Preskočiť na obsah

Vojčice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vojčice
obec
Bývalý lovecký kaštieľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 48°40′46″S 21°42′45″V / 48,6794°S 21,7124°V / 48.6794; 21.7124
Rozloha 17,9 km² (1 790 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 264 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 126,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1217
Starosta Vlastimil Kiral-Varga[3] (SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ 076 22
ŠÚJ 543951
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
P.O. Hviezdoslava 408
E-mailová adresa vojcice@stonline.sk
Telefón 056/676 11 38
Fax 056/676 13 28
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vojčice
Webová stránka: obecvojcice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Vojčice (rusín. Войчіцы, maď. Vécse, nem. Wetz) sú obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Najčastejšie uvádzaným písomným dokladom o existencii obce v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji majetkov Albína z Dvorianok. Južný okraj dvorianskeho majetku susedil s chotárom Vojčíc. Ale máme aj iné dôkazy o jej histórii.

Fosílne nálezy dokazujú, že táto oblasť bola obývaná už v dobe kamennej. V lokalite Tábor (vinice) to dokladajú nálezy hmotnej kultúry ako keramika, sošky a nástroje z obsidiánu.

Dnešné obec sa po prvýkrát spomína ako osada v roku 1217 v listine Ondreja II. pod názvom „Weyche“. Jej názov pochádza zo slovanského meno Vojtěch. V roku 1219 bol vlastníkom obce šľachtic Kozma. V roku 1284 bol uvedený miestny šľachtic Ivanka syn šľachtica Ivanka. V roku 1376 sa obec uvádza pod názvom „Veche“ a v roku 1430 pod názvom „Wecze“. V roku 1380 obec Vojčice patrila k panstvu Trebišov. V roku 1387 získal od Žigmunda Luxemburského a kráľovnej Márie Peter Perényi. V roku 1598 patrila k pozostalosti šľachtica Drugetha z Humenného a časť patrila k panstvu Trebišov medzi rokmi 1601 a 1678. Od 1678 do roku 1766 bola obec v držbe trebišovskej cirkvi. V 19. storočí patrila Csákyovcom, Forgáchovcom a od konca 19. storočia do 20. storočia patrila rodine Andrássy. 1601 sa uvádza 15 obývaných a 13 neobývaných domov. V roku 1663 mor spustošil obec. V začiatku 18. storočia, boli dve tretiny obce zničené počas kuruckých vojen a vyplienená kuruckými a cisárskymi vojskami. V roku 1715 sa uvádza 6 neobývaných a 20 obývaný domov. V roku 1787 žilo v 65 domácnostiach 579 ľudí. V roku 1828 to bolo 98 domov a 783 obyvateľov. Obyvatelia sa zúčastnili v roku 1831 roľníckej vzbury, tzv. Východoslovenského roľníckeho povstania. V 18. storočí sa v obci nachádzala poštová stanica. Medzi rokmi 1871 a 1901 mnoho obyvateľov emigrovalo do zámoria.

Zemplén monografia uvádza, že „Vojčice, malá roľnícka slovenská obec, notársky úrad, 217 domov a 1191 obyvateľov; Vyznanie obyvateľov hlavne gréckokatolícke; pobočka pošty a telegrafu zo Sečoviec, železničná stanica sa nachádza v obci. V roku 1219 sa uvádza ako Velche v majetku šľachtica Kozmu. V roku 1378 pod názvom Veche ako majetok Michaela Konaki, v roku 1528 ako majetok Ladislava Zerdahelyi, 1562 majetok prevzal do držby ako dar Ján Drugeth z Humenného podiely od Julianny Kasuhy, Barbory Bogáthy, Alžbety a Žofie Rákóczi a Sarah Németh. 1678 – 1766 bola obec v držbe trebišovskej cirkvi, ale potom sa uvádzajú ako statkári Forgáchovci a Csákyovci. V súčasnosti vlastní najvačší majetok v obci Gejza Andrássy spolu so starým šľachtickým zámkom slúžiacim na lov a oddych, ktorý získal do grófa Csákyho. Vo Vojčiciach sa nachádzala dôležitá pošta už na začiatku minulého storočia. Táto obec prevzala meno rodiny Véchey. V roku 1663 a v roku 1831 mor a cholera, v roku 1898 veľký požiar spôsobil veľa škôd. Gréckokatolícky kostol bol postavený v roku 1790.“

1910, sú s počtom 1 244 väčšinovým obyvateľstvom Slováci, nevýrazným podielom maďarskej menšiny. Obec až do roku 1920 patrila do Zemplínskej stolice a do slúžnovského okresu Sečovce.

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra [4] má obec tieto symboly prijaté 4. mája 1995. Na erbe je motív podľa obecnej pečate z 18. storočia.

Erb, pečať a vlajka predstavujú trojicu najvýznamnejších symbolov.

Heraldicky správny erb obce Vojčice má túto podobu: v červenom štíte je zobrazený po zlatej pažiti bežiaci strieborný býk so zlatou zbrojou. Zlatú farbu možno nahradiť aj žltou a striebornú bielou. Pod zbrojou sa v heraldickej terminológii chápu zuby, drápy, kopytá a iné rozdielnou farbou zvýraznené časti heraldickej figúry.

Vlajku obce Vojčice tvoria štyri pozdĺžne pruhy vo farbách bielej, žltej, červenej a žltej. Vlajka má pomer 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t. j. zástrihmi siahajúcimi do tretiny listu vlajky.Tým vzniká celý erb

Pečať obce Vojčice je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC VOJČICE.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela, dnes chrám Nanebovstúpenia Pána, trojloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1868. V roku 1929 bola pôvodne jednoloďová stavba rozšírená. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.[5] Veža je dekorovaná lizénami a vlysom, ukončená je barokovou helmicou. V obci sa nachádza aj rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Heraldický register SR VIII.str. 90–91
  5. Vojčice - Chrám sv. Michala archanjela [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]