Tretia cesta
Tretia cesta odkazuje na rôzne politické a ekonomické postoje, ktoré sa snažia vytvoriť novú politickú víziu, presahujúcu tradičné politické ideológie kombináciou pravicovej ekonomickej politiky a ľavicovej sociálnej politiky.[1][prebraná citácia] Kladie si za cieľ vytvoriť politickú alternatívu, ako laissez-faire kapitalizmu, tak socializmu, ktorá by bola prijateľná pre najširšie vrstvy obyvateľstva v nových podmienkach globalizovaného a postindustriálného sveta.
Ideu tretej cesty prijali viacerí sociálni demokrati v mnohých krajinách so zámerom modernizovať politiku sociálnej demokracie. V európskej politike sa myšlienky tretej cesty uplatnili na prelome druhého tisícročia v podaní britského premiéra Tonyho Blaira (1997-2007) a nemeckého kancelára Gerharda Schrödera (1998-2005). V roku 1999 predstavili v Londýne spoločný manifest Labour Party a SPD pod názvom The Third Way/Die Neue Mitte.[2] V Spojených štátoch sa za príklad politiky tretej cesty označujú tzv. Noví demokrati a vláda administratívy prezidenta Billa Clintona (1993-2001).[3] Vo svojich začiatkoch sa v rokoch 1998 - 2002 ako strana tretej cesty profilovala strana SMER, vtedy ešte pod názvom SMER - tretia cesta.[4]
Hlavné hodnotové predpoklady a dôrazy politiky tretej cesty
[upraviť | upraviť zdroj]Hlavnými hodnotovými predpokladmi sa stáva zdôraznenie individuálneho spojenia práv s povinnosťami a moci s demokratickými princípmi. Podľa tejto politickej teórie by mal štát klásť dôraz na stimuláciu občianskej spoločnosti, ďalej na trhovú ekonomiku so štátnymi intervenciami s dôrazom na verejný záujem (investície do zdravotníctva, vzdelávania, výskumu). Politika tretej cesty obsahuje aj záujem o ekológiu, snahu o demokratizáciu rodiny (zosúladenie rodinného a pracovného života) a stavia sa pozitívne k multikulturalizmu.[5]
Kritika
[upraviť | upraviť zdroj]Myšlienka tretej cesty, sa stala predmetom diskusie na celom svete. Rovnako ako každý nový politický smer, ani ona sa nevyhla kritike, ako z pravicových tak aj ľavicových pozícií. Podľa pravicových kritikov je koncept tretej cesty obsahovo prázdny a prichádza s politickými postojmi, ktoré sú dávno známe. Popredný britský týždenník The Economist v decembri 1998 prirovnal politickú filozofiu tretej cesty k „zápasu s nafukovacím panákom, pretože ak sa vám ho podarí chytiť za jednu nohu, všetok teplý vzduch sa podarí rýchlo premiestniť do tej druhej“.[6] Proti ľavicovým reformátorom sformuloval viacero výhrad český pravicový ekonóm a politik Václav Klaus. Na zasadnutí Montpelerinskej spoločnosti v roku 1999 tretiu cestu nazval „novou formou ospravedlnenia starých socialistických praktík“.[7] Tvrdšia kritika zaznieva najmä z radov ľavicového politického spektra. Tradiční ľavičiari tvrdia, že politika stredových ľavičiarov a ich rešpektovanie globalizácie, neoliberalizmu a opustenie politiky znižovania nerovností zrádza ľavicové ideály. Jej politiku prirovnávajú k „pani Margaret Thatcherovej bez kabelky“.[8] Český ľavicový politológ Oskar Krejčí v rozhovore pre časopis Slovo tretiu cestu nazval „kapitalizmom s ľudskou tvárou“. [9]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bobbio, Norberto; Cameron, Allan.Left and right: the significance of a political distinction. University of Chicago Press, 1997. ISBN 0-226-06245-7, ISBN 978-0-226-06245-7. Pp. 8.
- ↑ https://legacy.blisty.cz/art/21691.html
- ↑ https://www.fraserinstitute.org/sites/default/files/ThirdWay.pdf
- ↑ Juraj Marušiak. Fenomén strany Smer: medzi „pragmatizmom“ a sociálnou demokraciou. [[ |Středoevropské politické studie]] (Brno : Mezinárodní politologický ústav Masarykovy univerzity v Brně ), 2006. Dostupné online [cit. 2019-02-01]. ISSN 1212-7817.
- ↑ Giddens, Anthony. Třetí cesta: Obnova sociální demokracie. Mladá Fronta, 2001.
- ↑ GIDDENS, Anthony. The Third Way and Its Critics. [s.l.] : Polity Press, 2000. ISBN 978-0745624501. S. 7. (angličtina)
- ↑ https://www.klaus.cz/clanky/2069
- ↑ https://www.theguardian.com/money/2000/feb/29/budget.personalfinancenews
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2019-02-02]. Dostupné online. Archivované 2019-05-25 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Třetí cesta (politika) na českej Wikipédii.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vít Klíma: Eusociální stáť - tretia cesta , Britské listy, 21. 10. 2010
- Andrew Heywood: Politologie (čeština) , str. 78-79