Villejuif
Villejuif | ||
mesto | ||
Radnica
| ||
|
||
Krajina | Francúzsko | |
---|---|---|
Región | Île-de-France | |
Departement | Val-de-Marne | |
Nadmorská výška | 62 – 130 m n. m. | |
Súradnice | 48°47′31″S 2°21′49″V / 48,79194°S 2,36361°V | |
Rozloha | 5,34 km² (534 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 53 240 (2008) | |
Hustota | 9 970,04 obyv./km² | |
Primátor | Franck Le Bohellec | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Villejuif je francúzske mesto v metropolitnej oblasti Paríža v departemente Val-de-Marne, v regióne Île-de-France. Od centra Paríža je vzdialené 8 km. Má asi 51 000 obyvateľov.
Geografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto má rozlohu 534 ha. Jeho hranice tvoria obce Le Kremlin-Bicêtre na severe, Arcueil na severozápade, Cachan na západe, L'Haÿ-les-Roses na juhozápade, Chevilly-Larue a Vitry-sur-Seine na juhovýchode a Ivry-sur-Seine na severovýchode.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1896 bolo pri archeologickom prieskume objavené prehistorické sídlo v juhovýchodnej časti mesta. Bolo nájdených veľa neolitických predmetov: náradie – vítačky, škrabky, nože, ale aj zbrane – sekery, hroty šípov a malý bronzový nôž, čo umožnilo datovanie nálezu do konca doby kamennej.
Sídlo tu existovalo aj v dobe Rímskej ríše, lebo v roku 1909 boli pri stavbe plynovodu odhalené dva múry a základy ciest pochádzajúce z galsko–rímskeho obdobia. V roku 1997 boli priamo v centre mesta Villejuif objavené ďalšie galsko-rímske pozostatky, vrátane antickej alebo merovejovskej budovy.
Farnosť Villejuif bola založená pravdepodobne na konci karolínskeho obdobia asi v 9. storočí, ako potvrdzujú kópie listín zo začiatku 11. storočia a zasvätenie kostola svätej Júlii, ktoré bolo obvyklé v karolínskom období.
Pozemky boli väčšinou vo vlastníctve náboženských inštitúcií (kapitula pri katedrále Notre-Dame v Paríži, kostol Saint-Pierre Jumièges a i.), na ktorých pracovali ich nevoľníci: išlo hlavne o vinohrady na východných svahoch kopcov a o obilné polia v nížine.
Dedina bola sčasti zničená počas storočnej vojny a kostol vyhorel. V 16. storočí bol kostol prestavaný a pozdĺž kráľovskej cesty (dnešná Rue Jean-Jaurès) postavené nové budovy. Bola tu otvorená škola.
V 17. a 18. storočí prebiehal rozvoj. Severozápadne od Villejuif začala ťažba sadrovca, ktorá trvala až do 20. storočia. Naopak pestovanie révy vinnej ustúpilo do pozadia.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Niekoľko miestnych stavieb je zaradených medzi historické pamiatky:
- Farský kostol Saint-Cyr-Sainte-Julitte, postavený v 13. storočí, prestavaný v 15. a 16. storočí
- Pyramída Cassini je kamenný míľnik z roku 1742, ktorý dal postaviť geograf Jacques Cassini. Je asi sedem metrov vysoký a slúžil k vymeraniu Parížskeho poludníka
- Hôtel de la Capitainerie des chasses z roku 1762
- Školské centrum Karl-Marx postavené v rokoch 1931 – 1933. Budova bola inšpirovaná hnutím Bauhaus.
- Štadión a telocvičňa Karl-Marx boli postavené pre školské centrum s ktorým sú spojené podzemným tunelom
- Pamätník obetiam prvej svetovej vojny postavený v roku 1924
- Pevnosť Hautes-Bruyères, ktorú postavil v roku 1870 Eugène Viollet-le-Duc na obranu Paríža. Dnes slúži ako kasáreň CRS.
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]- Dunaújváros, Maďarsko
- Jambol, Bulharsko
- Mirandola, Taliansko
- Neubrandenburg, Nemecko
- Vila Franca de Xira, Portugalsko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ podľa francúzskeho katastra nehnuteľností, ktorý neberie do úvahy aj jazerá, rybníky, ľadovce > 1 km² a ústia riek.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Villejuif
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Villejuif na českej Wikipédii.