Vinné
Vinné | |||
obec | |||
Vinné z Vinianskeho hradu
| |||
|
|||
Pôvod názvu: v latinskom slove vinum - víno | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Košický kraj | ||
Okres | Michalovce | ||
Región | Zemplín | ||
Nadmorská výška | 145 m n. m. | ||
Súradnice | 48°48′30″S 21°57′57″V / 48,808333°S 21,965833°V | ||
Rozloha | 29,78 km² (2 978 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 2 156 (31. 12. 2023) [2] | ||
Hustota | 72,4 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1249 | ||
Starosta | Marián Makeľ[3] (KDH) | ||
PSČ | 072 31 (pošta Vinné) | ||
ŠÚJ | 523259 | ||
EČV (do r. 2022) | MI | ||
Tel. predvoľba | +421-56 | ||
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad 508, 072 31 Vinné | ||
E-mailová adresa | vinne@vinne.sk | ||
Telefón | 056 / 6871 040 | ||
Fax | 056 / 6871 042 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Interaktívna mapa obce
| |||
Wikimedia Commons: Vinné | |||
Webová stránka: vinne.sk | |||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
Freemap Slovakia: mapa | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Vinné (maď. Vinna) je obec na Slovensku v okrese Michalovce.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Vodné plochy
[upraviť | upraviť zdroj]Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1249, keď ju získal istý Jakov od Sebeslavovho syna Petra, v tomto roku sa spomína aj fara. Roku 1335 sa spomína mlyn, 1336 vinice. Vinné patrilo panstvu Michalovce. Roku 1427 malo 37 port. V 18. storočí bolo známe ako trhová obec. Sídlili tu Stáraiovci, Sirmaiovci, Draveckovci. Roku 1715 pre úteky poddaných poklesol počet domácností na 18, v roku 1828 mala obec 104 domov a 1061 obyvateľov.
Počas druhej svetovej vojny bola obec potrestaná za pomoc partizánom. 30. októbra 1944 do obce vnikli nacistické oddiely, ktoré popravili na mieste 7 obyvateľov a ďalších 15 deportovali do koncentračných táborov. Ostatných obyvateľov obce následne vyhnali zo svojich obydlí a obec vypálili. Zhorelo 285 domov, 120 domov bolo ohňom poškodených len čiastočne.[4]
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Erb
[upraviť | upraviť zdroj]V modrom štíte veľký strieborný vinohradnícky nožík, sprevádzaný zľava zlatou osemhrotou hviezdou a sprava zlatým privráteným polmesiacom. Vinohradnícky nôž je podľa sv. Písma symbolom mieru. Hviezda a mesiac sú znakmi času.
Vlajka
[upraviť | upraviť zdroj]Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, žltej a modrej. Ukončená je troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Viniansky hrad, zrúcanina gotického hradu postaveného na homoľovitom kopci nad dnešnou obcou v 13. storočí, alebo na prelome 13. a 14. storočia. Prvý doklad o hrade je z roku 1312, keď bol vyplienený Omodejovcami. Pôvodne patril k hradom Brekov a Jasenov, spoločne strážili obchodnú cestu do Poľska. Stavba sa skladala z plášťového opevnenia, ktoré bolo vybudované ako prvé. Vnútri opevnenia stáli dve veže, kaplnka sv. Margity a hradný trojpriestorový palác. K poškodeniu hradu došlo počas bojov kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. v roku 1466. V roku 1594 bol vypálený cisárskym vojskom. V novoveku hrad patril Stáraiovcom z Michaloviec. Už ako nevyužívaná stavba bol na začiatku 18. storočia vypálený na cisársky príkaz.[5]
-
Viniansky hrad
-
Obnova hradu
- Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Kataríny. Kostol bol poškodený v roku 1466, počas bojov Mateja Korvína s bratríkmi, následne bol obnovený okolo roku 1480, keď bolo postavené neskorogotické polygonálne presbytérium s oknami s kamennými kružbami, ktoré stojí na svojom mieste dodnes. V rokoch 1598-1700 patril kostol reformovaným veriacim. Barokovou úpravou prešiel v roku 1735, pri ktorej došlo ku zmene patrocínia a novému zaklenutiu lode. Kostol sa dochoval ako stredoveká stavba, z ranogotického obdobia pochádza loď a spodná časť veže. Z neskorogotického obdobia pochádza presbytérium s gotickými oknami s kružbou a kamenným pastofóriom s erbom Uhorska. V kostole sa dochovali dva gotické portály, na južnej strane lode a severnej stene presbytéria a súbor epitafov. Zaujímavý je epitaf Andreja Edenfiho s výrazným rustikálnym štýlom z obdobia okolo roku 1600.[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s osteniami, lomenými oblúkmi a kružbami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Anny
-
Detail veže
- Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými vežami a manzardovou strechou z polovice 17. storočia. Úpravou prešiel v prvej polovici 18. storočia. V interiéri sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Deväťosovej fasáde dominuje stredný rizalit s osovo umiestneným ranobarokovým oblúkovým portálom, ktorý je dekorovaný párom kamenných šišiek. Vráta portálu sú klasicistické.[7]
- Kaplnka sv. Rodiny, jednopriestorová neogotická stavba zo začiatku 20. storočia.[8] Nachádza sa na miestnom cintoríne. V roku 2005 bola obnovená. Fasády kaplnky sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami, podobne aj portál. Nárožia sú dekorované opornými piliermi ukončenými kamennými fiálami.
- Pomník Žena v plameňoch, dielo akademického sochára Pončáka. Pomník pripomína 30. október 1944, deň vypálenia obce.
-
Stáraiovský kaštieľ
-
Kaplnka sv. Rodiny
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavol Boroš (* 1900 - † 1943), organizátor prvej partizánskej skupiny na východnom Slovensku
- Andrej Getlík (* 1916 - † 1990), pediater a pedagóg
- František Fuga (* 1923 - † 1987), generálny vikár Slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a sv. Metoda, predseda Zahraničnej Matice slovenskej
- Gustáv Moško (* 1936 – † 2005), jazykovedec
Partnerské obce
[upraviť | upraviť zdroj]Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[9] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[10][11]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Ľudová architektúra v obci
-
Vinianske jazero
-
Hradný vrch
-
Zemplínska šírava pri Vinnom
-
Okolie obce
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Drobňák, M. Vypálená obec Vinné (fotografie) [online]. regionalnedejiny.sk, 19.11.2011, [cit. 2014-02-16]. Dostupné online.
- ↑ Vinné [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Vinné [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Vinné - Neskororenesančný kaštieľ [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.