Preskočiť na obsah

Veronika lekárska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Veronica officinalis)
Veronika lekárska

Veronika lekárska – stonka s kvetmi.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica officinalis
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika lekárska (iné názvy pozri nižšie; lat. Veronica officinalis[3]) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s plazivou stonkou a oválnymi listami[4]. Prirodzene sa vyskytuje od Európy po západnú Sibír a Blízky východ[3].

Názvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný slovenský názov tohto druhu je veronika lekárska[4][5]. Staršie názvy sú: rozrazil lekársky[6][7], rozrazil čistec[8][9].

Ľudové a staršie názvy sú: veronika[10][11][12][9][8] [toto je aj súčasný slovenský názov celého rodu Veronica], rozrazil[10][9] [toto je aj starší slovenský názov celého rodu Veronica], pr(i)etržník/prítržník[8][13][12][14][9][15].

Ďalšie ľudové názvy sú: úložník[10][15], vretienko[10][15], nádchová zelina[10], biela betonika[10]; staršie: čistec[8][9] [toto je v súčasnosti slovenský názov rodu Stachys], tržník[15][8][9], prietržné korenie[15][9], bukovica[12], hušec[15], verunka[15], bobovník (resp. bôbovník)[15][16].

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika lekárska je trváca bylina s poliehavými alebo vystúpavými byľami dlhými 10 až 60 cm. Poliehavá chlpatá stonka v dolnej časti v uzloch zakoreňuje, bohato sa rozkonáruje, takže jediná rastlina môže časom vytvoriť hustý koberec. Vzpriamené sú len vrcholy kvetonosných stoniek.[17][18][19]

Protistojné krátko stopkaté listy sú vajcovité alebo široko elipsovité, na báze krátko klinovité a celistvookrajové. Smerom k tupému vrcholu sú na okraji jemne pílkovité a na oboch stranách čepele husto chlpaté.[17][20][19]

Bledo modrofialové (zriedkavo belavé) štvorpočetné kvety s priemerom 6 – 8 mm vyrastajú v pazuchách malých, striedavo postavených, úzko kopijovitých listeňov. Kvety sú usporiadané v strapcoch po 15 až 25 (30) kvetov. Stopky kvetov sú vzpriamené, kratšie ako listene a sú husto žliazkato chlpaté. Koruna je zvončekovito tanierovitá, s tmavšími žilkami. Horný korunný lupienok je oveľa väčší ako ostatné. Kvet má dve tyčinky a jednu čnelku, dlhú 2,5 – 4 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby sú podlhovasté.[4][17][18][20][19]

Žliazkaté alebo chlpaté tobolky sú z boku silno stlačené, obrátene srdcovité, na vrchole takmer uťaté alebo len plytko vykrojené a prevyšujú kalich. Semená sú oválne, ploské, asi 1 mm dlhé a žlté.[17][20][19]

Rozšírenie a výskyt

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzeným areálom rozšírenia veroniky lekárskej je celá Európa (okrem arktických oblastí), Madeira, Azorské ostrovy, Krym, Turecko, európske Rusko, severný Kaukaz, Irán, Turkménsko a západná Sibír. Za nepôvodný druh je považovaná v Severnej Amerike, Buriatsku, Južnej Afrike, Čile, Grónsku a na Sachaline.[3][17]

Veronika lekárska uprednostňuje suché a svetlejšie stanovištia v listnatých a zmiešaných lesoch, na trávnatých svahoch, pasienkoch a v trávnatých porastoch viatych pieskov. Kvitne v júni až auguste a je to hmyzoopelivý druh. Na Slovensku je hojná, s najvyšším výskytom do 1 680 m n. m.[17][20]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Veronika lekárska sa využíva ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve. Jej kvitnúca vňať obsahuje triesloviny, horčiny, kyselinu askorbovú, saponíny, živicu, vosk a stopy silice. Ako droga napomáha čisteniu krvi, preto sa aplikuje pri ekzémoch, reumatizme, vysokej hladine cholesterolu v krvi a pri začínajúcej artérioskleróze. Má tiež mierny upokojujúci účinok, tlmí závraty a zlepšuje pamäť. Pri zhoršenom metabolizme, sa užíva čerstvo vytlačená šťava z rastliny.[17][18][21]

Mierne horká a trpká chuť a čaju podobná vôňa veroniky lekárskej viedli v 19. storočí k jej používaniu ako náhrady čaju vo Francúzsku, kde ju nazývali „thé d'Europe“ (doslova: európsky čaj). Francúzi dodnes používajú tento termín na pomenovanie rastliny.[22][23]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Veronika lekárska – habitat.
    Veronika lekárska – habitat.
  • Veronika lekárska – protistojné listy.
    Veronika lekárska – protistojné listy.
  • Veronika lekárska – zakoreňovanie v uzloch stonky.
    Veronika lekárska – zakoreňovanie v uzloch stonky.
  • Veronika lekárska – srdcovité tobolky.
    Veronika lekárska – srdcovité tobolky.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Sp. Pl. ed. 1 11 (1753)
  2. ↑ a b Veronica officinalis L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c Veronica officinalis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ a b c Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. S. 246.
  5. ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. 1986. S. 470
  6. ↑ LIPTÁK, F. Naše liečivé rastliny, ich sbieranie a družstevné speňažovanie. Bratislava: Družstevné vydavateľstvo, 1948, S. 99
  7. ↑ KOVALEVSKÝ, M. Verejná prosba. In: Dom a škola. č. 2. 1890. S. 53
  8. ↑ a b c d e Prostonárodné bylinkárstvo. In: Obzor-noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. č. 14, 1882. S. 107
  9. ↑ a b c d e f g REUSS, Gustáv. Května Slovenska.... [s.l.] : tiskem Fr. Lorbera, 1853. 590 s. S. 316.
  10. ↑ a b c d e f Thurzová, Ľ.. Malý atlas liečivých rastlín. [s.l.] : Osveta, 1971. 420 s. S. 326.
  11. ↑ FÁNDLY, J. Zelinkár. Martin: Osveta, 1990. S. 363
  12. ↑ a b c veronika. In: Historický slovník slovenského jazyka
  13. ↑ prietržník. In:Historický slovník slovenského jazyka
  14. ↑ pretržňík. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
  15. ↑ a b c d e f g h KRESÁNEK, J. et al. Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin: Osveta, 1988. S. 293 (Poznámky: Ľudové názvy sú omylom uvedené pri druhu veronika potočná, ktorý tento text preberá spolu s veronikou lekárskou.)
  16. ↑ SOCHÁŇ, P. Materidúška (Thymus serpillum L.). In: Slovenský včelár 5-6 1934. S. 246
  17. ↑ a b c d e f g Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 170-173.
  18. ↑ a b c Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 300-301.
  19. ↑ a b c d Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. S. 72.
  20. ↑ a b c d Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 961-962.
  21. ↑ Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. S. 254.
  22. ↑ Pharmacopoea Bavarica Iussu Regio Edita. Munich : Joseph Lindauer, 1822. Dostupné online. S. 132. (po latinsky)
  23. ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veronica officinalis na anglickej Wikipédii.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_lekárska&oldid=7944758“