Viktor Ivanovič Belenko

**Viktor Ivanovič Belenko**
Виктор Иванович Беленко
	Viktor Ivanovič Belenko; Виктор Иванович Беленко
	;
Narodenie	15. február 1947 (77 rokov); Naľčik, Kabardsko-balkarská ASSR, Ruská SFSR, ZSSR
Štátne občianstvo	Sovietsky zväz
Národnosť	ruská
	Vojenská kariéra
Ozbrojené sily	Sovietska armáda
Zložka	Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR
Jednotka	530. stíhací pluk PVO
Hodnosť	nadporučík (staršij lejtnant)
V službe	1967—1976

Viktor Ivanovič Belenko (rus. Виктор Иванович Беленко; * 15. február 1947, Naľčik, Kabardsko-balkarská ASSR, Ruská SFSR, ZSSR, dnes Rusko) je americký letecký technik a pedagóg ruského (sovietskeho) pôvodu. Pôvodne sovietsky stíhací pilot. Stal sa známy po tom, čo v roku 1976 ušiel s prísne tajným strojom MiG-25 zo ZSSR do Japonska.

Životopis

Narodil sa v roku 1947 v meste Naľčik v Kabardsko-balkarskej republike v rodine robotníka. Po rozvode rodičov žil s otcom a nevlastnou matkou. V roku 1965 skončil stredoškolské štúdium a jeden semester študoval medicínu. Pred nástupom na povinnú vojenskú službu pracoval v rôznych podnikoch v meste Omsk. Bol leteckým nadšencom a členom aeroklubu.

V roku 1967 nastúpil na vojenskú službu a do roku 1971 študoval na leteckej škole. Následne slúžil ako pilot inštruktor v Stavropoli. Jeho výkony boli v celom rozsahu hodnotené pozitívne, bol taktiež členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Na vlastné želanie bol v roku 1975 prevelený na Ďaleký východ k 530. leteckému pluku 11. leteckej armády sovietskej protivzdušnej obrany so sídlom v Čugujevke v Prímorskom kraji na Ďalekom východe. Podľa jeho slov boli podmienky života vojakov i dôstojníkov na exponovanej základni blízko Japonska a čínskych hraníc veľmi zlé. V leteckej jednotke bol rozšírený alkoholizmus. Vojaci žili v špinavých kasárňach, dostávali zlú stravu, bežné boli epidémie úplavice, samovraždy, dezercie a morálka jednotky bola na nízkej úrovni.^[1]

Ráno 6. septembra 1976 odštartoval na bežný cvičný let. Belenko však v lete nízko nad zemou opustil sovietsky vzdušný priestor a so svojim prúdovým lietadlom Mikojan-Gurevič MiG-25 „Foxbat“ a pristál na letisku v Hakodate v Japonsku. Bolo to prvýkrát, kedy si západní odborníci mohli zblízka prezrieť toto lietadlo, čím odhalili mnohé tajomstvá a prekvapenia.

Belenkovi bol udelený azyl v USA vtedajším americkým prezidentom Geraldom Fordom a bol pre neho zriadený poručnícky fond, zaručujúci veľmi pohodlné žitie v ďalších rokoch. Po jeho dezercii ho USA vyšetrovali a vypočúvali 5 mesiacov a potom ho na niekoľko rokov zamestnali ako konzultanta.

Počas života v USA sa Belenko oženil a neskôr rozviedol. Doma v ZSSR zanechal ženu a syna.

MiG-25 bol rozobratý, preskúmaný a potom vrátený do ZSSR v tridsiatich debnách. Belenko priniesol so sebou pilotnú príručku pre MiG-25 Foxbat s očakávaním, že americkým pilotom pomôže pri hodnotení a skúšaní lietadla. Avšak japonská vláda povolila USA iba preskúmanie lietadla a pozemné testy radaru a motorov.

Iné prelety sovietskych letcov

Belenko nebol jediný pilot, ktorý týmto spôsobom ušiel zo ZSSR, ani prvý, kto takto dezertoval zo sovietskeho bloku. V marci a máji 1953 dvaja poľskí piloti preleteli s MiG-15 do Dánska. V roku 1985 a 1987 preleteli piloti sovietskych vrtuľníkov pri operáciách v Afganistane do Pakistanu. Kapitán Alexander Zujev odletel 20. mája 1989 v stíhačke MiG-29 do Trebisonde v Turecku.

Referencie

↑ Barron, J., Poslední let pilota MiG-25. Fakta a svědectví, Naše vojsko, Praha, 1991, s. 72

Pozri aj

Munir Rufa - iracký pilot, ktorý v roku 1966 preletel s MiGom-21 irackých vzdušných síl do Izraela

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Viktor Ivanovič Bělenko na českej Wikipédii a Беленко, Виктор Иванович na ruskej Wikipédii.

Letecký portál

[1] Barron, J., Poslední let pilota MiG-25. Fakta a svědectví, Naše vojsko, Praha, 1991, s. 72

[1]