Uralské jazyky
- Uralské jazyky je aj názov skupiny turkických jazykov, ktorá sa inak volá volžsko-uralské jazyky či severokypčacké jazyky.
Uralské jazyky sú jazyková rodina. Ako materinskou rečou hovorí niektorým z uralských jazykov asi 24 miliónov obyvateľov strednej a východnej Európy, najmä vo Fínsku, Maďarsku, Estónsku a Rusku.
Baltsko-fínske jazyky sú si navzájom podobné asi ako slovanské jazyky, fínčina s lapončinou alebo mordviančinou sú si príbuzné asi ako slovanské jazyky s baltskými, fínčina a maďarčina asi ako angličtina a nemčina (ich príbuznosť je však úplne nesporná) a rozdiel medzi ugrofínskymi a samodijskými jazykmi je ešte väčší.
Uralské národy sú zmesou europoidných (najmä maďarská, baltsko-fínska skupina) a mogoloidných typov (na východ od Uralu).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Dve základné skupiny (ugrofínska a samodijská vetva) sa vyvinuli z prauralčiny, ktorou sa hovorilo asi v rokoch 5 000 – 7 000 pred Kr. v oblasti Stredného Uralu.
Obdobia:
- Uralské obdobie (do 5 000 pred Kr.): Všetci predkovia uralsky hovoriacich národov hovorili ešte spoločným jazykom
- Ugrofínske obdobie (5 000 – 2 500 pred Kr.): Najprv odčlenenie a nakoniec odsťahovanie sa ugrofínskej skupiny medzi Sajan a Altaj; Samodejská skupina ostala na pôvodnom mieste.
- Ugorské obdobie (2 500 – 1 000/500 pred Kr.): Celá ugrofínska skupina sa okolo 2 500 pred Kr. pomaly presunula na východ od Uralu medzi rieky Irtiš, Išim a Tobolu. Okolo roku 2 000 pred Kr. sa oddelila a odišla tzv. fínska skupina a postupne sa presúvala na svoje dnešné sídla, kým zvyšná tzv. ugorská skupina ostala na mieste a dostala sa pod vplyv vyspelých susedných iránskych národov. Okolo rokov 1 200 – 1 000/500 pred Kr. sa po veľkom suchu od ugorskej skupiny oddelila a odišla do svojich dnešných sídiel tzv. obsko-ugorská skupina, kým tzv. Uhri (pramaďari / starí Maďari) zatiaľ ostali na mieste (neskôr sa postupne do roku 896 po Kr. presunuli do dnešného Maďarska)
- súčasné obdobie (od 1 000/500 pred Kr.)
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Bežné delenie:
- ugrofínske jazyky (vetva)
- samodijské jazyky (samojedské jazyky) (vetva)
Delenie podľa Ethnologue (dosť odlišné od väčšiny literatúry - pojem ugrofínske jazyky je zredukovaný na maďarčinu):
- "ugrofínske jazyky" = "ugorské jazyky" = maďarčina
- mansijčina
- chantyjčina
- baltsko-fínske jazyky
- laponské jazyky
- marijské jazyky (marijčina)
- mordvianske jazyky (mordviančina)
- permské jazyky
- samodijské jazyky