloha mesta v Mali
Poloha mesta v Mali
Wikimedia Commons: Timbuktu
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Timbuktu (francúzsky Tombouctou, anglicky Timbuktu) je mesto v Mali s 54 453 obyvateľmi (2009).

Pred storočiami bolo Timbuktu spolu s Djenné dôležitým mestom na transsaharskej obchodnej ceste prinášajúce obrovské bohatstvo. Obchodníci v týchto mestách profitovali z transportu zlata, slonoviny a soli zo západnej Afriky. Od 16. storočia sa stali tieto mestá legendami v predstavách Európanov, predstavujúc všetko exotické bohatstvo Afriky.

Toto všetko sa zmenilo, keď Portugalčania objavili Guinejský záliv a nahradili prepravu po zastaraných transsaharských obchodných cestách námornou lodnou prepravou. Sláva Timbuktu a Djenné zbledla a upadli do úpadku, z ktorého sa už nikdy nedostali.

Dnes sú mekkami pre cestovateľov. Timbuktu je v porovnaní s Djenné viac obnovené. Ponechalo si niečo zo starovekej štruktúry a taktiež je stále vyhľadávanou destináciou. Djenné na druhej strane vyzerá ako zamrznuté v čase. Veľkolepý monument z hlinených tehál v impériu, ktoré sa rozpadlo pred päťsto rokmi.

Timbuktu bolo významnou križovatkou karavan, kde sa vymieňala soľ zo Sahary za zlato, slonovinu a otrokov zo Sahelu a južných oblastí od prelomu 1. a 2. tis. n. l., ale osady tu boli preukázateľne už v dobe železnej.[1] Oddávna museli karavany dorazivé do Timbuktu platiť poplatok za vstup, respektíve pobyt v Timbukte. Tento zvyk sa dodnes uchoval, a tak bývajú po cestovateľovi obvykle vymáhané drobné peniaze.[2] Rieka Niger fungovala ako dopravná tepna, po ktorej prúdil tovar z južných subsaharských oblastí. V Timbukte sa tovar zobchodoval a pokračoval po Nigeri na západ alebo s karavanami na sever. V 13. stor. mesto obývalo asi 10 000 ľudí a začal kultúrny rozvoj. Snáď už v 14. stor. boli v Timbukte vybudované tri veľké a významné mešity s madrasami, na ktoré bola neskôr viazaná výučba na slávnej Timbuktskej univerzite. Univerzita bola toho času voľným združením týchto madrás, ktoré vyučovali študentov na nádvorí mešít alebo v priľahlých domoch.[3] Mesto zbohatlo najmä sprostredkovaním obchodu so zlatom, so silnejúcim významom univerzity dosahoval stále väčšiu profitabilitu aj obchod s knihami. Podľa afrikanistu Ondreja Havelku sa v Timbukte študovala islamská teológia, islamské právo, arabčina, ale aj medicína, matematika, astronómia, filozofia, geografia a ďalšie vedy. Najväčšiu slávu dosiahlo univerzitné mesto v 16. stor. Hlavné madrasy boli spojené s mešitami Sankore, Djinguereber a Sidi Yahya.[2] Timbuktu vládne v náboženskej oblasti islam. Žije tu množstvo etník vrátane Tuaregov. Timbuktu je považované za tuarežské hlavné mesto.[4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HAVELKA, Ondřej. Legendární Timbuktu a svobodní Tuaregové. In: Náboženský šok. 1. vyd. Praha : Akbar, 2021. ISBN 978-80-906325-5-4. S. 177-184.
  2. a b HAVELKA, Ondřej. Náboženství na řece Niger – kult hada, západoafrický vodun, fascinující synkreze i temná strana 3/4 [online]. Dingir, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online. (po česky)
  3. HAVELKA, Ondřej. Timbuktu. In: Západní Afrikou. 1. vyd. Praha : GEN, 2011. ISBN 80-86681-77-7. S. 202-221.
  4. HAVELKA, Ondřej. Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny [online]. Dingir, [cit. 2022-09-25]. Dostupné online. (po česky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]