Preskočiť na obsah

Ucháč svetlý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ucháč svetlý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
globálne[1]
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Plecotus auritus
Linné, 1758
Synonymá
netopier svetlý

Rozšírenie ucháča svetlého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ucháč svetlý[3] alebo netopier svetlý (zastarané) (Plecotus auritus) je druh netopiera z rodu Plecotus.

Obýva severnú oblasť Eurázie, od Anglicka a Francúzska až po Kóreu a Japonsko. Jeho charakteristickým znakom sú výrazné ušnice. Je veľmi podobný so vzácnejším ucháčom sivým (Plecotus austriacus), s ktorým bol do šesťdesiatych rokov považovaný za jeden druh a s ktorým je aj dodnes často zamieňaný.

Vrchná časť tela je hnedá, na bielych bokoch máva zvyčajne žltkasté a čierne škvrny, tragus je svetlý, palec krídla je väčší ako 6 mm. Dosahujú hmotnosť 5 – 11 g, dĺžku tela 41 – 52 mm, chvosta 37 – 55 mm a predlaktia 36 – 42 mm.[4] Najväčšou charakteristikou sú však jeho veľké ušnice, ktoré dosahujú 31 – 41 mm a ktoré rod Plecotus spoľahlivo odlišujú od ostatných netopierov.[4]. Dožíva sa 12 rokov. Dosial najvyšší zistený dosiahnutý vek bol 30 rokov.[3] Samce dosahujú pohlavnú dospelosť vo veku 15 mesiacov, približne 29% samčekov v dobrej kondícii už vo veku 3 mesiacov.[5] Roztiahnuté ušnice sú dlhé skoro ako celé telo.

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Neskoro na jeseň upadajú do zimného spánku, pri ktorom majú uši zložené pod krídlami a idú vidieť iba tragus.[6] Je zavesený za päť pazúrikov zadných končatín hlavou dolu s lietajúcou blanou priloženou k telu. Zimuje najčastejšie v jaskyniach, dutých stromoch a v podkroviach.

Vydáva síce echolokačné signály, ale sú veľmi vysoké-pre ľudské ucho nepočuteľné, najčastejšie pri 50 alebo 35 kHz, rýchlo za sebou (20/s); bežnou technikou sa nedá seba rozlíšiť netopier svetlý a sivý.[4]

Tento druh sa skôr javí ako typický obyvateľ jaskýň, ale často obýva hrady, stromy, najmä v nížinách a pahorkatinách, vyhýba sa mestám. Žijú v letných kolóniách s počtom 5 – 30 samíc v podkrovných štrbinách,[4] alebo môžu hniezdiť aj samostatne.[6]

Lovia prevažne v lese, často aj počas dňa a to väčšinou mole a iné nočné motýle, húsenice, ucholaky, dvojkrídlovce alebo pavúky. Pri love využívajú svoj dobre vyvinutý sluch. Nie je dobrý letec, lieta nízko a pomaly (15 km/h).[7] [8] Netopier vydáva rôzne zvuky, ktoré sa odrážajú od okolitých predmetov. V priestore sa vďaka nim veľmi dobre dobre orientuje a loví.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 156.
  3. a b KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Ján Krištofík, Vladimíra Hnazelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Ucháč svetlý - Plecotus auritus, s. 392 - 398.
  4. a b c d GAISLER, Jiří; DUNGEL, Jan. Atlas savců České a Slovenské republiky. Praha : Academia. ISBN 80-200-1026-2. S. 44.
  5. SPEAKMAN, John. The reproductive cycle and determination of sexual maturity in male brown long-eared bats, Plecotus auritus (Chiroptera: Vespertilionidae). [online]. academia.edu, [cit. 2021-11-28]. Dostupné online. (En)
  6. a b Grzimek’s Animal Life Encyclopedia, 2nd edition. Volume 13, Mammals II, edited by Michael Hutchins, Devra G. Kleiman, Valerius Geist, and Melissa C. McDade. Farmington Hills, MI: Gale Group, 2003.
  7. HANZÁK, Jan. Naši savci. Praha : Albatros, 1970. Kapitola Netopýr ušatý, s. 95.
  8. BRYL, Marek; MATYÁŠTÍK, Tomáš. Rýchlosť cicavcov - Cicavce, internetová encyklopédia [online]. Univerzita Palackého, upol.cz, 1998 – 2005. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hutson, A.M., Spitzenberger, F., Aulagnier, S., Coroiu, I., Karataş, A., Juste, J., Paunovic, M., Palmeirim, J. & Benda, P. 2008. Plecotus auritus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Prístup 26. november 2011.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Netopýr ušatý na českej Wikipédii a Brown long-eared bat na anglickej Wikipédii.