Blhovská vrchovina
Blhovská vrchovina | |
geomorfologická časť Cerovej vrchoviny | |
Okolie Konrádoviec
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okresy | Rimavská Sobota, Lučenec |
Nadradená jednotka |
Bučenská vrchovina |
Susedné jednotky |
Fiľakovská brázda, Bučeň Šurická brázda Hajnáčska vrchovina Gemerské terasy Oždianska pahorkatina Novohradské terasy |
Mestá | Fiľakovo, Bulhary, Šávoľ, Buzitka, Veľké Dravce, Ožďany, Husiná, Rimavská Sobota, Gemerček, Hodejov, Konrádovce Čierny Potok, Šíd, Šurice, Čamovce, Blhovce |
Rieky | Čamovský potok, Suchá, Gortva |
Súradnice | 48°19′34″S 19°56′02″V / 48,326°S 19,934°V |
Najvyšší bod | Rakov |
- výška | 377 m n. m. |
Najnižší bod | údolie Suchej |
- poloha | severný okraj územia |
- výška | cca 200 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Blhovská vrchovina je geomorfologickou časťou Bučenskej vrchoviny, podcelku Cerovej vrchoviny.[1] Leží v jej severnej časti, medzi mestami Fiľakovo a Rimavská Sobota.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie zaberá sever strednej časť pohoria[3] a obklopuje ho na západe Fiľakovská brázda a Bučeň, na juhu susedí Šurická brázda a na juhovýchode Hajnáčska vrchovina. Východne sa nachádzajú Gemerské terasy a Oždianska pahorkatina, geomorfologické časti Rimavskej kotliny a severozápadne nadväzujú Novohradské terasy, časť Lučeneckej kotliny.[1] Vrchovina nezasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina.[3]
Severnú a západnú časť územia odvodňujú prítoky rieky Suchá v povodí Ipľa, centrálnu a východnú rieka Gortva v povodí Rimavy.[2] Blhovská vrchovina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota a Lučenec a zasahuje na katastrálne územie mesta Fiľakovo a Rimavská Sobota a obcí Bulhary, Šávoľ, Buzitka, Veľké Dravce, Ožďany, Husiná, Gemerček, Hodejov, Konrádovce, Čierny Potok, Šíd, Šurice, Čamovce a Blhovce.[2] Južným okrajom vedie cesta II/571 z Fiľakova do Jesenského, ktorú kopíruje železničná trať Zvolen – Košice, severne prechádza rýchlostná cesta R2 z Lučenca do Rimavskej Soboty.[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchovina patrí v rámci pohoria medzi turisticky menej atraktívne oblasti, no je tu vyznačených niekoľko turistických chodníkov.
- červená turistická trasa z Fiľakova do Rimavskej Soboty
- žltá turistická trasa z Husinej do Konrádoviec
- modrá turistická trasa z Hodejova do Konrádoviec[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Cerová vrchovina – Lučenec. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 104.