Preskočiť na obsah

Tyrannius Rufinus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tyrannius Rufinus, tiež Rufinus z Aquileie (Rufinus Aquileiensis) (medzi 340 a 345 – 410) bol historik, mních a teológ, známy hlavne ako prekladateľ gréckych cirkevných otcov z gréčtiny do latinčiny, predovšetkým Origena.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Rufinus sa narodil v kresťanskej rodine v meste Iulia Concordia (dnes Concordia Sagittaria) neďaleko od Aquileie. Rufinus sa stal mníchom v rodnom kraji. Okolo roku 370 sa stretol s inou významnou osobnosťou svojej doby, Hieronymom, spočiatku svojim priateľom a neskôr najväčším protivníkom.

Asi v roku 372 sa Rufinus vydal do Alexandrie, aby tu študoval u Didyma z Alexandrie, predného zástancu origenovskej teológie v Alexandrijskej škole. V tomto istom období sa stýkal Rufinus aj s Macanom Starším, jedným z egyptských púštnych pustovníkov, a Melaniou Staršou, bohatou a zbožnou rímskou vdovou. Keď v dôsledku prenasledovania zo strany Ariánov počas panovania cisára Valenta Melania opustila Egypt a usadila sa okolo roku 378 aj s krúžkom mníchov a kňazov v Jeruzaleme, pridal sa k nej aj Rufinus.

Melania založila v Jeruzaleme vlastnú rehoľnú komunitu žien a z jej peňazí tu obdobné mužské spoločenstvo vybudoval aj Rufinus. Vznikol tak kláštor na Olivovej hore, kde sa súčasne s rehoľným životom venoval Rufinus a jeho krúžok aj štúdiu gréckych cirkevných spisov. Po svojom príchode do Betlehema roku 386 sa s touto skupinou zblížil aj Hieronymus. Iným Rufinovým blízkym priateľom sa stal jeruzalemský patriarcha Ján, ktorý vysvätil roku 390 Tyrannia Rufina za kňaza.

K zlomu v priateľstve medzi Tyranniom Rufinom a Hieronymom došlo roku 394 v súvislosti s útokmi na origenizmus zo strany Epifania zo Salamíny. Rufinus sa postavil na stranu Oriegenovcov, s čím sa Hieronymus nikdy nebol ochotný zmieriť. Na jeseň roku 397 sa vydal Rufinus na cestu do Ríma, kde vydal latinský preklad Pamfiliovej Obrany Origena a niektorých Origenových vlastných diel. V úvode jedného z prekladov pritom uviedol Hieronyma ako Origenovho stúpenca a neskôr pridal niekoľko mierne upravených prekladov od Hieronyma. Teológa takýto zásah do vlastnej práce popudil a rozpútal dlhú vojnu plnú osočovania a ohovárania medzi ním a Tyranniom Rufinom.

V dôsledku tohto intelektuálneho boja a na základe osočenia Tyrannia u pápeža Anastázia I. bol Rufinus predvolaný do Ríma, aby obhájil vlastnú ortodoxiu. Rufinius sa písomne z osobného stretnutia ospravedlnil dielkom Apologia pro fide sua (Obrana vlastnej viery). Pápež ako odpoveď na Rufinov spis výslovne odsúdil Origena, nie však Rufina, ktorý napriek tomu zostal v ortodoxných kruhoch pochybnou autoritou (bol pridaný na zoznam Decretum Gelasianum).

Roku 408 zastihol Rufina usadeného v tej dobe v kláštore v Pinete v Kampánii príchod Alaricha do južnej Itálie. V strachu pred Vandalmi unikol aj so svojou spoločníčkou Melaniou na Sicíliu. Tu sa pustil do prekladu Origenových Homilies (Homílii), keď roku 410 umiera.

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastná tvorba

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Commentarius in symbolum apostolorum (Komentár o Apoštolskom vyznaní viery)
  • De Adulteratione Librorum Origenis (O sfalšovaní Origenových kníh) – pojednanie vydané ako príloha k Pamfilovej Obrane, vysvetľuje, že mnohé prvky origenizmu, ktoré vnímala ortodoxia ako neprijateľné, vznikli interpoláciou pôvodného Origenovho textu
  • De Benedictionibus XII Patriarcharum Libri II (Dve knihy o požehnaní 12 patriarchov) – exegetické dielo k Starému zákonu
  • Apologia in Hieronymum Libri II (Dve knihy obrany namierené proti Hieronymovi)
  • Apologia pro Fide Sua ad Anastasium Pontificem (Obrana vlastnej viery venovaná pápežovi Anastáziovi)
  • Historia Eremitica (Pustovnícke dejiny) – 33 životopisov pustovníkov žijúcich v egyptskej púšti

Preklady

[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším Rufinovým prekladom je Historia Ecclesiastica (Cirkevné dejiny) grécky píšuceho Eusebia z Kaisareie a ich doplnenie o obdobie od vlády cisára Konštantína Veľkého po smrť Theodosia I. (324 – 395).

Tyrannius vytvoril aj veľký počet prekladov Origena do latinčiny. Origenov komentár k Listu Rimanom sa dochoval iba v skrátenej latinskej verzii preloženej práve Rufinom, podobné to je i s jeho De principiis. Práve toto dielo sa stalo tŕňom v oku Hieronyma, ktorý sa vyjadril, že Rufinov príklad je príliš voľný, a sám vyhotovil vlastný, adekvátny preklad. Ten sa ale žiaľ nedochoval.

Ďalšími prekladmi Tyrannia Rufina sú:

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tyrannius Rufinus na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tyrannius_Rufinus&oldid=7469612“