Svetozár Hurban-Vajanský

	Svetozár Hurban-Vajanský
	slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik
Narodenie	16. január 1847; Hlboké, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	17. august 1916 (69 rokov); Martin, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Commons	Svetozár Hurban-Vajanský
	Biografický portál

JUDr. Svetozár Hurban-Vajanský, vlastným menom Svetozár Miloslav Hurban (* 16. január 1847, Hlboké – † 17. august 1916, Martin) bol slovenský spisovateľ, publicista, literárny kritik a politik. Pseudonymy: Belko Igor, Hlbocký, Igor, Igor Inovský, Igor Valach, Ján Krčazný, Ján Závora, Jaroš Dolský, Kvetuš Miloslav, Napreják. Zvaný aj "Patriarcha Slovákov".

Životopis

Narodil sa ako najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana a jeho manželky Anny Jurkovičovej. Vzdelanie získal v Hlbokom, Modre, Tešíne (1858), v hornorakúskom Oberschutzene, ako štipendista v pruskom Stendale (1863 – 1866), zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1867). V štúdiu pokračoval na právnickej akadémii v Bratislave (1867 – 1870), štúdium dokončil v Budapešti (1871).

Pracoval ako koncipient v Trnave, Budapešti, Bratislave i Viedni, až si napokon otvoril vlastnú prax v Skalici. V roku 1875 sa oženil s Bratislavčankou Idou Dobrovitsovou, a kvôli právnym neúspechom sa snažil uchytiť vo viacerých mestách (Viedeň, Námestovo, Liptovský Mikuláš). Po roku 1878 sa pokúšal pracovať ako profesor v Rusku, Bulharsku či ako redaktor v Martine, no ani tu sa nestretol s väčším úspechom.

V roku 1878 bol povolaný do armády, stal sa redaktorom v Martine (Národnie noviny) a neskôr aj ich šéfredaktorom (od 1906). Pôsobil tiež ako interný spolupracovník časopisu Orol, neskôr od roku 1881 obnovil vydávanie časopisu Slovenské pohľady, okolo ktorého sústredil literárny a kultúrny slovenský život. Od roku 1894 bol až do smrti tiež tajomníkom ženského spolku Živena.

Viackrát bol uväznený za svoju novinársku a publicistickú činnosť (v Banskej Bystrici, vo Vacove), veľa cestoval (Rusko, Praha, Budapešť, Viedeň, Mníchov). Začiatkom 80-tych rokov 19. storočia sa stal vedúcim zjavom mladej generácie. Prispelo k tomu aj to, že bol najstarším synom predstaviteľa štúrovskej generácie Jozefa Miloslava Hurbana. Bol tiež členom študentského spolku Naprej, popredným činiteľom SNS a odporcom hlasistov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Jeho syn, Vladimír Ladislav Hurban, bol slovenským diplomatom v zahraničných službách Československa.

Tvorba

Svojou literárnou tvorbou pobúril všetkých politikov z obdobia slovenského realizmu. Veľký vplyv na jeho umelecký vývoj malo prostredie, v ktorom vyrastal, kde sa okrem štúrovskej ideológie stretával i so zahraničnou literatúrou. Dôverne poznal antickú literatúru, no i literatúru nemeckú, anglickú, ruskú či českú. Začiatky jeho literárnej činnosti sa prejavovali už v jeho detstve, keď ako desaťročný začal prispievať do doma písaného časopisu Zrnká. Väčšinu diel napísal v slovenčine, no písal tiež nemecky. Jeho manželka tiež neskôr prekladala jeho práce do nemčiny. Vo svojich dielach reagoval na súdobé spoločenské problémy, venoval sa i problematickým vzťahom jednotlivca a národa či boja za zachovanie národa. Spočiatku sa venoval najmä písaniu poézie, neskôr sa venoval i próze a prekladom.

Literárnokritická a publicistická činnosť

S inonárodnými literatúrami sa Vajanský vyrovnával ako literárny kritik a aktívny umelec – tvorca. Poznal originály diela českých, juhoslovanských, poľských, maďarských i nemeckých autorov. V maďarskej literatúre mal kritické až odmietavé stanovisko. Veľmi si vážil českú literatúru, aj keď mal proti niektorým autorom výhrady (napr. J. Vrchlický). Ostro odsudzoval naturalistickú tvorbu Émile Zolu i negatívne prvky v moderných tendenciách západoeurópskych literatúr. Preto hlavnú pozornosť obracal radšej „k zdravému“ východu, v ruskej realistickej literatúre, ktorú považoval za už jestvujúci vrchol súčasného európskeho umeleckého vývoja.

Vyjadroval sa ako kritik-publicista skoro systematicky k dielam svojich súčasníkov P. O. Hviezdoslava, M. Kukučína, T. Vansovej a ďalším. V jeho prenikavých kritických úvahách sa prejavujú aj protirečivosti, ktoré súviseli s eklektickým charakterom jeho estetických i literárnokritických názorov. Jeho kritická činnosť (výber z nej vyšiel v dvoch zväzkoch: State o slovenskej literatúre, 1956 a State o svetovej literatúre, 1957) hlboko zasahovala do rozvoja slovenskej realistickej spisby.

Neobyčajne rozsiahla bola publicistická aktivita S. H. Vajanského. V Národných novinách pracoval ako redaktor takmer 40 rokov. Bol jedným z ideológov martinského centra a Národnej strany. Ideovú koncepciu národného života rozvádzal najjednoznačnejšie vo svojich publicistických článkoch. „Cárskofilská orientácia v politike, filozofický idealizmus v názore, buržoázna predstava národa v spoločenskej koncepcii, etický konzervativizmus v nazeraní na ľudské vzťahy“ – to boli krajné polohy jeho ideologickej platformy.

Napriek tomu všetkému Vajanského úsilie o oslobodenie podrobeného národa svojou podstatou malo aj svoju pozitívnu stránku. Práve tento aspekt v jeho publicistickej činnosti mu umožňoval s kritickým zanietením odhaľovať metódy i praktiky vládnucich strán i byrokratického štátneho aparátu. Svoju politickú koncepciu sformuloval v úvahe Nálady a výhľady, ktorá vyšla v osobitnom knižnom výtlačku v roku 1897. Vajanského činnosť bola bohatá a mnohostranná. Ani o jednom spisovateľovi sa nevyslovilo toľko protirečivých názorov ako o S. Hurbanovi. Bol spolutvorcom modernej slovenskej poézie i prózy, podnecoval ako umelec i kritik realistickú orientáciu slovesnej tvorby na Slovensku v poslednej štvrtine 19. storočia.

Národné noviny

Šéfredaktorom Národných novín bol už spomínaný S. H. Vajanský. Boli to slovenské politické noviny, ktoré vychádzali v rokoch 1870 – 1947 v Martine a v roku 1948 v Bratislave 3 až 6-krát týždenne. Boli pokračovateľom Pešťbudínskych vedomostí. „ V nich sa začínajú objavovať jeho publicistické príspevky, napr. Listy z Požúňa pod pseudonymom Miloslav, Napreják a Starý Napreják.“ Prvý list vyšiel v čísle 46 z 9. júna 1868. Píše sa v ňom o výlete slovenskej mládeže na hrad Devín. Národné noviny plnili funkciu reprezentanta a neoficiálneho tlačového orgánu Slovenskej národnej strany. Boli to najdlhšie vychádzajúce politické noviny. Veľa miesta z nich zaberali zoznamy prispievateľov na Dom Matice slovenskej a iné národné podujatia. Neskôr sa ich obsah rozšíril nielen o fejtóny a reportáže, ale aj o verše, povesti, literárne kritiky, životopisy významných osobností a pod.

S. H. Vajanský zintenzívňuje svoju publikačnú činnosť v časopisoch Orol, kde tiež pôsobí ako redaktor a aj v Národných novinách. Sem uverejňuje svoje úvodníky, komentáre, glosy, eseje, besednice, fejtóny, pripravuje prehľady z domáceho i zahraničného politického spravodajstva. Kriticky hodnotí diela európskej i domácej literárnej produkcie, informuje o kultúrnom dianí doma i vo svete. Vo svojich príspevkoch zapája aj dianie na Slovensku, resp. v Rakúsko-Uhorsku do širšieho európskeho až svetového kontextu. Národné noviny priniesli oznam o pripravovanom vydaní Vajanského zbierky Tatry a more. Táto zbierka je umeleckým vyjadrením autorovho nedobrovoľného pobytu u južných Slovanov. Venoval ju českému básnikovi Adolfovi Heydukovi za jeho osobitný záujem o Slovensko v knihe Cimbál a housle. Okrem toho tu publikoval i veľké množstvo básní, medzi ktoré patria napr. Kykymola, Matúšova mohyla, Pozdravenie hosťom Pauliny-Tótha, Epilog a mnoho ďalších. V tom istom ročníku sa objavila aj jeho literárnokritická esej Shakespeare. 1. júla 1873 tu vychádza úvodník Škola a život, ktorý vtedajší redaktor časopisu Viliam Pauliny-Tóth podpísal pseudonymom Vajanský a ten si Svetozár Hurban osvojil ako definitívny.

Slovenské pohľady

Za veľmi významné v slovenskej žurnalistike, priamo až za prevratné sa považujú Hurbanove vystúpenia so Slovenskými pohľadmi na vedi umeňja a literatúru v roku 1846- v dobe vyvrcholenia predrevolučnej činnosti štúrovskej generácie. Vtedy sa kládli prvotné základy kultúry a literatúry v novej spisovnej slovenčine, ktorú aj sám rozvíjal. Zo Slovenských pohľadov chcel vytvoriť taký časopis, v ktorom by sa „vedeňja a videňja“ rozvíjalo. Chcel z neho spraviť adekvátneho partnera štúrovských politických novín a ich literárnej prílohy. Hurban sa takto stáva jedným z tvorcov modernej slovenskej žurnalistiky v novej spisovnej reči. Svoju samostatnú novinársku činnosť začínal, keď nemal ešte ani tridsať rokov, teda vo veku, v ktorom sa týmto smerom uberali napr. Karol Kuzmány a Ľudovít Štúr.

Hurbanove Slovenské pohľady boli označované aj ako prvý vedecký časopis v novej slovenčine. Nešlo mu tu v pravom slova zmysle o vedu, ale len o jej popularizáciu. Hurbanov súčasník Ctiboh Zoch označoval štúdie J. H. Vajanského za subjektívne náhľady na objektívnosť. Publikoval tu veľké množstvo básní, recenzií, cestopisných čŕt a štúdií. Medzi básne patria napr. Noc, v Černokňažníku básne Božie hody, Tri sloky, Krvavý Khagal. Okrem toho tu uverejnil preklad Turgenevovej novely Mumu, nekrológy za Samom Chalupkom, Alexandrom Sergejevičom Puškinom a kritické štúdie o Heydukovej zbierke V zátiší. Z cestopisných čŕt to boli napr. Výlety tatranské a Púť do Čiech.

Slovenské pohľady kvôli novému tlačovému zákonu z roku 1852 zanikajú. Tlačový zákon ani vydávanie štvrťročníka nepripúšťal, ak redaktor nebýval v mieste jeho vychádzania. Hurban bol teda prinútený 31. augusta 1852 vydať posledné číslo Slovenských pohľadov a aj po jeho veľkom boji Slovenské pohľady prestávajú vychádzať. Slovensko tak stratilo významný časopis, ktorý práve v tej dobe potrebovalo. Slovenskými pohľadmi vrcholí Hurbanova publicistika. „Veď v dobe ich vychádzania, ako napísal Andrej Mráz, bol Hurban v zenite svojich mladistvých rokov, keď prekypoval veľkými schopnosťami a keď veľkými ideálmi chcel rozplameňovať deptaný slovenský život, vystavený ťažkým otrasom.“

Dielo

Poézia

1878 – Jaderské listy, cyklus básní (vyšlo v časopise Národnie noviny)
1878 – Vít, fragment románu s pôvodným názvom Dušinský (vyšlo v časopise Orol)
1879 – Tatry a more, zbierka básní, delená na 7 dielov (vročenie má 1880, no vyšla už koncom predošlého roku):
- Zvuky
- Maják
- Jaderské listy
- Sny a báje
- Ratmír
- Herodes, veršovaná poviedka
- Dozvuky
1884 – Spod jarma, zbierka básní
1885 – Vilín, poéma (vyšlo v časopise Živena a Národný almanach)
1890 – Verše, zbierka básní

Próza

1873 – Siroty, povesť (prepracovaná vyšla v roku 1900 pod názvom Zločin a pokánie)
1874 – Duchovia sudov. Obrázok z novejších časov, prozaická burleska
Obrázky z ľudu, cyklus 7 besedníc:
- Hudba pod lipou
- Rubačova žienka
- Koniari (neskôr nazvaná Na obnôcke)
- Čierny idealista
- Na Bašnárovom kopci
- Ostriež
- 1880 – Cigáň (vyšlo v časopise Národnie noviny)
1880 – Ľalie, románovo koncipovaná novela (vyšlo v časopise Orol)
1881 – V jasku, novela
1881 – Kandidát, novela
1881 – Podrost, novela
1881 – Mier duše, novela
1882 – Dve sestry, novela
1882 – Babie leto, novela
1882 – Búrka v zátiší, novela
1882 – V malom meste, novela
1883 – Letiace tiene, románovo koncipovaná novela (Besedy a dumy, 1. diel.)
1884 – Suchá ratolesť, román (Besedy a dumy, 2. diel.)
1889 – Na rozhraní, román (dielo sa začalo tlačiť, no napokon vďaka Vajanského rozhodnutiu nevyšlo)
1893 – Rozpomienky z väzenia
1890 – Podivíni, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
1891 – Jarný mráz, novela (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
1893 – Pustokvet, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady, knižne v roku 1907)
1893 – Babie leto
1895 / 1896 – Koreň a výhonky, román (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
1901 – Kotlín, románový pamflet
1904 a 1913 – Blíženci, novela (v Amerike vyšlo v roku 1910 pod názvom Daniel Chlebík)
1905 – Husľa, novela

Cestopisy

1901 – Dubrovník – Cetinje
1905 – Volosko – Venecia
1910 – Sofia – Pleven

Literárna kritika

1880 – Kritické listy s J. Škultétym (vyšlo v časopise Orol)
1956 – State o slovenskej literatúre
1957 – State o svetovej literatúre

Ostatné

1868 – Dopisy z Požúňa
1873 – Škola a život, úvodník časopisu Národnie noviny z 1. júla 1873, ktorý Viliam Pauliny-Tóth podpísal nie menom autora, ale pseudonymom Vajanský
1886 – Umenie a národnosť
1897 – Storočná pamiatka narodenia Štefana Moysesa 1797 – 1897
1897 – Nálady a výhľady
1900 – Politický proces 28 Slovákov a Sloveniek pre búrenie, jehož záverečné pojednávanie bolo pred kráľ. súdnou stolicou v Banskej Bystrici dňa 4. januára a 5. januára 1900
1902 – Tretí kongres slovanských novinárov a čo bolo okolo neho
1903 – Väzeňské rozpomienky zo svojho jednoročného segedínskeho a trimesačného baňskobystrického väzenia
1904 – Otcova a deti a beletria, doslov k prekladu diela od Turgeneva Otcovia a deti
1908 – Listy z Uhorska (vydala Matica slovenská, Martin 1977)
1912 – Umenie v živote národov, štúdia

Korešpondencia

1860 / 1890 – Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 1
1890 / 1916 – Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 2
1860 / 1916 – Korešpondencia Svetozára Hurbana Vajanského, Zväzok 3
1962 – Korešpondencia P. O. Hviezdoslava so Svetozárom Hurbanom Vajanským a Jozefom Škultétym

Výbery

1907 / 1913 – Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 12 (vyšlo v Martine)
1924 / 1932 – Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 12 (vyšlo v Trnave)
1926 – Výber z diel Svetozára Hurbana Vajanského
1926 – Mládeži
1934 / 1939 – Zobrané diela Sv. Hurbana Vajanského. Zv. 1 – 18 (vyšlo v Martine)
1937 – Výber z díla Sv. Hurbana Vajanského
1947 – Výber z diela
1956 – Výber z poézie
1957 – Babie leto
1967 – Kandidát
1971 – Čo ľud môj cíti
1972 – Svadobné šaty

Ocenenie

Roku 1911 vyznamenaný srb. Radom sv. Sávu III.st.

Literatúra

Slovenský biografický slovník
Emil Benčík: Králi ducha- Uväznený vietor, Eben-Libellus, Bratislava, 2010

Iné projekty

Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Svetozár Hurban-Vajanský
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Svetozár Hurban-Vajanský
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svetozár Hurban-Vajanský

Externé odkazy

Záznam o narodení a krste v matrike evanjelického zboru v Hlbokom; záznam číslo 2; pokrstený ako Svetozár Miloslav Hurban
Plné texty diel Svetozára Hurbana Vajanského
Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.