Preskočiť na obsah

Trnávka (prítok Ondavy)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnávka
potok
Trnávka v Trebišove počas záplav v roku 2005
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Košice-okolie, Trebišov
Obce Košický Klečenov, Dargov, Trnávka, Zbehňov, Sečovce, Hriadky, Vojčice, Trebišov, Zemplínske Hradište, Hraň
Prítoky
 - ľavostranné Pecový jarok, Manov kanál
 - pravostranné Žiarsky potok, Kamenný potok, Lieskovec, Miľač, Trnava, Chlmec
prameň
 - poloha Ploská, Slanské vrchy
 - výška 470 m
Ústie Ondava
 - poloha Hraň
 - výška 97 m
 - súradnice 48°32′14″S 21°48′20″V / 48,537214°S 21,805461°V / 48.537214; 21.805461
Dĺžka 35 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-30-10-391
Povodie Ondava
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trnávka (vo východoslovenskom nárečí nazývaný aj Kanáliš) je rieka na východnom Slovensku, v okresoch Košice-okolie a Trebišov.[1] Je to pravostranný prítok Ondavy s dĺžkou 35 km.

Pramení v Slanských vrchoch, v podcelku Bogota,[2] na východnom úpätí Ploskej (601,8 m n. m.), juhojuhovýchodne od Dargovského priesmyku (473 m n. m.), v nadmorskej výške cca 470 m n. m.

Na krátkom úseku tečie na sever, vzápätí sa stáča na východ a vytvára predel medzi podcelkami Bogota na juhu a Mošník na severe. Potom preteká rekreačným strediskom Biele Studničky a vteká do Východoslovenskej pahorkatiny, podcelku Podslanská pahorkatina, kde sprava priberá Žiarsky potok a zľava Pecový jarok. Preteká obcou Dargov, na jej území priberá sprava Kamenný potok. Vzápätí sa stáča juhovýchodným smerom a koryto sa intenzívnejšie horizontálne vlní. Sprava priberá Lieskovec (187,3 m n. m.) a ďalej tečie cez obec Trnávka. Napája vodnú nádrž Sečovce, do ktorej z pravej strany ústi Miľač a Trnávka pokračuje východným smerom. Preteká cez Sečovce, kde sa na krátkom úseku vetví na dve ramená, koryto rieky sa výrazne rozširuje a sprava priberá Trnavu. Vstupuje na Východoslovenskú rovinu, podcelok Ondavská rovina, tu preteká cez obec Hriadky, pri ktorej priberá ľavostranný Višňovský potok a prudko sa stáča na juh. Ďalej tečie vyrovnaným regulovaným korytom, zľava sa spája s Manovým kanálom, následne preteká cez Vojčice, okrajom Milhostova a vstupuje na územie mesta Trebišov. Tu v minulosti napájala päť vodných nádrží na pravom brehu, ktoré využíval už zaniknutý cukrovar, a ďalej preteká východným okrajom mesta. Z pravej strany priberá viacero zavlažovacích kanálov, križuje sa s kanálom Čapliny a preteká okrajom obce Zemplínske Hradište. Zľava priberá kanály Kropa a Lesík a následne aj svoj najvýznamnejší prítok, pravostranný Chlmec (99,0 m n. m.). Od hlavného koryta sa sprava oddeľuje Neľovský kanál, ktorý prebieha súbežne s Trnávkou a ústi do Kopaného jarku. Trnávka sa stáča postupne na juhovýchod, tečie okrajom obce Hraň, v blízkosti ktorej sa v nadmorskej výške asi 97 m n. m. vlieva do Ondavy.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-12-03]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]