Preskočiť na obsah

Tupolev Tu-154

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tu-154

Tu-154M Aeroflotu vzlieta z moskovského letiska Šeremetievo
Typúzkotrupé prúdové dopravné lietadlo
VýrobcaAviakor[1]
KonštruktérAndrej Tupolev
Prvý let3. októbra 1968
Zavedený9. februára 1972 (Aeroflot)
Charakterv službe
Hlavný používateľVojenské vzdušné sily Ruskej federácie
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Air Koryo
ALROSA
Výroba1968 – 2013
Vyrobených1 026
Cena za kus45 miliónov USD
VariantyTupolev Tu-155
Tupolev Tu-156

Tupolev Tu-154 (v kóde NATO: „Careless“) je trojmotorové úzkotrupé prúdové dopravné lietadlo so stredným doletom vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Počas niekoľkých desaťročí prepravovalo polovicu všetkých cestujúcich sovietskej a následne ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot a jej dcérskych spoločností. Až do polovice prvého desaťročia 21. storočia zostalo štandardným lietadlom na ruských vnútroštátnych linkách a linkách do bývalých sovietskych republík.

Vznik a vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tu-154 bol vyvinutý ako lietadlo, ktoré malo nahradiť na linkách prúdové dopravné lietadlá Tu-104, turbovrtuľové Il-18 a An-10. Prvý prototyp lietadla Tu-154 vzlietol 4. októbra 1968, potom bol testovaný a do pravidelnej letovej prevádzky bol nasadený v roku 1972. Lietadlá Tu-154 zakúpili aj Československé aerolínie, používala ho letecká služba Federálneho ministerstva vnútra pre vládne letky a donedávna lietali posledné kusy u letectva Armády Českej republiky. Stroj Tu-154 je najpoužívanejším sovietskym prúdovým dopravným lietadlom. Je hojne používaným dopravným lietadlom v Rusku. Najkratšia linka, na ktorej stroj lieta, je Taškent – Namangan (189 km), najdlhšia Moskva – Jakutsk (6 600 km). Od roku 2003 prebieha v závode Aviakor v Samare výroba novej verzie Tu-154M. Tá zodpovedá súčasným požiadavkám na bezpečnosť a ekonomiku prevádzky moderných lietadiel, je vybavená tzv. „skleneným kokpitom“ a mnohými inými vylepšeniami. Nová verzia je skonštruovaná tak, aby mohla v intenzívnej prevádzke vydržať 30 rokov[2]. Prvým zákazníkom modernizovaného stroja sa 8. augusta 2012 stalo ruské ministerstvo obrany[3].

Letové charakteristiky

[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka svojej vysokej cestovnej rýchlosti (900 km/h) patrí Tu-154 k najrýchlejším dopravným lietadlám, je schopné vzlietať a pristávať z nespevnených dráh a je schopné operovať v extrémnych arktických podmienkach. Vzhľadom ku koncepcii prúdových motorov s nízkym obtokovým pomerom a vysokej letovej rýchlosti má lietadlo v porovnaní s modernými strojmi vyššiu spotrebu paliva a nevyhovuje už súčasným hlukovým predpisom v EÚ.

Lietadlo Tu-154 malo byť postupne nahradené modernejším a úspornejším Tu-204, avšak po ekonomickom otrase, spôsobenom rozpadom Sovietskeho zväzu, ich bolo vyrobených len niekoľko desiatok kusov a Tu-154 sú dnes častejšie nahradzované západnými strojmi. Do budúcnosti by Rusi chceli vyraďované lietadlá Tu-154 nahradzovať úplne novými strojmi ruskej výroby, typu MS-21. Aeroflot vyradil lietadlá Tu-154 dňa 31. 12. 2009 potom, čo takmer 40 rokov boli základom jeho lietadlového parku.

Varianty

[upraviť | upraviť zdroj]
Štartujúci Tupolev Tu-154 (pôvodná verzia) Aeroflotu, 24. apríl 1969
Tu-154B-1 Aeroflotu nad riekou Volga
Tu-154B-2 Aeroflotu pristáva na letisku v Zürichu, jún 1982
Tu-154M Aeroflotu pristáva na letisku v Lisabone, 1990
  • Tu-154 – Prvá verzia s motormi Kuznecov NK-8-2 a s kapacitou 164 cestujúcich. Vyrobených bolo len asi 42 lietadiel.
  • Tu-154A – Prvá modernizovaná verzia pôvodného Tu-154. Tu-154A mal motory Kuznecov NK-8-2U s vyšším ťahom, pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viacej núdzových východov. Kapacita sa pohybovala v rozmedzí 144 – 152 cestujúcich.
  • Tu-154B – Verzia s konštrukčnými zmenami, s motormi NK-8-2U a s vyššou nosnosťou. Bolo vyrobených 111 lietadiel.
  • Tu-154B-1 – Verzia s menšími úpravami palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Tu-154B-1 mal kapacitu 160 cestujúcich. Aeroflot chcel touto verziou zvýšiť výnosy z vnútroštátnych liniek. V rokoch 1977 – 1978 bolo vyrobených 64 lietadiel.
  • Tu-154B-2 – Menšia modernizácia verzie Tu-154B-1. Kapacita verzie B-2 sa pohybovala od 160 do 180 cestujúcich, pri čom maximálna kapacita 180 cestujúcich sa dala dosiahnuť odstránením kuchynky. Tento proces trval asi dve a pol hodiny. Niektoré staršie Tu-154B boli prerobené na túto verziu. Bolo vyrobených 311 lietadiel, vrátane VIP verzií, z ktorých sú niektoré ešte v prevádzke.
  • Tu-154M – Verzia s motormi Solovjov D-30KU-154, rekonštruovanými chvostovými plochami, zväčšenými spojlermi a zmenenou kabínou pre cestujúcich. Lietadlo Tu-154M má tak oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a znížené prevádzkové náklady. Tu-154M po prvýkrát vzlietol v roku 1982 a do hromadnej výroby vstúpil v roku 1984. Aeroflot nasadil Tu-154M do prevádzky v decembri 1984, potom nasledovali ďalšie spoločnosti. Hromadná výroba skončila v roku 2006, avšak obmedzená výroba pokračovala do januára 2009. Bolo vyrobených okolo 320 lietadiel.
  • Tu-154M-2 – Dvojmotorová verzia s motormi PS-90A, vo fáze projektu.
  • Tu-154M-100 – Verzia s vynovenou západnou avionikou a inými modernými systémami. Vývoj tejto verzie začal v roku 1994. Lietadlo malo kapacitu 157 cestujúcich. Kabína mala automatický kyslíkový systém a väčšie úložné priestory nad hlavami cestujúcich. Boli vyrobené iba 3 lietadlá tejto verzie, ktoré boli v roku 1998 dodané Slovenským aerolíniám ako deblokácia ruského dlhu. Všetky tri stroje sa následne stali majetkom spoločnosti. Koncom septembra 2003 boli tieto tri lietadlá predané späť do Ruska.
  • Tu-155/156 – Experimentálne lietadlo s motormi na metanolové palivo.
  • Tu-154S – Nákladná verzia lietadla Tu-154B.
  • Tu-154M-ON – Nemeckom upravený Tu-154 na pozorovacie lietadlo.
  • Tu-154M-LK-1 – Cvičné lietadlo pre kozmonautov.

Používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní civilní používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]
Tu-154B-2 spoločnosti Air Koryo na letisku vo Vladivostoku
Tu-154M spoločnosti ALROSA na moskovskom letisku Domodedovo

V súčasnosti sú v službe u civilných leteckých spoločností posledné tri kusy Tu-154.

Spoločnosť Počet lietadiel v prevádzke
KĽDR Air Koryo 2
Rusko ALROSA 1

Bývalí civilní používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Afganistan Afganistan

Albánsko Albánsko

Arménsko Arménsko

Azerbajdžan Azerbajdžan

Bulharsko Bulharsko

Džibutsko Džibutsko

Tupolev Tu-154M Československých aerolínií pristáva na letisku vo Frankfurte nad Mohanom, jún 1991

Česko-Slovensko Česko-Slovensko

Česko Česko

Tupolev Tu-154M spoločnosti CAAC

Čína Čína

Egypt Egypt

Gruzínsko Gruzínsko

Tupolev Tu-154M spoločnosti Kish Air

Irán Irán

Jemen Jemen

Tupolev Tu-154M spoločnosti Kazakhstan Airlines

Kazachstan Kazachstan

Kuba Kuba

Líbya Líbya

Severné Macedónsko Severné Macedónsko

Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Malév, 19. jún 1982

Maďarsko Maďarsko

Moldavsko Moldavsko

Mongolsko Mongolsko

Tupolev Tu-154M spoločnosti Interflug na letisku Schönefeld v Berlíne, 24. jún 1990

NDR NDR

Nikaragua Nikaragua

Pakistan Pakistan

Poľsko Poľsko

Tupolev Tu-154B spoločnosti TAROM, 7. august 1981

Rumunsko Rumunsko

Tupolev Tu-154M Aeroflotu pristáva na letisku Pulkovo v Petrohrade
Tupolev Tu-154M spoločnosti S7 Airlines

Rusko Rusko

Tupolev Tu-154M-100 (OM-AAB) Slovenských aerolínií

Slovensko Slovensko

Somálsko Somálsko

Sýria Sýria

Turecko Turecko

Tupolev Tu-154B-2 spoločnosti Air Ukraine

Ukrajina Ukrajina

Vojenskí používatelia

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasní

[upraviť | upraviť zdroj]

Azerbajdžan Azerbajdžan

  • Azerbajdžanska vláda

Bielorusko Bielorusko

  • Bieloruska vláda

Čína Čína

Kazachstan Kazachstan

  • Kazašská vláda
Tupolev Tu-154M kirgizskej vlády

Kirgizsko Kirgizsko

  • Kirgizská vláda

KĽDR KĽDR

Rusko Rusko

Bývalí

[upraviť | upraviť zdroj]

Arménsko Arménsko

Bulharsko Bulharsko

  • Bulharské vzdušné sily (Jeden Tu-154B bol vyradený v roku 1988, jeden Tu-154M v apríli 2010, ktorý bol nahradený Airbusom A319.)

Česko-Slovensko Česko-Slovensko

Tupolev Tu-154B-2 Vzdušných síl AČR, marec 1994

Česko Česko

Kuba Kuba

Mongolsko Mongolsko

NDR NDR

Nemecko Nemecko

  • Luftwaffe (Používala dva stroje, ktoré boli prevzaté z NDR. Jedno lietadlo bolo stratené pri zrážke vo vzduchu, druhé bolo predané.)
Poľský Tupolev Tu-154M, ktorý 10. apríla 2010 havaroval neďaleko letiska v Smolensku

Poľsko Poľsko

Slovensko Slovensko

ZSSR Sovietsky zväz

Turkménsko Turkménsko

Ukrajina Ukrajina

Uzbekistan Uzbekistan

Havárie a nešťastia

[upraviť | upraviť zdroj]
Tupolev Tu-154B-1 sovietskeho Aeroflotu po incidente na štokholmskom letisku Arlanda v novembri 1978
Tupolev Tu-154M spoločnosti ALROSA, ktorý núdzovo pristál 7. septembra 2010

Bolo zaznamenaných 68 leteckých nehôd, ktorých sa zúčastnili lietadlá Tu-154.[4]

Päť lietadiel bolo stratených v dôsledku teroristických útokov a jedno bolo nešťastne zostrelené protilietadlovou raketou nad Ukrajinou. Viacero strojov havarovalo pre zlé podmienky na zasnežených pristávacích dráhach, vrátane jedného, ktoré sa zrazilo s odhŕňacími autami v roku 1984 v Omsku. Niekoľko nehôd spôsobilo i preťaženie nákladom, kolízie vo vzduchu v dôsledku chýb leteckej kontroly, alebo nedorozumením pri leteckej komunikácii. Niekoľko strojov havarovalo v dôsledku mechanických problémov, nedostatku paliva pri nečakane predĺženom lete alebo požiari v nákladovom priestore. Stroje Tu-154 sa vyznačujú priemernou bezpečnosťou prevádzky, berúc do úvahy ich dĺžku služby a spôsob použitia v najnáročnejších podmienkach. Nehodovosť je nižšia než u amerického Boeingu 707, ale vyššia než u stroja Boeing 737.[5]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Letecké nešťastie v Smolensku 2010

Dňa 10. apríla 2010 havaroval stroj poľského letectva vezúci politickú delegáciu pri ruskom meste Smolensk. Zahynul poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou. Zahynula aj väčšina velenia armády a niekoľko ministrov, celkovo 96 ľudí vrátane posádky. Leteli si uctiť 70. výročie masakru v Katyni.

Dňa 7. septembra 2010 došlo v oblasti ruskej republiky Komi pri obci Syktyvkar k núdzovému pristátiu stroja Tu-154M spoločnosti ALROSA. V lietadle letiacom z Jakutsku do Moskvy došlo k poruche, v dôsledku ktorej vypovedala činnosť všetka elektronika. Pilotom sa však aj bez navigačných a hydraulických systémov posilňujúcich riadenie, aj bez vysunutých pristávacích klapiek podarilo so strojom klesnúť a po troch pokusoch núdzovo pristáť na neupravenom opustenom letisku. Väčšina zo 72 cestujúcich na palube neutrpela žiadne vážne zranenia okrem menších odrenín.[6]

25. decembra 2016 Ruské dopravné lietadlo typu Tu-154 s 92 ľuďmi na palube vrátane členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovci sa v nedeľu niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Stroj, ktorý patril priamo rezortu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii, spresnilo ministerstvo. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi, aby vytvoril a riadil štátnu komisiu pre vyšetrovanie katastrofy. Štátny smútok bol vyhlásený na pondelok 26. decembra.[7]

Technické údaje

[upraviť | upraviť zdroj]
Kokpit lietadla Tu-154M
Parameter Tu-154B-2 Tu-154M
Posádka 3 – 4
Počet miest na sedenie 152 – 180 164 – 180
Dĺžka 47,90 m
Rozpätie 37,55 m
Nosná plocha 201,5 m²
Výška 11,40 m
Max. vzletová hmotnosť 98 000 kg – 100 000 kg 102 000 kg – 104 000 kg
Hmotnosť prázdneho lietadla 50 700 kg 55 300 kg
Max. rýchlosť Mach 0.89
(590 mph, 950 km/h, 512 uzlov)
Dolet (plne naložený) 2 500 km 3 900 km
Dolet (s max. množstvom paliva) 5 280 km 6 600 km
Dostup 12 100 m
Pohonná jednotka (3×) Kuznecov NK-8-2U Solovjov D-30KU-154
Max. ťah (3×) 93,2 kN (každý motor)[8] 103,6 kN (každý motor)[8]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ archiv novostej [online]. rainco.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)[nefunkčný odkaz]
  2. ↑ Obzornaja informacija o samolete Tu-154M [online]. aviacor.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. Archivované 2012-11-15 z originálu. (po rusky)
  3. ↑ Aviakor peredal očerednoj Tu-154M ministerstvu oborony RF [online]. aex.ru, rev. 2012-08-11, [cit. 2012-08-11]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ↑ ASN Aviation Safety Database [online]. aviation-safety.net, rev. 2012-08-10, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ DUFFY, P. Tu-154: The backbone of Russian fleets [online]. news.bbc.co.uk, 25.8.2004, [cit. 2010-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Šučalina, D., Maškin, S. Vzletno-posadočnaja lesopolosa [online]. kommersant.ru, 8.9.2010, [cit. 2010-09-10]. Dostupné online. (po rusky)
  7. ↑ Ruské lietadlo s Alexandrovcami sa zrútilo do Čierneho mora [online]. aktuality.sk, 25.12.2016, rev. 2016-12-26, [cit. 2016-12-25]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Originally measured as 10,500 kgf.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tupolev Tu-154 na českej Wikipédii.
Portal Ruský portál
Letecký portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tupolev_Tu-154&oldid=7676943“