Turica uhorská
| Turica uhorská | |
 Turica uhorská – stonka s úborom. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Erigeron hungaricus (Vierh.) Pawł.[2][3], 1934[2][3] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Turica uhorská[1] (lat. Erigeron hungaricus)[3] je druh trvácej byliny rodu turica, z čeľade astrovité (Asteraceae).[1] Prirodzene rastie v Poľsku, na Slovensku a v Rumunsku.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Turica uhorská je trváca bylina s jednoduchým alebo chudobne rozkonáreným podzemkom. Byľ je zvyčajne vystúpavá až priama, nerozkonárená, nevýrazne ryhovaná, roztrúsene odstávajúco chlpatá, vysoká 5 až 25 cm.[1][4]
Prízemné listy sú usporiadané v ružici, stopkaté, stopka je úzko krídlatá. Čepeľ je obrátene vajcovito kopijovitá až lopatkovitá, najširšia je v hornej pätine, dlhá 30 až 100 mm, široká do 12 mm, svetlo žltozelená, na okraji a na stopke riedko odstávajúco chlpatá. Byľové listy sú v počte 4 až 8, smerom k vrcholu sa zmenšujúce, dlhé 30 až 55 mm, široké do 7 mm, žltozelené. Horné listy sú sediace, čepeľ je kopijovitá, najširšia v polovici.[1][4]
Úbory sú lúčovité, pologuľovité, prevážne jednotlivé, s priemerom 15 až 20 mm. Zákrovné listene sú čiarkovito kopijovité, v hornej časti mierne odstávajúce, dlhé do 6,5 mm, často červenkasté, husto odstávajúco bielo chlpaté. Lúčovité kvety sú v počte 80 až 110, nahor a do strán rozložené, fialové, vzácnejšie belavé. Rúrkovité kvety sú valcovité, žlté, dlhé do 4 mm.[1][4]
Plodmi sú drobné, obrátene vajcovité, sploštené nažky s dvomi výraznými rebrami, s chocholcom.[1][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Turica uhorská je karpatský endemit s výskytom od Slovenska po hranice Rumunska a Ukrajiny. Na Slovensku rastie v Krivánskej Fatre, Západných Tatrách, Vysokých Tatrách a v Belianskych Tatrách. Z jednej lokality je známa aj z Chočských vrchov a z Nízkych Tatier. Najnižší výskyt, vo výške 1 400 m n. m., pochádza z oblasti Sivého vrchu, najvyšší bol zaznamenaný v sedle Váha, vo výške 2 300 m n. m..[1]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Turica uhorská rastie na trávnatých holiach, skalnatých svahoch a stabilizovaných sutinách, na okrajoch porastov kosodreviny na vápencoch a dolomitoch, vzácnejšie na mylonitoch v subalpínskom a alpínskom vegetačnom stupni. Kvitne od (júna) júla do augusta (septembra). Vzhľadom na výskyt vo vysokohorských polohách nie je priamo ohrozená ľudskými aktivitami.[1][4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 449-451.
- ↑ a b Rosl. Polsk. 2: 20 (1934)
- ↑ a b c d Erigeron hungaricus (Vierh.) Pawł. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-03-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Ohrozené rastliny Tatier. Ed. Milan Zajac, Mario Duchoň. 1. vyd. Bratislava : SLOVART, 2022. 568 s. ISBN 978-80-556-5302-0. S. 550-551.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Turica uhorská
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Turica uhorská
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- turica uhorská na stránke iNaturalist