Preskočiť na obsah

Veronika rakúska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje.
Veronika rakúska

Veronika rakúska – kvety v strapci.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Veronica austriaca
L.[1][2], 1759[1][2]
Synonymá
Zoznam
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Veronika rakúska[3] (lat. Veronica austriaca[4]) je druh z rodu veronika (Veronica) z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina vyskytujúca sa najmä v strednej a juhovýchodnej Európe. [4]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál rozšírenia veroniky rakúskej (v rozsahu poddruhov dentata, jacquinii a austriaca) pokrýva strednú a juhovýchodnú Európu od Nemecka a Talianska až po európske Rusko a Kaukaz; okrem toho Malú Áziu, Arménsko a Kurdistan - podrobnosti o výskyte pozri v kapitole Systematika. Introdukovaná je v USA v štáte Minnesota a v ďalekovýchodnom Rusku v Amursku, Chabarovsku a Prímorsku.[4]

Opis veroniky rakúskej zúbkatej (Veronica austriaca subsp. dentata)

[upraviť | upraviť zdroj]

Je to častá rastlina trávnatých a kamenistých svahov v nížinách a v teplejších pahorkatinách[5]. Rastie na teplých stanovištiach na vápenci, dolomite, kremenci, andezite, travertíne a na vápnik bohatých kyprých, hlinitých, ílovitých a sprašových pôdach. Na Slovensku bol jej najnižší výskyt zaznamenaný vo výške 220 m n. m. a najvyšší vo výške 1 075 m n. m.[3]

Veronika rakúska zúbkatá je trváca bylina. Byľ je vzpriamená, občas krátko vystúpavá, oblá, vysoká 10 až 50 cm a rovnomerne chlpatá.[3]

Listy sú sediace alebo krátko stopkaté, kopijovité, na báze zúžené alebo klinovité, na okraji pílkovité až hlboko pílkovité, niekedy viac-menej celistvookrajové. Listy nekvitnúceho vrcholu stonky sú vždy viac-menej celistvookrajové, všetky viac-menej zreteľne podvinuté a na vrchole končisté.[3]

Kvety sú usporiadané v dlhostopkatých strapcoch, vyrastajúcich z pazúch horných listov. Koruna s priemerom 10 – 12 mm je azúrovomodrá až sýtomodrá. Laloky koruny sú široko vajcovité, tupo končisté a tmavšie žilkované; hrdlo koruny a korunná rúrka sú biele. Nitky tyčiniek sú kratšie ako koruna. Čnelka s pologuľatou bliznou je dlhá 4 – 5 mm. kališné diely sú 4 alebo 5 a sú kopijovité a nerovnakej dĺžky. Stopky kvetov sú približne rovnako dlhé ako čiarkovité listene.[3][5]

Tobolky sú zboka slabo stlačené, obrátene srdcovité či široko elipsoidné, na vrchole plytko vykrojené. Sú roztrúsene krátko chlpaté, s výraznou žilnatinou. Semená sú ploské, široko vajcovité a žltohnedé.[3]

Veronika rakúska zúbkatá varíruje najmä vo veľkosti a členení okraja listov ako aj v odení listov, kvetov a plodov a vo veľkosti a farbe kvetov.[3]

Veronika rakúska zúbkatá kvitne v máji až júli. [3]

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]
Vysvetlivka: A, B, C atď. sú pomocné označenia rôznych významov toho istého názvu.

Rozsah druhu

[upraviť | upraviť zdroj]

Vymedzenie rozsahu druhu veronika rakúska (Veronica austriaca) v literatúre značne kolíše. Podrobnosti vidno v nasledujúcej podkapitole, tu nasleduje len stručné zhrnutie: Označenie druh veronika rakúska (Veronica austriaca) môže v závislosti od autora celkovo znamenať niektorú z nasledujúcich možností:[6]

  • I) Veronica dentata A, Veronica jacquinii A a prechodné formy medzi týmito dvoma taxónmi [Toto je dole označené ako Veronica austriaca A]
  • II) to isté ako bod I plus viaceré ďalšie taxóny [Toto je dole označené ako Veronica austriaca H a Veronica austriaca CH]
  • III) len Veronica dentata A (staršie niekedy vrátane Veronica orbiculata ) [Toto je dole označené ako Veronica austriaca B]
  • IV) staršie: to isté ako bod III, ale len ak stredné listy nie sú celistvookrajové [Toto je dole označené ako Veronica austriaca C]
  • V) len Veronica jacquinii A (vrátane Veronica dalmatica, obyčajne vrátane Veronica austriaca subsp. austriaca D a staršie spravidla vrátane Veronica orbiculata) [Toto je dole označené ako Veronica austriaca D]
  • VI) staršie: to isté ako bod V, ale len ak sú stredné listy jednoducho perovito delené [Toto je dole označené ako Veronica austriaca E]
  • VII) staršie: to isté ako bod V, ale len ak sú stredné listy dvojito perovito delené [Toto je dole označené ako Veronica austriaca F]
  • VIII) ojedinele: Veronica austriaca subsp. austriaca D [Toto je dole označené ako Veronica austriaca G]

Táto viacznačnosť pojmu veronika rakúska vyplýva z toho, že u Linnea (t. j. u prvého platného autora názvu tohto druhu) je rozpor medzi opisom druhu, zdrojom tohto opisu (a názvu) a typovou rastlinou. Konkrétne: Linneaus pod názvom Veronica austriaca pôvodne opísal taxón neskôr známy ako Veronica dentata (=Veronica austriaca subsp. austriaca). V neskoršom vydaní však k tomuto opisu pridal ako zdroj text, ktorý opisuje taxón neskôr známy ako Veronica jacquinii (=Veronica austriaca subsp. jacquinii). Typová rastlina, ktorú použil Linnaeus, je však na prechode medzi Veronica dentata a Veronica jacquinii (a teda zodpovedá tomu, čo sa niekedy v súčasných textoch označuje ako Veronica austriaca subsp. austriaca D).[7][8][9]

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

1. Najčastejšie uvádzaný obsah druhu veronika rakúska je dnes takýto (veronika rakúska A – Veronica austriaca A, staršie: Veronica multifida A):

  • poddruh veronika rakúska zúbkatá (Veronica austriaca subsp. dentata A/ Veronica austriaca subsp. austriaca A ) – Tento taxón sa vyznačuje zúbkatými (okrem hlboko zúbkatých) alebo pílkovitými strednými listami, ojedinele má stredné listy celistvookrajové[10]. Vyskytuje sa v celom páse území od (vrátane) Nemecka a Rakúska až po (vrátane) Bielorusko, európske Rusko, Kaukaz (plus Arménsko, Kurdistan) a Rumunsko, [11][12]. Niekedy sa tento taxón uvádza ako samostatný druh, ktorý sa volá veronika zúbkatá A (Veronica dentata A) alebo veronika rakúska B (Veronica austriaca B). V dávnejšej minulosti niektorí autori namiesto (pod)druhu dentata A uvádzali (minimálne) dva samostatné druhy Veronica Schmidtii/Veronica austriaca C (s necelistvookrajovými listami) a Veronica dentata B (s celistvookrajovými listami), zatiaľ čo ojedinele sa tieto dva druhy chápali tak, že to nie sú dva normálne druhy, ale dva hybridné druhy Veronica jacquinii A x Veronica teucrium a Veronica teucrium x Veronica prostrata . V tých systémoch, ktoré pracujú s druhom Veronica austriaca B a zahŕňajú doň aj taxón Veronica orbiculata (pozri nižšie), sa druh Veronica austriaca B niekedy delí na poddruhy Veronica austriaca subsp. austriaca B a Veronica austriaca subsp. orbiculata .
  • poddruh veronika rakúska Jacquinova (Veronica austriaca subsp. jacquinii/ Veronica austriaca subsp. austriaca C ) – Tento taxón sa vyznačuje (jednoducho alebo dvojito) perovito delenými strednými listami, ktorých zárezy na okraji listu sú hlboké, t. j. stredné listy sú spravidla (jednoducho alebo dvojito) perovito dielne alebo perovito strihané (resp. v prípade zahrnutia nižšie uvedeného subsp. austriaca D do toho taxónu aj perovito zárezové)[13]. Vyskytuje sa na celom Balkánskom polostrove, v častiach Malej Ázie a v celom páse území od (vrátane) východného Talianska, Slovinska, Maďarska a juhovýchodného Slovenska až po (vrátane) Bielorusko, európske Rusko, Kaukaz a Irán (ale nevyskytuje sa v Poľsku) [14][15][16]. Niekedy sa tento taxón uvádza ako samostatný druh, ktorý sa volá veronika Jacquinova A (Veronica jacquinii A, staršie: Veronica multifida B/Veronica polymorpha A/Veronica laciniata) alebo veronika rakúska C (Veronica austriaca D). V niektorých systémoch sa od tohto poddruhu odčleňujú tri samostatné poddruhy Veronica austriaca subsp. neiceffii, Veronica austriaca subsp. tenuissima a Veronica austriaca subsp. virescens. Od roku 2017 sa navyše malá časť tohto poddruhu vyčleňuje ako samostatný druh Veronica dalmatica, a už v 20. storočí sa malá časť tohto poddruhu niekedy vyčleňovala ako samostatný druh Veronica arceutobia. Tradične sa poddruh jacquinii ďalej delí na tieto taxóny:
    • Veronica austriaca subsp. jacquinii var. pinnatifida [= var. typica ] – Tento taxón sa vyznačuje jednoducho (čiže nie dvojito) perovito delenými strednými listami. V minulosti sa niekedy uvádzal ako samostatný druh nazvaný Veronica polymorpha B /Veronica austriaca E /Veronica multifida C /Veronica jacquinii B .
    • Veronica austriaca subsp. jacquinii var. bipinnatifida – Tento taxón sa vyznačuje dvojito perovito delenými strednými listami. V minulosti sa niekedy uvádzal ako samostatný druh nazývaný Veronica polymorpha C /Veronica austriaca F /Veronica multifida D /Veronica jacquinii C , pričom od tohto druhu sa niekedy odčleňoval samostatný druh pod názvom Veronica pilocarpa /Veronica trichocarpa , ktorý sa vyznačuje ochlpenou tobolkou.
  • poddruh Veronica austriaca subsp. austriaca D – (i) Tento poddruh zahŕňa formy, ktoré sú v podstate prechodné medzi Veronica austriaca subsp. dentata A a Veronica austriaca subsp. jacquinii. Prechodnosť tu znamená predovšetkým, že zárezy na okraji stredného listu sú stredne hlboké, t. j. presnejšie povedané: stredné listy sú hlboko zúbkaté alebo perovito zárezové, prípadne až perovito dielne (zatiaľ čo subsp. dentata A má plytké zárezy a subsp. jacquinii má zárezy hlboké) [13]. Vyskytuje sa v Poľsku, Slovensku, Rumunsku, Chorvátsku a možno aj v Bosne a Hercegovine[13]. Spočiatku sa istý čas zahŕňalo do tohto poddruhu aj to, čo sa dnes už zaraďuje ako samostatný druh Veronica orbiculata; okrem toho sa do tohto poddruhu dodnes často zahŕňa aj problematický taxón Veronica macrodonta a občas aj taxón Veronica sclerophylla (o týchto troch taxónoch pozri nižšie). Niektoré online databázy navyše do tohto poddruhu zaraďujú aj rôzne problematické historické taxóny, u ktorý nie je jasné, či patria do subsp. dentata A alebo do subsp. jacquinii (napr. Veronica angustifolia A). (ii) Poddruh s týmto vymedzením (porov. i) bol zavedený až na začiatku 21. storočia. V mnohých súčasných systémoch - a všetkých starších systémoch - tento poddruh neexistuje, pretože sa jeho obsah klasifikuje ako súčasť vyššie uvedeného taxónu Veronica austriaca subsp. jacquinii (resp. Veronica jacquinii A) (prípadne ojedinele ako súčasť vyššie uvedeného taxónu Veronica austriaca subsp. dentata A, resp. Veronica dentata A ), alebo sa uvádza len ako "prechodné formy" medzi subsp. dentata A a subsp. jacquinii, alebo sa staršie niekedy (spravidla len časť z neho) klasifikoval(a) ako druh nazvaný Veronica bihariensis (alebo poddruh Veronica austriaca subsp. bihariensis) alebo sa ojedinele uvádzal ako druh Veronica austriaca G . (iii) Pokiaľ ide o vývojové vzťahy, podľa moderných molekulárnych analýz je poddruh Veronica austriaca subsp. austriaca D sesterským taxónom (pod)druhu dentata A a spolu sú sesterským taxónom (pod)druhu jacquinii; podľa súčasných morfologických štúdií sú však vzťahy medzi týmito taxónmi úplne odlišné.

2. Niekedy sa do druhu veronika rakúska zaraďujú popri taxónoch uvedených v bode 1 aj (všetky alebo niektoré) nasledujúce taxóny (veronika rakúska H - Veronica austriaca H):

  • druh Veronica orbiculata – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh (či súčasť poddruhu) Veronica austriaca subsp. austriaca D, alebo ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. jacquinii, alebo ako súčasť sčasti poddruhu Veronica austriaca subsp. jacquinii a sčasti poddruhu Veronica austriaca subsp. dentata , alebo staršie ako poddruh Veronica austriaca [A alebo B alebo D ] subsp. orbiculata.
  • prechodné formy medzi taxónmi Veronica austriaca subsp. jacquinii a Veronica orbiculata [Neexistuje pre ne žiadne osobitné pomenovanie, niekedy sa uvádzajú pod dočasným označením Veronica jacquinii-orbiculata].
  • druh Veronica macrodonta/Veronica pubicarpa/Veronica hyssopifolia – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako taxón neistého zaradenia alebo ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. austriaca D alebo ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. dentata A.
  • druh Veronica sclerophylla – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. austriaca D.
  • druh Veronica teucrium/Veronica latifolia/Veronica pseudochamaedrys (veronika hrdobarkovitá) - V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. teucrium (staršie: Veronica austriaca subsp. pseduochamaedrys). Poznámka: Podľa súčasných molekulárnych štúdií je druhu Veronica austriaca A zo všetkých druhov vývojovo najviac príbuzný práve druh Veronica teucrium, resp. prinajmenšom časť z tohto druhu. O tejto blízkej príbuznosti boli presvedčení niektorí autori už v minulosti. Od 20. storočia sa to prejavuje v tom, že je v niektorých systémoch Veronica teucrium zahrnutý ako poddruh druhu Veronica austriaca. V 19. storočí boli však naopak niekedy taxóny subsp. jacquinii a subsp. dentata A (alebo niekedy len taxón subsp. dentata A) zahrnuté (ako variety či poddruhy) v druhu Veronica teucrium.
  • druh Veronica crinita (staršie považovaný za súčasť druhu Veronica teucrium) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. teucrium.
  • druh Veronica thracica (staršie považovaný za súčasť druhu Veronica crinita) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. teucrium.
  • druh Veronica bosniaca (staršie považovaný za súčasť druhu Veronica crinita) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. teucrium.
  • druh Veronica sennenii (staršie niekedy považovaný za súčasť druhu Veronica teucrium, prípadne druhu Veronica prostrata) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. teucrium alebo poddruhu Veronica austriaca subsp. vahlii .
  • druh Veronica handelii/Veronica austriaca subsp. dentata A x Veronica teucrium
  • druh Veronica bastardii A/Veronica angustifolia B/Veronica orsiniana A/zriedkavo: Veronica vahlii (často považovaný za súčasť druhu Veronica teucrium) - V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. vahlii.
  • druh Veronica orsiniana B (staršie považovaný za súčasť druhu Veronica teucrium) - V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. vahlii alebo ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. dubia alebo staršie ako poddruh Veronica austriaca subsp. dentata B (nie je zhodný s Veronica austriaca subsp. dentata A).
  • druh Veronica orsiniana B × Veronica tenuifolia
  • druh Veronica teucroides (často považovaný za súčasť druhu Veronica orsiniana B) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. vahlii alebo staršie ako varieta Veronica austriaca (subsp. dentata A) var. teucrioides.
  • druh Veronica kindlii (do roku 2016 niekedy považovaný za súčasť druhu Veronica orsiniana B) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako rovnaký poddruh ako je uvedený pri Veronica orsiniana B alebo súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. orbiculata.
  • druh Veronica linearis (keďže sa donedávna považoval za varietu druhu Veronica kindlii) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako rovnaký poddruh ako je uvedený pri Veronica kindlii.
  • druh Veronica austriaca subsp. jacquinii × Veronica aff. kindlii
  • taxón pôvodne nazývaný Veronica latifolia var. dubia (ktorý sa dnes považuje buď za súčasť druhu Veronica orsiniana B alebo druhu Veronica urticifolia (veronika pŕhľavolistá) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. dubia alebo ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. vahlii.
  • druh Veronica satureiifolia/Veronica scheereri/Veronica bastardii B (veronika tmavomodrá) (alternatívne považovaný za súčasť druhu Veronica prostrata) - V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. scheereri.

Menej často sa do druhu veronika rakúska H zaraďuje navyše aj:

  • druh Veronica prostrata (veronika rozprestretá) [presnejšie spravidla len taxón Veronica prostrata subsp. prostrata - veronika rozprestretá pravá ] – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. prostrata (porov. aj vyššie: Veronica satureiifolia).
  • druh Veronica janchenii /Veronica austriaca subsp. dentata A x Veronica prostrata
  • druh Veronica kerneri /Veronica prostrata x Veronica orsiniana B
  • druh Veronica microcoma/Veronica prostrata x Veronica teucrium
  • druh Veronica tenuifolia/staršie: Veronica assoana/staršie: Veronica multifida E - V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. tenuifolia.
  • druh Veronica gundisalvii/Veronica orsiniana x Veronica tenuifolia subsp. tenuifolia (často považovaný za súčasť druhu Veronica tenuifolia) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako poddruh Veronica austriaca subsp. gundisalvii alebo ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. tenuifolia.
  • druh Veronica krylovii (staršie niekedy považovaný za súčasť druhu Veronica teucrium) - V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. teucrium.
  • druh Veronica rosea (staršie občas považovaný za súčasť druhu Veronica tenuifolia ) – V druhu veronika rakúska je zahrnutý ako súčasť poddruhu Veronica austriaca subsp. tenuifolia alebo ako varieta Veronica austriaca var. maroccana.

3. V dávnejšej minulosti sa do druhu veronika rakúska (veronika rakúska CH - Veronica austriaca CH), obyčajne v rozsahu bez taxónov Veronica teucrium, Veronica prostrata a pod., ojedinele zahŕňali aj tieto taxóny:

  • druh Veronica multifida F (ktorý sa neskôr považoval za značne príbuzný s druhom Veronica caucasica) [Tento druh sa dá od ostatných významov viacznačného názvu Veronica multifida odlíšiť podľa toho, že sa vyskytuje len v okolí Čierneho a Kaspického mora]
  • druh Veronica orientalis
  • druh Veronica taurica (pretože sa niekedy považoval a považuje za súčasť druhu Veronica orientalis)


V niektorých súčasných textoch sa rozlišujú pojmy druh veronika rakúska (Veronica austriaca) a agregátny druh veronika rakúska (Veronica austriaca agg.). Agregátny druh veronika rakúska pozostáva z celého obsahu vyššie uvedených bodov 1 a 2, t. j. zahrnuté sú v ňom aj tie taxóny z bodov 1 a 2 (dnes prakticky vždy len z bodu 2), ktoré sa autori v danom systéme rozhodli nezaradiť priamo do druhu veronika rakúska. Napríklad sa často možno stretnúť s formuláciou, že agregátny druh Veronica austriaca agg. pozostáva z týchto troch či štyroch druhov:

Agregátny druh veronika rakúska sa v súčasnosti občas alternatívne označuje ako agregátny druh veronika hrdobarkovitá (Veronica teucrium agg.)[17]. Tento názov je opodstatnený napríklad aj tým, že v dávnejšej minulosti dnešnému agregátnemu druhu veronika rakúska v niektorých systémoch zodpovedal široko poňatý (obyčajný, teda nie agregátny) druh veronika hrdobarkovitá (Veronica teucrium)[18].

Skupina (druhov) veronika rakúska (Veronica austriaca) je pojem (napríklad) z knihy Flora Europaea 1972, ktorý pozostáva z celého obsahu vyššie uvedeného v bodoch 1, 2 a 3 (vrátane Veronica caucasica a Veronica taurica) okrem druhu Veronica rosea.[19]

Na lepšie rozlíšenie sa často druh Veronica austriaca A, prípadne H, označuje ako veronika rakúska (Veronica austriaca) v širšom zmysle, zatiaľ čo Veronica austriaca B (alebo D) sa označuje ako veronika rakúska (Veronica austriaca) v užšom zmysle[20]. Alternatívne sa ako veronika rakúska (Veronica austriaca) v širšom zmysle označuje Veronica austriaca H (prípadne CH), zatiaľ čo Veronica austriaca A je veronika rakúska (Veronica austriaca) v užšom zmysle[21].

Názov komplex veronika rakúska (Veronica austriaca) sa používa buď ako iný názov veroniky rakúskej (Veronica austriaca) A , alebo ako iný názov agregátneho druhu veronika rakúska (Veronica austriaca).[22][23]

Zdroje tejto podkapitoly (pokiaľ vyššie nie je uvedené inak):[23][24][25][26][22][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][19][7][37][38][39][40][41][42][43][20][44][17][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56][57][58][59][60][61][62][63][64][65][66][67][68][69][70][8][71][18][72][73][74]

Zaradenie druhu v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasných systémoch celý obsah bodov 1 a 2 (čiže vlastne agregátny druh veronika rakúska) a geneticky príbuzné druhy Veronica turrilliana, Veronica rhodopea a Veronica aragonensis spolu tvoria podsekciu Pentasepalae (podrodu Pentasepalae rodu Veronica). Táto podsekcia tvorí spolu s niekoľkými ďalšími podsekciami (do ktorých patria napríklad druhy Veronica multifida F, Veronica caucasica, Veronica orientalis a veľa ďalších) podrod Pentasepalae rodu Veronica, po slovensky nazývaného veronika.[23][27]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Syst. Nat. ed. 10 2: 849 1759
  2. ↑ a b Veronica austriaca L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g h Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 190-195.
  4. ↑ a b c Veronica austriaca [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ a b Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298-299.
  6. ↑ Pozri zdroje uvedené v nasledujúcej podkapitole.
  7. ↑ a b WALTERS, S. M., WEBB, D. A.: Sclophulariaceae. (212) Taxonomic and nomenclatural notes on Veronica L. In: HEYWOOD, V. H. (1972). Flora Europaea: Notulae Systematicae ad Floram Europaeam spectantes: No. 12. Botanical Journal of the Linnean Society, 65(2), 223–269. S. 266-268
  8. ↑ a b MALÝ, K. Beiträge zur Kenntnis der illyrischen Flora. In: Magyar botanikai lapok, 7, 1908. 203 a nasl. S. 229, 230 [1]
  9. ↑ Caroli Linnaei ... Species plantarum. Vol. 1. 2. vyd. 1762. S. 17 [2]
  10. ↑ Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. [3] S. 13, 14
  11. ↑ Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. [4] S. 14
  12. ↑ GOLIÁŠOVÁ, K. (ed.) et al. Flóra Slovenska. V/2. Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Scrophulariales. Plantaginales. Bratislava: Veda. 1997. S. 191
  13. ↑ a b c Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. Veronica_subsection_Pentasepalae_Veronica_Plantaginaceae_sensu_APG_III S. 13
  14. ↑ Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. Veronica_subsection_Pentasepalae_Veronica_Plantaginaceae_sensu_APG_III S. 15, 17, 18
  15. ↑ GOLIÁŠOVÁ, K. (ed.) et al. Flóra Slovenska. V/2. Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Scrophulariales. Plantaginales. Bratislava: Veda. 1997. S. 188
  16. ↑ WATZL, B. Veronica prostrata L., teucrium L. und austriaca L. nebst einem Anhang über deren nächste Verwandte. In: Abhandlungen der K.-k. zool.-botan. Gesellschaft in Wien. Band V, Heft 5. 1910 [5] S. 66
  17. ↑ a b FISCHER, E. Veronica L. (Scrophulariaceae). In: Wisskirchen & Haeupler 1998: Standardliste der Farn- und Blütenpflanzen Deutschlands. S. 537- 541 [6]
  18. ↑ a b Roth. Enumeratio plantarum phaenogamarum in Germania sponte nascentium. [s.l.] : Gleditsch, 1827. 1032 s. Dostupné online. S. 49-51.
  19. ↑ a b WALTERS, S. M., WEBB, D. A.: Sclophulariaceae. In: Tutin, T. G. et al. Flora Europaea, vol 3 Diapensiaceae to Myoporaceae. Cambridge University Press. 1972. S. 245, 246
  20. ↑ a b BUTTLER, Karl Peter; MAY, Rudolf; METZING, Detlev. Liste der Gefäßpflanzen Deutschlands (Florensynopse und Synonyme). [s.l.] : Bundesamt für Naturschutz, 2018. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-3-89624-256-3. S. 271.
  21. ↑ Veronica teucrium [online]. dev.floranorthamerica.org, [cit. 2024-11-11]. Dostupné online.
  22. ↑ a b M. Montserrat Martínez-Ortega, Blanca M. Rojas-Andrés. Disentangling the intricate variation patterns in the diploid-polyploid complex Veronica subsect. Pentasepalae Benth. (Veronica L., Plantaginaceae sensu APG IV). Relationship with the Quaternary climatic oscillations. 2020 [7]
  23. ↑ a b c Rojas Andrés, Blanca & Martínez-Ortega, M... Taxonomic revision of Veronica subsection Pentasepalae (Veronica, Plantaginaceae sensu APG III). Phytotaxa. 285. (2016). 1-100. [8]
  24. ↑ Rojas-Andrés, Blanca M., Enrique Rico, and M. Montserrat Martínez-Ortega. “A Nomenclatural Treatment for Veronica Subsect. Pentasepalae (Plantaginaceae Sensu APG III) and Typification of Several Names.” TAXON 65.3 (2016): 617–627. [9]
  25. ↑ Nélida Padilla-García, Blanca Rojas-Andrés, Noemí López-González, Mariana Castro, Sílvia Castro, et al.. The challenge of species delimitation in the diploid-polyploid complex Veronica subsection Pentasepalae. Molecular Phylogenetics and Evolution, 2018, 119, pp.196-209. [10]
  26. ↑ Albach, D. C., & Daubert, M. 2024: Genomgrößen und Ploidie der deutschen Arten von Veronica (Plantaginaceae). – Kochia 17: 81–102. S. 95-97 [11]
  27. ↑ a b Rojas Andrés, Blanca & Albach, Dirk & Martínez-Ortega, M.. (2015). Exploring the intricate evolutionary history of the diploid–polyploid complex Veronica subsection Pentasepalae (Plantaginaceae). Botanical Journal of the Linnean Society. 179. [12]
  28. ↑ Plants of the World Online (POWO): Veronica (verzia z novembra 2024) [13]; Veronica austriaca (verzia z novembra 2024) [14]; Veronica austriaca (verzia zo septembra 2021) [15]
  29. ↑ Veronica. In: Hassler, Michael: World Plants. Synonymic Checklist and Distribution of the World Flora. Verzia 24.10 (október 2024) [16]; verzia 12.8 (december 2021) [17]
  30. ↑ GOLIÁŠOVÁ, K. (ed.) et al. Flóra Slovenska. V/2. Angiospermophytina. Dicotyledonopsida. Scrophulariales. Plantaginales. Bratislava: Veda. 1997. S. 187 – 197
  31. ↑ ČERVENKA, M. Slovenské botanické názvoslovie. Bratislava: Príroda. 1986. S. 469
  32. ↑ FISCHER, M. A. Familie Plantaginaceae – Veronica. In: JÄGER, E. J. Rothmaler Exkursionsflora von Deutschland. Gefäßpflanzen: Grundband. 21. Auflage. Heidelberg: Springer Spektrum. 2017. S. 649-650
  33. ↑ MARHOLD, K., HINDÁK, F. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava: Veda. 1998
  34. ↑ Marhold, K. (2011+): Veronica. – In: The Euro+Med Plantbase Project [online]. ww2.bgbm.org, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  35. ↑ Hrouda L. (2000): Veronica L. – rozrazil. – In: SLAVÍK, B. et al. (eds), Květena České republiky 6, Praha: Academia, S. 359, 381-385
  36. ↑ DOSTÁL, J. Klíč k úplné květeně ČSR. Praha: Nakl. ČSAV. 1958. S. 566
  37. ↑ ELENEVSKIJ, A. G. Sistematika i geografija veronik SSSR u priležaščich stran. 1978. S. 86, 88, 139-148
  38. ↑ WATZL, B. Veronica prostrata L., teucrium L. und austriaca L. nebst einem Anhang über deren nächste Verwandte. In: Abhandlungen der K.-k. zool.-botan. Gesellschaft in Wien. Band V, Heft 5. 1910 [18]
  39. ↑ KUZNECOV, N. I. Über den Polymorphismus der Veronica teucrium (L.) Wallr. In: Izvěstija Imperatorskoj akademii nauk. 1897. február. zv. VI. č. 2. S. 175 a nasl. [19]
  40. ↑ HEGI, G. Illustrierte Flora von Mittel-Europa. 6 Band. 1 Hälfte. Dicotyledones (4. Teil). 1913-1918. S. 57, 58 [20]
  41. ↑ Flora na Republika Balgarija, tom X. Sofia: Академично издателство „Проф. Марин Дринов”, Б А Н. 1995. reprodukované online: [21]
  42. ↑ ŠIŠKIN, B. K., BOBROV, E. G. Flora of the U.S.S.R. vol. 22. 1997 (1955). S. 311, 312, 382 -387
  43. ↑ Masarykova univerzita, Botanický ústav Akademie věd ČR a Jihočeská univerzita. Veronica austriaca agg. – okruh rozrazilu rakouského - PLADIAS [online]. pladias.cz, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  44. ↑ HAND, R., THIEME, M. et al. Florenliste von Deutschland (Gefäßpflanzen) Version 14 (März 2024) [22] (kliknúť na Veronica)
  45. ↑ Artsteckbrief: Nomenklatur & Taxonomie [online]. floraweb.de, [cit. 2024-11-03]. Dostupné online.
  46. ↑ GÖTZ, T. Exkursionsflora der Alpen und angrenzender Gebiere. 15.05.2024. S. 362 [23]
  47. ↑ Veronica austriaca agg. Referenzliste der Farn- und Blütenpflanzen Rheinland-Pfalz/Saarland [online]. kartierung2020.delattinia.de, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  48. ↑ Josep Nuet i Badia; Josep M. Panareda i Clopés. Flora de Montserrat 2. [s.l.] : L'Abadia de Montserrat, 1992. 312 s. Dostupné online. ISBN 978-84-7826-247-2. S. 170, 171. (aj: [24] 203 )
  49. ↑ JAUZEIN, P. Cytotaxonomie de la flore francilienne. Tome 3. 2020 [25] S. 116, 117
  50. ↑ JAUZEIN, Philippe; NAWROT, Olivier. Flore d'Île-de-France (Clés de détermination, taxonomie, statuts). [s.l.] : Editions Quae, 2013. 608 s. Dostupné online. ISBN 978-2-7592-2020-5. S. 361, 605.
  51. ↑ Hand, R., & Gottschlich, G. 2023: Beiträge zur Fortschreibung der Florenliste Deutschlands (Pteridophyta, Spermatophyta) – Fünfzehnte Folge. – Kochia 16: 175–191. S. 186-187 [26]
  52. ↑ CZEREPANOV, S. K.; CZEREPANOV, S. K.. Vascular Plants of Russia and Adjacent States (the Former USSR). [s.l.] : Cambridge University Press, 1995. 516 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-45006-5. S. 484-486.
  53. ↑ GILLI, Ch. et al. An Annotated Checklist of the Austrian Flora Version 1.0 (4. Februar 2019) [27]
  54. ↑ Veronica austriaca L. [online]. skalnicky.kadel.cz, [cit. 2024-11-03]. Dostupné online.
  55. ↑ CULLEN, James; KNEES, Sabina G.; CUBEY, H. Suzanne; SHAW, J. M. H.. The European Garden Flora Flowering Plants (A Manual for the Identification of Plants Cultivated in Europe, Both Out-of-Doors and Under Glass). [s.l.] : Cambridge University Press, 2011. 660 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-76164-2. S. 234.
  56. ↑ Flora Croatica Database [28][29], prístup 3. 11. 2024
  57. ↑ Art: Prydveronika (Veronica austriaca) [online]. miljolare.no, [cit. 2024-11-04]. Dostupné online.
  58. ↑ KARÁCSONYI, C. Flora si vegetatia judetului Satu Mare. 1995. S. 84 [30]
  59. ↑ F. Verloove, Nouvelle Flore, 7th edition: nomenclatural and taxonomic remarks. Dumortiera 122/2023: 99-173. S. 143, 144 [31]
  60. ↑ HAND, R. Anmerkungen zu Veronica orsiniana, Veronica satureiifolia und Veronica teucrium an Mosel und Saar. Ber. Bot. Arbeitsgem. Südwestdeutschland, 2, 2003, 41-50 [32]
  61. ↑ KOCH, Wilhelm Daniel Joseph. Synopis der deutschen und schweizer Flora (enthaltend die genauer bekannten Pflanzen, welche in Deutschland, der Schweiz, in Preussen und Istrien wild wachsen ...). [s.l.] : Wilmans, 1838. 840 s. Dostupné online. S. 524.
  62. ↑ KOCH, C. Catalogus plantarum…. In: Linnaea. 17. Bd. 1843. S. 287 [33]
  63. ↑ BECK-MANNAGETTA, Günther. Flora von Nieder-Österreich. [s.l.] : C. Gerold's Sohn, 1893. 1396 s. Dostupné online. S. 1054.
  64. ↑ ČELAKOVSKÝ, L. J. Prodromus der Flora von Böhmen. 2. Theil. 1871. S. 327 [34], Th. 4. 1881. S. 829 [35]
  65. ↑ POSPICHAL, E. Flora des österreichischen Küstenlandes, 2. 1899. S. 632, 633 [36]
  66. ↑ THOMÉ, O. W. Flora von Deutschland Österreich und der Schweiz. Zweite, vermehrte und verbesserte Auflage. Band IV. 1905. S. 166, 167 [37]
  67. ↑ Jonathan Stokes (M.D.). Botanical Commentaries. [s.l.] : London, 1830. 444 s. Dostupné online. S. 48-53.
  68. ↑ REICHENBACH, Heinrich Gustav. Deutschlands Flora (20: Die Solanacee, Personaten, Orobancheen, Acanthaceen, Glbularaceen, Lentibularien der Mitteleuropaischen Flora). [s.l.] : Abel, 1862. 162 s. Dostupné online. S. 65, 66.
  69. ↑ KERNER, A. Die Vegetations-Verhältnisse des mittleren und östlichen Ungarns und angrenzenden Siebenbürgens. In: Österreichische Botanische Zeitschrift. No. 12, Dez. 1873. S. 366 – 373 [38]
  70. ↑ MALÝ, K. Beiträge zur illyrischen Flora (Schluß). In: Oesterreichische botanische Zeitschrift. No. 1 , 1907. S. 181 a nasl. [39]
  71. ↑ MALY, Josef Karl. Enumeratio plantarum phanerogamicarum imperii Austriaci universi. [s.l.] : Braumüller et Seidel, 1848. 423 s. Dostupné online. S. 201.
  72. ↑ Dietrich, Friedrich Gottlieb: Vollständiges Lexicon der Gärtnerei und Botanik oder alphabetische Beschreibung …[20] = Nachtr. Bd. 9, Talauma bis Witheringia. 1823. S. 513, 520, 521, 527 [40]
  73. ↑ DON, G. A general history of the dichlamydeous plants :comprising complete descriptions of the different orders...the whole arranged according to the natural system. Vol. 4. 1838. S. 575 [41]
  74. ↑ ARCANGELI, G. Compendio della flora italiana. 1882. S. 514 [42]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Veronika_rakúska&oldid=7943222“