Veronika klasnatá
| Veronika klasnatá | |
.jpg) Veronika klasnatá – kvetné strapce. | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Veronica spicata L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Veronika klasnatá[3] alebo veronikovec klasnatý[4][5] (lat. Veronica spicata, staršie Pseudolysimachion spicatum[6]) je druh z rodu veronika z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Je to trváca bylina s hustými strapcami kvetov. Jej prirodzený areál pokrýva takmer celú Európu až západnú Sibír a ďalej Turecko, Kazachstan, Mongolsko a Čínu.[6]
Informácia o začlenení bývalého rodu veronikovec (Pseudolysimachion) do širšieho rodu Veronica je v článku veronika.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika klasnatá je trváca bylina s plazivým podzemkom. Byľ je vzpriamená alebo krátko vystúpavá, oblá, jednoduchá, vysoká až 70 cm, takmer vždy od bázy husto chlpatá.[3][4][7]
Prízemné listy sú zreteľne stopkaté, horne sediace a všetky sú chlpaté. V dolnej a strednej časti stonky sú protistojné, v hornej časti striedavé. Čepele sú podlhovasto kopijovité, na báze klinovité a plytko vrúbkovane pílkovité. Horné sú takmer celistvookrajové, zvyčajne krátko končisté a sivozelené. Listene sú kopijovité, zvyčajne také dlhé ako kalich a sú žliazkaté.[3][4][7]
Štvorpočetné krátkostopkaté až sediace kvety sú usporiadané v hustom koncovom strapci dlhom až 20 cm. Lievikovitá koruna je modrofialová, rúrka je v ústi brvitá, horný korunný lupienok je široko vajcovitý, ostatné sú široko kopijovité. Dve modrofialové tyčinky sú dlhšie ako koruna. Štyri kališné zuby sú kopijovité a chlpaté. Kvetné stopky sú vždy kratšie ako vajcovito kopijovité listene.[3][4][7]
Husto žliazkaté tobolky sú takmer guľaté, zboku mierne stlačené, na vrchole plytko vykrojené a vysoké ako kalich. Svetlohnedé semená sú v priemere do 1 mm.[3][4][7]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzený areál veroniky klasnatej pokrýva takmer celú Európu až západnú Sibír a ďalej Turecko, Kazachstan, Mongolsko a Čínu. Zavlečená je v Severnej Amerike (Connecticut, New Hampshire, New York, Ontário, Quebec), v Holandsku a na ďalekovýchodnom Rusku v Prímorsku.[6]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Veronika klasnatá rastie od nížin do horského stupňa. Obsadzuje výslnné trávnaté stráne, svetlé lesy a kroviny a obľubuje vysychavé, výhrevné, zásadité až neutrálne, kamenisté i hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitne od júna do októbra a na území Slovenska je v teplejších oblastiach hojná.[3][4][7]
Poddruhy
[upraviť | upraviť zdroj]Má viacero poddruhov, odlišujúcich sa odením a veľkosťou kvetov. Webové stránky POWO rozlišujú v rámci druhu tieto poddruhy:[6]
- Veronica spicata subsp. bashkiriensis – areál pokrýva európske Rusko až západnú Sibír[8]
- veronika klasnatá Fischerova/veronikovec klasnatý Fischerov (Veronica spicata subsp. fischeri) – s výskytom v strednej a juhovýchodnej Európe[9]
- Veronica spicata subsp. kamelinii – s výskytom v pohorí Altaj[10]
- Veronica spicata subsp. lanisepala – rastie v Chorvátsku[11]
- Veronica spicata subsp. maeotica – s výskytom od Krymu po Kaukaz[12]
- Veronica spicata subsp. petschorica – areál výskytu severoeurópske Rusko[13]
- veronika klasnatá pravá/veronikovec klasnatý pravý (Veronica spicata subsp. spicata) – s výskytom od Európy, cez Sibír po severozápadnú Čínu[14]
- Veronica spicata subsp. viscosula – s výskytom od Krymu po severný Kaukaz[15]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Sp. Pl. 10 1753
- ↑ a b Veronica spicata L. [online]. powo.science.kew.org, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. S. 298-299.
- ↑ a b c d e f Kornélia Goliašová et al .. Flóra Slovenska V/2. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1997. S. 283-285.
- ↑ HERTLE, B. et al. Kvitnúca záhrada. Bratislava: Svojtka & Co., 2009. S. 220
- ↑ a b c d Veronica spicata [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. S. 972-973.
- ↑ Veronica spicata subsp. bashkiriensis [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. fischeri [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. kamelinii [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. lanisepala [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. maeotica [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. petschorica [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. spicata [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-20]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Veronica spicata subsp. viscosula [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika klasnatá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika klasnatá
