Viera Szathmáryová-Vlčková
| Viera Szathmáryová-Vlčková | |
| slovenská spisovateľka | |
| Narodenie | 9. jún 1900 Praha, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. august 1966 (66 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Známa vďaka | Filozofická fakulta Karlovej univerzity v Prahe |
| Rodičia | Jaroslav Vlček |
| Manžel | Ladislav Szathmáry |
Viera Szathmáryová-Vlčková[1] (* 9. jún 1900, Praha – † 12. august 1966, Bratislava) bola slovenská spisovateľka a prekladateľka.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jej otcom bol literárny historik Jaroslav Vlček. V rokoch 1911 – 1919 študovala na gymnáziu a následne v rokoch 1919 – 1923 literárnu históriu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1923 – 1925 a 1928 – 1931 žila v Prahe, v rokoch 1925 – 1928 s manželom-diplomatom Ladislavom Szathmárym (* 1895 – † 1946) v Paríži, v rokoch 1931 – 1933 v Belehrade, v rokoch 1934 – 1936 vo Viedni, v rokoch 1936 – 1939 v Berlíne, od marca do septembra 1939 vo Varšave, v rokoch 1939 – 1940 v Paríži. V čase druhej svetovej vojny, konkrétne v rokoch 1940 – 1945 bola účasťou s československej politickej emigrácie v Londýne. Od mája do decembra 1945 žila v nórskom Oslo, v rokoch 1945 – 1948 opäť v Prahe, kde bola zamestnaná vo vydavateľstve Melantrich. Od roku 1948 do roku 1966 žila v Bratislave.[2]
Literárna činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Od polovice 20. rokov sa venovala literárnej tvorbe, najmä básnickej. V roku 1930 vydala básnickú zbierku Ulice života. Básne intímno-reflexívneho charakteru, ako aj krátke prozaické útvary uverejňovala v Slovenských pohľadoch, Živene, Eláne a v ďalších. Poéziu publikovala v slovenčine i češtine. Výber z jej poézie vyšiel pod názvom Verše (1960). Vytvorila tiež spomienkovú knihu Putování za svobodou (1946).[2]
Prekladala literárne a filozofické štúdie z francúzštiny do češtiny, neskôr beletriu z francúzskej a americkej literatúry. Po smrti otca pripravila druhé, rozšírene vydanie jeho syntézy Dějin české literatury (1931) a zostavila výber z jeho článkov pod názvom Malá rukoväť literárno-historická (1932). V rukopise zanechala spomienkovú prácu o otcovi Jaroslav Vlčkovi a vlastnej rodine. Do slovenčiny z angličtiny preložila diela H. Fasta, Th. Dreisera, S. Lewisa, J. Londona, D. Defoea, J. Swifta, Ch. Dickensa, W. Scotta a ďalších. Prekladala aj z francúzštiny (diela R. Descartesa, A. Mauroisa, P. H. D. Holbacha a ďalších). V Bratislave pôsobila ako lektorka anglickej literatúry vo vydavateľstvách Pravda a Tatran.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b SZATHMÁRYOVÁ-VLČKOVÁ, Viera. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. S. 407 – 408.
- ↑ a b c d Viera Szatmáryová-Vlčková [online]. Bratislava: Literárne informačné centrum, [cit. 2023-03-08]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- BOKNÍKOVÁ, Andrea (zost.): Potopené duše : Z tvorby slovenský poetiek v 1. polovici 20. storočia (Čítanka). Bratislava : ASPEKT, 2017, s. 402 - 405. ISBN 978-80-8151-048-9
- SZATHMÁRYOVÁ-VLČKOVÁ, Viera. In: Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. S. 232.