Turkické jazyky

Turkické jazyky (iné názvy: turecké jazyky, staršie turkské jazyky, turkotatárske jazyky, zriedkavo turkitské jazyky, türkské jazyky)^[1] sú jednou z vetiev altajských jazykov, niekedy sa však považujú za samostatnú jazykovú rodinu. Označenie sa občas používa aj v mierne užšom význame – pozri nižšie pod Delenie.

Delenie

Vysvetlivka: Slová uvedené v zátvorkách sú synonymá slova pred zátvorkou.

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov^[2]

turkické jazyky:

prototurkičtina (praturkičtina, turkičtina)
z-turkické jazyky (z a š skupina turkických jazykov, bežné turkické jazyky, turkické/turecké/turkotatárske jazyky v užšom zmysle)
- juhovýchodné turkické jazyky (čagatajské jazyky, ujgurské jazyky (význam A), východné turkické jazyky/východoturkické jazyky, karlucké jazyky, stredoázijské (turkické) jazyky, východotürkütské jazyky)
  - †staroturkičtina v širšom zmysle
    - †orchonská turkičtina (staroturkičtina v užšom zmysle, starooghuzština) – t.j. jazyk Göktürkov (= Köktürkov, Modrých Turkov), jazyk orchonských nápisov
    - †staroujgurčina - staroujgurčina je aj synonymum čagatajčiny
  - †karlučtina (karlucko-ujgurské jazyky)
    - †stredoturkický slovník Mahmúda al-Kášgarího
    - †jazyk karachánovského štátu („karachanidčina“) – zaraďovaný aj pod aralsko-kaspické jazyky
    - †jazyk po karachánovskom období
  - †chórezmčina (chorezmijčina, chórezmská turkičtina, chorezmijská turkičtina, karluk-chórezmčina, chórezmská ujgurčina, chorezmijská ujgurčina) – bol to aj jazyk východnej Zlatej hordy; zaraďované aj ako izolovaný jazyk priamo pod (z-)turkické jazyky
  - †čagatajčina (starouzbečtina)
  - cátančina (ducha)
  - uzbečtina – delí sa buď na 4 skupiny dialektov (severná uzbečtina (Kazachstan), južná uzbečtina (Uzbekistan, Afganistan; iranizovaná alebo neiranizovaná), kypčak-uzbečtina, oghuz-uzbečtina) alebo podľa Ethnologue ako „makrojazyk“ uzbečtina na 2 jazyky (severná uzbečtina (Uzbekistan, Kazachstan, vrátane kypčak-uzbečtiny a oghuz-uzbečtiny) a južná uzbečtina (Afganistan))
  - ujgurčina (novoujgurčina) v širšom zmysle
    - ujgurčina (novoujgurčina) v užšom zmysle
    - východné turkické dialekty - dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan, Chami a i. (slabo preskúmané); zaraďované aj ako dialekty ujgurčiny
  - taranči (ilijská ujgurčina)
  - ili turki
  - ainu (aini, ejnu)
  - saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina, západná ujgurčina) – zaraďované aj do severovýchodnej skupiny
- juhozápadné turkické jazyky (oghuzské jazyky, turkménske jazyky, južné turkické jazyky/juhoturkické jazyky, (chaladžština a) západotürkütské jazyky; jazyky označené * Ethnologue radí ako turecké jazyky, a označené ** ako azerbajdžanské jazyky)
  - †staroanatolčina (seldžučtina)
  - †staroosmančina
  - západooghuzské jazyky
    - turečtina (*}
    - gagauzština (*)
    - balkánska gagauzská turečtina (*)
    - azerbajdžančina (**)
  - juhooghuzské jazyky
    - chaladžština (**) – Johanson ho klasifikuje ako oddelenú skupinu
    - salčuk (salčuq) (**)
    - afganská oghuzská skupina dialektov - afšár (afšar), baharlu, nafar atď.
    - iránska oghuzská skupina dialektov – sonkorí (sonqorí), ainállu (aynallu), kaškajčina (**) (kašká’i, qašqai, qašqají)
  - východooghuzské jazyky (oghuzsko-turkménske jazyky)
    - turkménčina
    - chorásánska turečtina (*)
  - salarčina – zaraďované aj pod juhovýchodnú skupinu
- severozápadné turkické jazyky (kypčacké jazyky, kumánske jazyky, západné turkické jazyky/západoturkické jazyky)
  - aralsko-kaspické jazyky (aralo-kaspické jazyky, juhokypčacké jazyky, kypčacko-nogajské jazyky):
    - kazaština
    - karakalpačtina
    - (moderná) kirgizština ((moderná) kyrgyzština) – zaraďovaná aj k altajským turkickým jazykom
    - nogajčina
    - (†)kypčak-uzbečtina – zaraďovaná asi aj pod kumánčinu/kypčačtinu, lebo má rovnaký ISO kód
    - fu-jü (fu-jüská kirgizština, juhosíbirske turkické jazyky) – zaraďované aj ako dialekt chakaštiny
  - pontsko-kaspické jazyky (ponto-kaspické jazyky, čiernomorsko-kaspické jazyky, západokypčacké jazyky, (pečenežština a) kypčacko-oghuzské jazyky)
    - karačajčina-balkarčina (balkarčina v širšom zmysle)
      - karačajčina
      - balkarčina v užšom zmysle
    - karaimčina (karajčina)
    - kumyčtina
    - krymčačtina (krimčačtina, židovská krymská tatárčina) – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny
    - krymská tatárčina – zaraďovaná aj pod juhozápadnú skupinu
    - †pečenežština
    - †kumánčina (polovečtina) a †kypčačtina
  - uralské jazyky (severokypčacké jazyky, volžsko-uralské jazyky, kypčacko-bulharské jazyky):
    - †jazyk západnej Zlatej hordy (starotatárčina)
    - tatárčina – dialekt centrálna tatárčina (kazanská tatárčina), dialekt západná tatárčina (mišarčina) a zmiešané dialekty (astrachánskotatársky a príp. ďalšie)
    - západosibírska tatárska skupina dialektov (dialekt východná tatárčina) – turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
    - baškirčina
- severovýchodné turkické jazyky (altajské jazyky, sibírske jazyky, severné turkické jazyky/severoturkické jazyky, ujgurské jazyky (význam B), ujgursko-oghuzské jyzyky)
  - †starokirgizština – zaraďované aj do (?) juhovýchodnej skupiny
  - juhosibírske jayzky
    - čulymčina - zaraďovaná aj pod severozápadnú skupinu
    - sajanské turkické jazyky
      - tuviančina
      - karagaština (tofalarčina, tofa)
    - jenisejské turkické jazyky (chakaské jazyky bez čulymčiny)
      - chakaština
      - šorčina – uvádzané aj spolu s čulymčinou
      - dialekty príbuzné šorčine – sagajčina (sagaj), kačinčina (kača), kyzylčina (kyzyl, qyzyl)
    - altajské turkické jazyky (altajčina v širšom zmysle, ojrotské jazyky)
      - severná altajčina - dialekty tubalarčina (tuba, tuba-kiži, jyš-kiži), kumandinčina (kumandi, kumandy, kumandú, kumandy-kiži), čelkančina (kú, kuu-kiži, lebedinčina); zaraďované aj ku kirgižštine
      - južná altajčina (ojrotčina) v širšom zmysle – dialekty južná altajšina v užšom zmysle (ojrotčina v užšom zmysle, altajčina v užšom zmysle, altaj-kiži), teleutčina (teleut, tälängät), telengitčina (telengit, tälängit, tälängüt)
  - severosibírske jazyky (jakutské jazyky)
    - dolgančina
    - jakutčina
- urumčina – považovaná aj za nárečie krymskej tatárčiny alebo aspoň za jazyk patriaci priamo pod severozápadnú skupinu
r-turkické jazyky (r a l skupina turkických jazykov, oghurské jazyky, bulharské jazyky, hunsko-bulharské jazyky, turkicko-bulharské jazyky, bulharsko-turkické jazyky)
- ?†hunčina
- ?†chazarčina
- ?†avarčina (turkická avarčina) – pozor na zámenu s modernou avarčinou
- †protobulharčina (prabulharčina, starobulharčina)
  - †raná protobulharčina
  - †podunajská bulharčina
  - †povolžská bulharčina
- čuvaština

Poznámka: V slovenčine sa môže vždy alternatívne písať:

namiesto oghuz... : oguz...
namiesto oghur... : ogur...
namiesto kypčak... : kipčak...
namiesto turkick...: tureck... alebo turksk... alebo turkotatársk...

Chronologická systematika ^[3]

Turkické jazyky:

staroturkické jazyky– 8-10. stor. resp. 8. - 13. stor.
stredoturkické jazyky – 11.-15. stor. resp. 13. - polovica 19. stor.
novoturkické jazyky – od. 16. stor. resp. od polovice 19. stor.

Systematika podľa Johansona 1998 ^[4]

Turkické jazyky:

prototurkičtina
bežné turkické jazyky
- juhovýchodná vetva (ujgurské jazyky)
  - západná skupina
    - uzbečtina (vrátane oghuz-uzbečtiny, bez kypčak-uzbečtiny)
  - východná skupina
    - taranči
    - salarčina
    - ujgurčina
    - saryg-ujgurčina (sary-ujgurčina)
    - východné turkické dialekty – dialekty z lokalít Kuča, Aksu, Chotan, Jarkand, Kašgar, Čerčen, Kerija, Turfan a i. (slabo preskúmané)
- juhozápadná vetva (oghuzské jazyky)
- severozápadná vetva (kypčacké jazyky)
  - juhokypčacká skupina (aralsko-kaspické jazyky
  - západokypčacká skupina
  - severokypčacká skupina (volžsko-uralské jazyky)
    - západosibírska tatárska skupina dialektov – dialekty turinčina, barabinčina, tomčina (tomské nárečie), ťumenčina, išimčina, irtyština, toboľčina, tarčina a iné
    - tatárčina- kazanská tatárčina, mišarská tatárčina
    - baškirčina
- severovýchodná vetva (sibírske jazyky)
  - juhosibírska skupina
    - čulymčina - dialekt küerik a pod.
    - sajanské turkické jazyky
      - tuviančina
      - karagaština (tofalarčina, tofa)
    - jenisejské turkické jazyky
      - chakaština
      - šorčina
      - dialekty príbuzné šorčine – sagaj, kača, kyzyl (qyzyl)
    - altajské turkické jazyky
      - altajčina
      - dialekty príbuzné altajčine – tuba, kumandi, kü, teleut, telengit (autor dodáva, že niektoré tieto dialekty sú blízke kirgizštine)
  - severosibírska skupina
    - dolgančina
    - jakutčina
arghu-turkické jazyky
- chaladžština
bulharsko-turkické jazyky
- čuvaština

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 ^[5]

turkické jazyky:

prototurkičtina

východohunská vetva (východoturkické jazyky)
- ujgurské jyzyky (ujgursko-oghuzské jazyky)
- kirgizsko-kypčacké jazyky

západohunská vetva (západoturkické jazyky)
- oghuzsko-kalucko-kypčacké jazyky
  - karlucké jazyky
    - karlucko-ujgurské jazyky
      - †jazyk karachánovského štátu
      - †jazyk po karachánovskom období
    - karlucko-chórezmské jazyky
      - †karlucko-chórezmský jazyk
      - †starouzbečtina
      - uzbečtina – ale uzbecké dialekty pozri nižšie
      - novoujgurčina (ujgurčina)
  - kypčacko-oghuzské jazyky (v širšom zmysle)
    - oghuzské jazyky
      - oghuzko-turkménske jazyky
        turkménčina
        
        truchmenčina
      - oghuzsko-seldžucké jazyky
        turečtina
        
        azerbajdžančina
        
        ??južná krymská tatárčina
        
        †seldžučtina
        
        †staroosmančina
      - oghuzsko-bulharské jazyky
        gagauzština
        
        balkarské dialekty
        
        †pečenežština
        
        †uzština
    - kypčacké jazyky
      - kypčacko-polovecké jazyky
        †kumánčina (polovečtina) – alebo pod kypč.-oghuzské
        
        kypčacko-nogajské jazyky
        nogajčina
        
        karakalpačtina
        
        kazaština
        
        uzbecké dialekty
        
        kypčacko-oghuzské jazyky (v užšom zmysle)
        karaimčina
        
        kumyčtina
        
        karačajčina-balkarčina
        
        ??severná krymská tatárčina
      - kypčacko-bulharské jazyky
        tatárčina
        
        baškirčina
        
        †západná zlatohordčina
- bulharské jazyky
  - †starobulharčina
  - †chazarčina
  - čuvaština

Poznámka: Hunčina je tu zrejme považovaná za jazyk, ktorého rozdelením na západnú časť (západohunská vetva) a východnú časť (východohunská vetva) vznikli všetky dnešné turkické jazyky. ^[6]

Referencie

↑ Turecké, turkotatárske či turkické jazyky? In: Slovenská reč 1998, č. 1 [1]
↑ Hlavné zdroje: KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 157-162. ; Ethnologue vydanie z roku 2009 http://www.ethnologue.com/show_family.asp?subid=48-16; http://linguistlist.org/; Strom nazvaný "Composite" verzia (t.j. verzia hlavne podľa Johansona 1998) na http://multitree.org; Doplnkové zdroje: MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. ; schémy Baskakova, Olega Mudraka a Mengesa na http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://turkoloji.cu.edu.tr/DILBILIM/johanson_01.pdf ;článok Alttürkische Sprache na nemeckej wikipédii
↑ Krupa, V., Genzor, J.: Jazyky sveta v priestore a čase, 1996; Erdal, M.: A Grammar of Old Turkic, [2]
↑ http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf a strom urobený podľa Johansona 1998 na http://multitree.org/
↑ http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://www.eurasica.ru/articles/lingvo/otdelnye_klassifikatsii_tyurkskih_yazykov/ Archivované 2012-11-02 na Wayback Machine
↑ vyplýva to logicky zo schémy a porov. napr. aj diskusiu [3]^{[nefunkčný odkaz]}

Externé odkazy

[1] Turecké, turkotatárske či turkické jazyky? In: Slovenská reč 1998, č. 1 [1]

[2] Hlavné zdroje: KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Jazyky sveta v priestore a čase. 2. dopl. a preprac. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 356 s. ISBN 80-224-0459-4. S. 157-162. ; Ethnologue vydanie z roku 2009 http://www.ethnologue.com/show_family.asp?subid=48-16; http://linguistlist.org/; Strom nazvaný "Composite" verzia (t.j. verzia hlavne podľa Johansona 1998) na http://multitree.org; Doplnkové zdroje: MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. ; schémy Baskakova, Olega Mudraka a Mengesa na http://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://turkoloji.cu.edu.tr/DILBILIM/johanson_01.pdf ;článok Alttürkische Sprache na nemeckej wikipédii

[3] Krupa, V., Genzor, J.: Jazyky sveta v priestore a čase, 1996; Erdal, M.: A Grammar of Old Turkic, [2]

[4] ttp://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf a strom urobený podľa Johansona 1998 na http://multitree.org/

[5] ttp://www.phil.muni.cz/jazyk/files/ALTAJSKAklasifikace.pdf; http://www.eurasica.ru/articles/lingvo/otdelnye_klassifikatsii_tyurkskih_yazykov/ Archivované 2012-11-02 na Wayback Machine

[6] vyplýva to logicky zo schémy a porov. napr. aj diskusiu [3]^{[nefunkčný odkaz]}

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

z d u Turkické jazyky
Bulharské jazyky (oghurské jazyky)	avarčina čuvaština hunčina chazarčina povolžská bulharčina
Јuhovýchodné jazyky (ujgurské jazyky)	aini čagatajčina ili turki saryg-ujgurčina staroturkičtina taranči ujgurčina uzbečtina
Severozápadné jazyky (kypčacké jazyky)	baškirčina karaimčina karakalpačtina kazaština kirgizština krymčačtina karačajčina-balkarčina krymská tatárčina kumánčina kumyčtina nogajčina pečenežština tatárčina urumčina
Juhozápadné jazyky (oghuzské jazyky)	azerbajdžančina balkánska gagauzská turečtina gagauzština chaladžština chorásánska turečtina salarčina turečtina (osmanská turečtina) turkménčina
Severovýchodné jazyky (sibírske jazyky)	altajčina čulymčtina dolgančina chakaština jakutčina šorčina tofalarčina tuviančina

Delenie

Aktuálna systematika podľa viacerých zdrojov[2]

Chronologická systematika [3]

Systematika podľa Johansona 1998 [4]

Systematika podľa Baskakova 1960 a 1981 [5]