Titrácia
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Titrácia je bežná laboratórna metóda kvantitatívnej analýzy. Zakladá sa na stanovení neznámej koncentrácie známeho objemu vzorky (titrandu) zmeraním objemu titračného štandardu (o známej koncentrácii), ktorý sme spotrebovali, aby látky práve a bez zvyšku zreagovali (tzv. bod ekvivalencie).
Aby sa jednoznačne a presne zistilo, kedy nastal bod ekvivalencie, väčšinou sa pridáva do titrovaného roztoku tzv. indikátor - látka, ktorá výrazne mení farbu podľa podmienok. Indikátory sú väčšinou buď selektívne (zafarbia sa podľa prítomnosti nejakej látky, napríklad škrob v prítomnosti trijodidového aniónu), alebo pri zmene vlasností prostredia (zafarbujú sa podľa pH, zmeny redoxného potenciálu a podobne). Niektoré ďalšie metódy určenia bodu ekvivalencie sú spektroskopia alebo konduktometria.
Titrácie sa obyčajne robia štyrikrát, z toho prvý pokus je len orientačný.
Druhy titrácií
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa reakcie rozlišujeme druhy titrácie: acidobazické (indikátory: fenolftaleín, metylová oranžová), redoxné (rôzne selektívne indikátory), komplexotvorné (indikátory: murexid apod.).
Acidobázické
[upraviť | upraviť zdroj]Pre acidobázické titrácie je charakteristická titračná krivka (závislosť pH na pridanom objeme štandardu), ktorá v bode ekvivalencie prudko zmení hodnotu a inak je pomerne stála. Pre viacsytné kyseliny je takých „schodov“ viac, každý zodpovedá danému počtu väzieb. Patria sem napríklad:
- Alkalimetrické stanovenie odmerným roztokom silnej zásady (NaOH, KOH)
- Acidimetrické stanovenie odmerným roztokom silnej kyseliny (HCl, H2SO4)
Komplexotvorné
[upraviť | upraviť zdroj]Pri komplexotvorných titráciách dochádza k tvorbe komplexov alebo chelátov.
- Chelátometria, najčastejšie chelačným činidlom kyselinou etyléndiaminotetraoctovou (EDTA)
- Merkurimetria, odmerným roztokom je dusičnan ortuťnatý
Oxidačno-redukčné (redoxné)
[upraviť | upraviť zdroj]- Manganometria, odmerným roztokom je manganistan draselný, ktorý je zároveň indikátorom
- Jodometria, odmerný roztok tiosíranu sodného pri stanovení oxidovadiel, alebo vodný roztok elementárneho jódu pokiaľ sa stanovujú redukovadlá
- Bromátometria, odmerným roztokom je roztok bromičnanu draselného
- Bichrómatometria, odmerným roztokom je roztok dichrómanu draselného
- Cerimetria, odmerný roztok síranu ceričitého v kyseline sírovej
- Titanometria, odmerný roztok chloridu titanitého v HCl
Titrácie založené na zrážacích reakciách
[upraviť | upraviť zdroj]- Gravimetria - jedna z mála priamych metód stanovenia
- Argentometria, stanovenie chloridov odmerným roztokom dusičnanu strieborného
- Nefelometrická titrácia - využíva meranie intenzity rozptýleného žiarenia[1]
Špeciálnym prevedením titrácia je spätná titrácia, pri ktorej sa k roztoku analytu pridá známe množstvo nadbytku nejakej látky, ktorá reaguje s analytom, a následne sa meria nezreagované množstvo tejto látky pomocou štandardnej titrácie. Príkladom môže byť stanovenie CaCO3, ku ktorému sa pridá nadbytok HCl a následne sa nezreagovaná HCl stanovuje pomocou roztoku KOH.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ nefelometrická titrácia. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 470.