Veľký Bučeň
Veľký Bučeň | |
vrch | |
Veľký Bučeň
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Lučenec |
Obec | Bulhary |
Časť | Bučeň |
Pohorie | Cerová vrchovina |
Podcelok | Bučenská vrchovina |
Povodie | Ipeľ |
Nadmorská výška | 514,3 m n. m. |
Súradnice | 48°18′24″S 19°52′22″V / 48,3067°S 19,8727°V |
Najľahší výstup | po z obce Bulhary |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký Bučeň (maď. Nagy Bucsony ) (514,3 m n. m.[1][2]) je vrch Cerovej vrchoviny. Leží nad obcou Bulhary, približne 4 km severovýchodne od Fiľakova.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej polovici pohoria, v geomorfologickom podcelku Bučenská vrchovina a geomorfologickej časti Bučeň.[4] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Lučenec a v katastrálnom území obce Bulhary.[5] Veľký Bučeň je súčasťou rozsiahleho masívu, ktorý sa tiahne od Fiľakova severovýchodným a neskôr severným smerom. Najbližšími sídlami sú juhozápade situovaná obec Bulhary a juhovýchodne ležiace Konrádovce.[3] Masív leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký Bučeň je najvyšším vrchom hrebeňa, ktorý sa tiahne od hradného brala Fiľakovského hradu. Východným a severným smerom už krajina naberá pahorkatinný charakter bez výraznejších vrchov. Západne susedí Pavlov vrch (466 m n. m.), severne Cicka (339 m n. m.) a južne Malý Bučeň (478 m n. m.). Juhovýchodné svahy masívu odvodňujú prítoky Gortvy do Rimavy, zvyšok masívu odvodňujú prítoky riečky Suchá v povodí Ipľa.[3] Na vrchole stojí radar riadenia letovej prevádzky.[6]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch pokrýva lesný porast, ktorý je však na severnom úpätí odstránený kvôli vedeniu vysokého napätia. V blízkosti areálu radaru na vrchole je niekoľko priesekov[7], ktoré umožňujú obmedzený, no veľmi zaujímavý výhľad. Viditeľné sú mnohé vrchy pohoria i okolitá pahorkatina. Pri vhodných podmienkach je pozorovateľné i Javorie, Poľana, Fabova hoľa, Kráľova hoľa i Kékes, ojedinele však i vrcholy Tatier.[8]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholom vedie Chodník Márie Széchy, ktorý spája Fiľakovský a Muránsky hrad.
- po červenej magistrále (Chodník Márie Széchy):
- z juhozápadu z Fiľakova cez obec Bulhary
- z východu z Rimavskej Soboty cez rázc. Nad Čentou
- po zeleno značkovanej trase z Fiľakova
- po žltej značke cez rázc. Nad Čentou:
- z juhovýchodu z obce Konrádovce
- zo severu z obce Husiná[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 104.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Progresio. Využiteľnosť pre školy [online]. naucnechodniky.eu, [cit. 2021-11-05]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-11-06]. Dostupné online.