Turica ostrá
| Turica ostrá | |
 Turica ostrá – olistená rozkonárená stonka s úbormi v súkvetí. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Erigeron acris L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Turica ostrá[3] (lat. Erigeron acris)[2] je druh byliny rodu turica, z čeľade astrovité (Asteraceae).[3] Jej prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti Eurázie.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Turica ostrá je dvojročná až krátko trvajúca bylina. Byľ je priama, pevná, drsno chlpatá, listnatá, vysoká 10 až 60 cm.[3][4][5]
Prízemné listy sú krátko a široko stopkaté, čepeľ je obrátene kopijovitá, celistvookrajová alebo plytko pílkovitá, na vrchole končistá, dlhá 35 až 60 mm, široká do 12 mm, po oboch stranách chlpatá. Byľové listy sú sediace, čepeľ je kopijovitá, plochá, na vrchole končistá, dlhá 18 až 100 mm, široká do 12 mm, žltozelená.[3][4]
Úbory sú lúčovité, dlhostopkaté, v počte 4 až 60, valcovité, s priemerom 6 až 13 mm, usporiadané vo valcovitom zloženom súkvetí. Zákrov je chlpatý, zákrovné listene sú čiarkovito kopijovité, dlhé do 7 mm. Lôžko úboru je ploché. Lúčovité kvety smerujú dohora, sú svetlo ružovofialové, sotva dlhšie ako rúrkovité kvety a sú široké len do 0,3 mm. Rúrkovité kvety sú žlté, dlhé do 8 mm.[3][4][5]
Plodmi sú sploštené, svetlohnedé, jemne chlpaté nažky, s chocholcom dvakrát dlhším ako nažka.[3][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Turica ostrá je rozšírená v miernom pásme Eurázie od Britských ostrovov až po ruský Ďaleký východ, na juhu po severné oblasti Stredomoria, Kaukaz a Pamír. Na Slovensku rastie roztrúsene až hojne na celom území.[3]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Turica ostrá rastie spravidla na dobre priepustných pôdach, na okrajoch komunikácií, na úhoroch, suchých trávnikoch, piesčinách a sutinových naplaveninách riek od nížin po horský vegetačný stupeň. Ojedinele je zavliekaná až do alpínskeho stupňa. Najvyššie zaznamenaný výskyt pochádza z Belianskych Tatier (Ždiarska vidla), vo výške 2 000 m n. m.. Kvitne od júna do júla.[3][5]
Zoznam poddruhov
[upraviť | upraviť zdroj]V rámci druhu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné poddruhy:[2]
- Erigeron acris subsp. acris
- Erigeron acris subsp. angulosus (Gaudin) Vacc.
- Erigeron acris subsp. arctophilus (Rech.f.) Rech.f.
- Erigeron acris subsp. asadbarensis (Vierh.) Rech.f.
- Erigeron acris subsp. botschantzevii Greuter
- Erigeron acris subsp. kamtschaticus (DC.) H.Hara
- Erigeron acris var. khasianus (Hook.f.) Hajra
- Erigeron acris subsp. lalehzaricus Rech.f.
- Erigeron acris subsp. mesatlanticus (Maire) Maire
- Erigeron acris var. multicaulis (Wall. ex DC.) C.B.Clarke
- Erigeron acris subsp. phaeocephalus Rech.f.
- Erigeron acris subsp. podolicus (Besser) Nyman
- Erigeron acris subsp. pycnotrichus (Vierh.) Grierson
- Erigeron acris subsp. staintonii Rech.f.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Sp. Pl.: 863 (1753)
- ↑ a b c d e Erigeron acris L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 463-464.
- ↑ a b c d Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1035-1036.
- ↑ a b c Naša príroda; Živočíchy a rastliny strednej Európy. 1. vyd. Bratislava : Reader’s Digest Výber, 2000. 432 s. ISBN 80-88983-03-7. S. 85.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turica ostrá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Turica ostrá
