Valdštejnský palác

Valdštejnský palác je objekt v Prahe na Malej Strane, jedna z najvýraznejších stavieb českého raného baroka a v súčasnosti sídlo Senátu Parlamentu Českej republiky. Súčasťou komplexu Valdštejnského paláca je aj Valdštejnská záhrada a Valdštejnská jazdiareň.

Senát spravuje tiež susedný Kolovratský palác a Malý Fürstenberský palác.

Dejiny

Tento palácový komplex dal v rokoch 1623 – 1630 postaviť jeden z najmocnejších a najbohatších šľachticov tej doby Albrecht Václav Eusebius z Valdštejna na mieste Trčkovského paláca a ďalších 23 domov, troch veľkých záhrad a tehelne. Palác mal svojou veľkoleposťou zatieniť i Pražský hrad. Pôvodne bezvýznamný a chudobný príslušník českej šľachty sa výhodnými sobášmi a kúpami dostal k značnému majetku i postaveniu na cisárskom dvore. Vojvodca bol povýšený v roku 1623 na knieža, v roku 1627 menovaný vojvodom frýdlantským a v roku 1629 vojvodom meklenburským. V roku 1625 sa stal generalissimom cisárskej armády. V roku 1632 bojoval so Sasmi a so Švédmi sa stretol v bitkách pri Norimbergu a Lützene.

V roku 1634 bol vyhlásený cisárskymi dekrétmi za zradcu ríše a cisárskymi dôstojníkmi bol zavraždený v Chebe. Jeho majetok v Čechách bol skonfiškovaný. V čase jeho najväčšej slávy mu patrila značná časť Čiech od Frýdlantu cez Jičín, z ktorého chcel spraviť hlavné mesto svojho panstva, až skoro ku Hradci Králové. V tej dobe sa rozhodol vybudovať honosné sídlo, ktoré by konkurovalo i Pražskému hradu. Na budovanie Valdštejnského paláca pozval významných architektov, staviteľov, maliarov, sochárov a ďalších umelcov a remeselníkov.

Na stavbe paláca pôsobilo viacero staviteľov: Andrea Spezza z Aronga, ktorý mal za sebou už pozoruhodné diela v Nemecku, Rakúsku a Poľsku, Giovanni Battista Pieroni, o. i. autor niekoľkých Valdštejnových stavieb v Jičíne, a Niccolo Sebregondi, pôsobiaci predtým najmä v Ríme a Mantove. Situácia s architektmi paláca je zložitá, pretože sa nedochovali patričné historické doklady. Dlhú dobu bol za architekta považovaný Andrea Spezza, dnes sa javí ako veľmi pravdepodobné, že bol len výkonným staviteľom a vlastným architektom paláca bol Giovani Battista Pieroni. Niccolo Sebregondi vstúpil do Valdštejnových služieb až v roku 1630 alebo 1631 a do podoby paláca zasiahol už len niekoľkými (aj keď významnými) jednotlivými zásahmi. Umeleckú výzdobu záhrady zveril Valdštejn Adrianovi de Vriesovi, bývalému cisárskemu sochárovi Rudolfa II. Ten v záhrade vytvoril unikátny súbor sôch, súsoší a fontán spájajúci pozoruhodnú estetiku manieristického typu s dynamikou nastupujúceho baroka. Sochy v roku 1648 ukradli švédske vojská a až v rokoch 1912 – 1918 bola záhrada ozdobená ich vernými kópiami.

Palác

Úctyhodné sú najmä rozmery areálu paláca, ktorého dĺžka je 340 metrov a najväčšia šírka 172 metrov. Len obytná časť paláca rozložená okolo štyroch nádvorí bez záhrady má rozmery cca 150×110 metrov. Súbor budov je členený na hlavnú obytnú budovu s dvomi nádvoriami, krídlo koniarni, (Trčkovské krídlo) s priľahlým tretím dvorom prístupným branou z ulice, nasleduje jednopodlažná budova (Černínske átrium) s nádvorím, pôvodne určená pre pážatá a ich preceptora. Smerom k jazdiarni sa nachádza ešte jednopodlažné pretiahnuté krídlo. Južná a juhovýchodná strana záhrady je v dĺžke 200 m uzavretá vysokou stenou s 52 oblúkmi. Na ňu nadväzuje na juhu kvapľová stena s grottami (jaskyňami) a s voliérou, za ktorou bol pôvodne veľký centrálny priestor, dnes začlenený k susednému augustinianskemu kláštoru. Na severovýchode je záhrada ukončená budovou jazdiarne s ktorou susedí bývalý hospodársky dvor paláca, upravený ako záhradný parter pri vstupe do stanice metra. Zdobia ho kópie plastík F. M. Brokoffa. Architektúra paláca je členená stovkami funkčných či slepých okien, desiatkami portálov, vikierov, štukových dekoratívnych prvkov v ktorých sa rovnako ako na drevených bránach a dverách objavuje ako súčasť výzdoby levia hlava – heraldický motív z valdštejnského erbu. I ďalší umelci, ktorí pracovali na výzdobe paláca, patrili k vtedajším špičkám vo svojom obore, ako napríklad tvorcovia štukovej výzdoby Domenico Canevalle, Santino Galli a hlavne maliar Baccio di Bianco, ktorý vyzdobil freskami najvýznamnejšie priestory paláce.

V Hlavnej sále, zvanej Rytierska sála, spodobnil Albrechta z Valdštejna ako boha Marsa na vojnovom voze, vo freskovej výzdobe kaplnky má Valdštejnovy rysy postava sv. Václava. Mytologické námety zvolil pre Mytologickú (Ovidiovu) chodbu a Audienčnú sieň, astrologické a astronomické symboly stvárnil v Astrologickej chodbe, na výzdobe ktorej sa podieľali aj ďalší umelci. Jedným z mála domácich umelcov bol Vriesov žiak Arnošt Heidelberger, ktorý je autorom sochárskej výzdoby kaplnky a jej oltára. Kaplnka patrí k najzaujímavejším interiérom paláca. Stiesnený pôdorys a výška 16 metrov stupňuje jej vertikalitu. Steny sú pokryté maľbami s námetmi zo života sv. Václava a s mariánskym cyklom s výjavmi Zvestovania, Navštívenia Panny Marie, Narodenie Ježiša Krista, Klaňanie Troch kráľov, Útek do Egypta, Nanebovzatie Panny Márie, Korunovanie Panny Márie a holubica Ducha svätého uprostred klenby ako súčasť scény zvestovania. V západnej stene sú prelomené okná oratórií, ktoré slúžili v 1. poschodí vojvodovi, v 2. poschodí jeho manželke a podkrovnom oratóriu boli určené služobníctvu.

Steny oratória vojvodu pokrývajú maľby s námetom mučeníckej smrti biskupa, asi sv. Eusébia. Najväčším priestorom v paláci je Hlavná sála (24×12 metrov), prestupujúca dve poschodia. Je situovaná na mieste bývalého Trčkovského paláca s hlavným priečelím smerom na Pražský hrad. Na štukovej klenbe sú okrom fresky boha Marta figúry géniov a vojenské emblémy. Mramorové ostenia pochádzajú až z roku 1853, keď tu byli prenesené z Černínskeho paláca na Hradčanoch. Kolmo na sálu sú reprezentačné miestnosti Valdštejnovcov – salóniky, z ktorých prvý má kožené tapety, nad krbom je jazdecký portrét Valdštejna. Stropné maľby sú dielom P. Maixnera z polovice 19. storočia. V nárožnej komnate, audienčnej siene, zaujme freska antického kováča Hefaista a bohaté stropné štukatúry, rovnako dielo Bianca. Na strane paláce, proti Hlavnej sále, sú nad sebou dve už spomínané chodby: Mytologická a Astrologická. Strop susednej pracovne, upravený v 2. polovici 19. storočia, zdobí rozsiahla freska s námetom Helia na voze sprevádzaného Hórami, ktorých kompozícia je prevzatá od Reniho v Casino Rospigliosi v Ríme. Z Mytologickej chodby sa dá vstúpiť do východnej časti paláce, kde bola v prízemí rozsiahla koniareň pre takmer 40 koní. Zaujímavosťou je, že každý kôň mal nad úväzom svoj portrét. Interiéry paláca obsahujú okrem týchto reprezentačných priestorov množstvo ďalších obytných miestností spojených niekoľkými točitými schodiskami.

Areál uzaviera na východe monumentálny objekt jazdiarne – jej priestor meria asi 900 m² – s oknami na južnej stene a výhľadom do záhrady a na umelý rybníček.

Astrologická chodba

Astrologická chodba Valdštejnského paláca je vymaľovaná symbolmi zrozumiteľnými len pre zasvätených do tajných náuk. Palác bol inšpirovaný najmä severom Talianska (Lombardsko, Janov). Bola to oblasť odkiaľ sa po bitke na Bielej hore regrutovali umelci obnovujúci spustošený a sociálne prevrstvený stred Európy. Došlo okrem iného k ústupu protestantskej šľachty z Čiech, okrem rudolfínskej elity izolovanej jeho ezoterizmom.^[1] Sem patrí najmä Johannes Kepler, ktorý bol protestant a v Prahe našiel útočisko. Bol to nielen urodzený muž, ale hlavne vynikajúci astronóm a astrológ. Albrecht z Valdštejna ho poznal už v mladosti počas svojho pobytu v cudzine a je veľmi pravdepodobné, že s ním mal v Prahe, sám astrológii horlivo oddaný, úzke styky. Odtiaľ zrejme pramení preplnenosť Valdštejnského paláca zasvätenou symbolikou.

Súčasnosť

Európska únia udelila Kancelárii Senátu 9. mája 2003 ocenenie Europa Nostra za citlivé reštaurovanie a rekonštrukciu Valdštejnského paláca. Prípravu celkovej rekonštrukcie začala Kancelária Senátu v roku 1996 a posledná fáza obnovy bola dokončená v roku 2000. Citlivou rekonštrukciou Valdštejnského areálu sa podarilo odstrániť radu stavebných a statických porúch, vedľa toho boli odstránené nevhodné stavebné zásahy vykonané v predchádzajúcich rokoch. Podarilo sa architektonicky obnoviť historický ráz Valdštejnského paláca, záhrady s dominantou sala terrene a výstavným priestorom vo Valdštejnskej jazdiarni.

V miestach koniarní je v súčasnosti Rokovacia sála Senátu. Ďalšie historické priestory slúžia pre rokovania a oficiálne prijatia zahraničných návštev.
Valdštejnský palác je zadarmo prístupný pre verejnosť cez víkendy od 10 do 16 hodín. V letnom období o hodinu dlhšie. Vstup do objektu je z 1. nádvoria Valdštejnského paláca, ktoré je prístupné z Valdštejnského námestia.
Valdštejnská záhrada je voľne prístupná od apríla do októbra od 10 do 18 hodiny, v dobe štátnych sviatkov je slávnostne osvetlená a otvorená až do 22 hodiny. V sala terrene sú v letnej sezóne koncerty pre verejnosť, divadelné predstavenia a iné kultúrne akcie.

Valdštejnský palác je súčasť národnej kultúrnej pamiatky sídlo Parlamentu České republiky.

Referencie

↑ Přednášky Velké osobnosti barokního umění v Praze, dr. Černý, VŠUP, zimní semestr 1997/1998

Literatúra

Valdštejnský palác v Praze. Praha 2002. ISBN 80-86087-35-2
Parlament České republiky Senát Valdštejnský palác. Praha 1996. ISBN 80-902193-1-4

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valdštejnský palác

Externé odkazy

http://www.senat.cz Archivované 2011-02-24 na Wayback Machine – oficiálne stránky hornej komory Parlamentu Českej republiky Senátu
Seminárna práca na tému architektúra Valdštejnského paláca Archivované 2011-08-09 na Wayback Machine (PDF)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valdštejnský palác na českej Wikipédii.

[1] Přednášky Velké osobnosti barokního umění v Praze, dr. Černý, VŠUP, zimní semestr 1997/1998

[1]