Tor (protilietadlový raketový systém)
| Tor | ||
|---|---|---|
.jpg)
| ||
| Typ: | Protilietadlový systém | |
| Miesto pôvodu: |  Sovietsky zväz Rusko
| |
| História služby | ||
| V službe: | 1986 | |
| História výroby | ||
| Konštruktér: | Vedecko-výskumný elektromechanický ústav Strojárska konštrukčná kancelária "Fakel" | |
| Základné údaje | ||
| Maximálny dostrel: | 1−15 km | |
Tor (rus. Тор; v kóde NATO: SA-15 Gauntlet) je sovietsky/ruský samohybný protilietadlový systém krátkeho dosahu. Je určený na pôsobenie proti lietadlám, strelám s plochou dráhou letu (napr. AGM-86 ALCM), kĺzavým bombám, vrtuľníkom aj dronom, pričom sa dá používať za každého počasia.
Vyvíjaný bol od 4. februára 1975 a do výzbroje bol zaradený 19. marca 1986. Vývoj sa však nezastavil a v roku 1991 bola zavedená do výzbroje verzia Tor-M1. Tá má vyššiu presnosť a jej radar je schopný navádzať rakety súčasne na dva ciele. V roku 2007 bol predstavený variant Tor-M2E, ktorý je schopný navádzať rakety súčasne až na štyri ciele.
Okrem Ruska má tento systém vo výzbroji ďalších 15 krajín vrátane Iránu, Jemenu a Číny alebo Ukrajiny.
Popis
[upraviť | upraviť zdroj]
9K330 Tor
[upraviť | upraviť zdroj]Základom tohto systému je bojové vozidlo 9A330, ktoré je vybavené prehľadovým radarom, navádzacím radarom a odpaľovacím zariadením pre osem rakiet. Vozidlo je postavené na pásovom podvozku GM-355 vyvinutom Minským traktorovým závodom. Hmotnosť bojového vozidla s ôsmimi raketami a 4-člennou bojovou posádkou je 32 ton.
Rakety na tuhé palivo 9M330 sa z vozidla odpaľujú vertikálne pomocou katapultu. Vo výške 16-21 m sa spustí raketový motor a vo vzdialenosti 1,5 km dosahuje raketa rýchlosť 700-800 m/s. Proces povelového navádzania sa začína vo vzdialenosti 250 m. Raketa má dosah 12 km a je schopná likvidovať ciele do výšky 6000 metrov. Raketa s dĺžkou 2,9 metra a kalibru 235 mm váži 165 kg. Hlavica má hmotnosť 14,5 kg.[1]
9K331 Tor-M1
[upraviť | upraviť zdroj]Základom tohto systému je bojové vozidlo 9A331, ktoré disponuje vylepšeným počítačovým systémom a optickým sledovacím systémom. Tor-M1 dokáže sledovať súčasne až 48 cieľov a na 2 z nich navádzať rakety.[2]
Tor-M2E
[upraviť | upraviť zdroj]Základom tohto systému je bojové vozidlo 9A331MK na kolesovom podvozku alebo bojové vozidlo 9A331MU na pásovom podvozku. Zásadným rozdielom medzi Tor-M2E a jeho predchodcom je modernizovaný prehľadový rádiolokátor, ktorý umožňuje detegovať aj ciele s malou efektívnou odrazovou plochou. Zároveň je Tor-M2E vybavený aj novým elektro-optickým detekčným systémom. Tor-M2E dokáže odpaľovať protilietadlové riadené strely 9M331 alebo 9M331D, ktorých dosah je až 15 km. Systém je schopný navádzať rakety až na 4 ciele súčasne.[3]
Tor-M2DT
[upraviť | upraviť zdroj]Variant TOR-M2, ktorý je špeciálne navrhnutý na použitie v arktickej oblasti. Je postavený na podvozku pásového terénneho vozidla DT-30PM, ktoré pozostáva z dvoch pásových vozidiel. Druhé vozidlo sa používa na prepravu odpaľovacej stanice rakiet TOR-M2. TOR-M2DT vyvinula ruská spoločnosť Iževský elektromechanický závod Kupol (dcérska spoločnosť koncernu Almaz-Antey). TOR-M2DT bol verejnosti prvýkrát predstavený v roku 2017 a 13. decembra 2022 ruské ministerstvo obrany zverejnilo video zobrazujúce prvé operačné nasadenie TOR-M2DT na Ukrajine.[4]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Počas tohto konfliktu bolo jednou z najdôležitejších a najťažších úloh oboch strán (tak Ruska ako aj Ukrajiny) prekonanie pozemných systémov protivzdušnej obrany protivníka. Na ruskej strane hral rozhodujúcu úlohu raketový systém krátkeho dosahu Tor. Tento systém sa ukázal byť značne efektívny a využíval sa hlavne na ochranu prednej línie pozemných jednotiek. Svoje uplatnenie našiel predovšetkým pri boji proti ukrajinským bezposádkovým lietadlám.[5]
Za prvých 660 dní vojny stratilo Rusko minimálne 48 systémov Tor.[6]
Používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasní používatelia
[upraviť | upraviť zdroj]
Alžírsko
Azerbajdžan
Arménsko
Bielorusko
Čína
Cyprus
Egypt
Grécko
Irán
Kórejská ľudovodemokratická republika
Mjanmarsko
Peru
Rusko - v rokoch 2012 až 2017 získalo Rusko 116 systémov Tor-M2.[7] Ďalších 12 systémov získalo Rusko v roku 2019[8] a známa je tiež dodávka dvoch systémov v roku 2022[9].
Sýria
Ukrajina
Venezuela
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Зенитный ракетный комплекс 9К330 "Тор" [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Зенитный ракетный комплекс 9К331 "Тор-M1" [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Зенитный ракетный комплекс "Тор-M2Э" [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ TOR-M2DT [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online. Archivované 2023-12-16 z originálu.
- ↑ The UK Defense Intelligence: The Tor SAM is Designed to Protect the Frontline of russian Occupying Forces in Ukraine [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Attack On Europe: Documenting Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine [online]. oryxspioenkop.com. Dostupné online.
- ↑ Валерий Герасимов: за пятилетний период принято на вооружение более 300 новых образцов ВиВТ [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Tor (SA-15 Gauntlet) [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Начальник войсковой ПВО А.Леонов сообщил о новых образцах ВиВТ, поступивших в подразделения ПВО СВ в 2022 году [online]. [Cit. 2023-12-16]. Dostupné online.