Vláda národnej jednoty (Maďarsko)
.svg)
Vláda národnej jednoty alebo Szálasiho vláda je označenie pre totalitnú vládu Maďarského kráľovstva od 16. októbra 1944 do 28. marca 1945 pod vedením "Vodcu národa" Ferenca Szálasiho a jeho Šípových krížov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vláda národnej jednoty bola vytvorená 15. októbra 1944 počas operácie Panzerfaust, pri ktorej bola regentovi Maďarského kráľovstva Miklósi Horthymu odobraná moc. Štát ovládli Šípové kríže na čele s národným socialistom a nadšeným fašistom Ferencom Szálasim, ktorý obsadil post hlavy štátu ako Vodca národa.
Po fašistickom prevrate došlo k ďalšiemu vraždeniu a prenasledovaniu Židov. Asi polovica z celkového počtu 200 000 ľudí budapeštianskej židovskej komunity prišla o život počas podujatí Šípových krížov. Maďarský štát čelil blížiacej sa okupácii Sovietskym zväzom, čo prinášalo demoláciu maďarskej infraštruktúry zo strany ustupujúcej armády Tretej ríše.
Medzitým bola v decembri 1944 založená (za účasti komunistov) protifašistická Fronta národného oslobodenia, ktorá dňa 22. decembra 1944 v Debrecíne zriadila dočasnú vládu v čele s Bélom Miklósom. Vláda vyhlásila 28. decembra vojnu Nemecku a 20. januára 1945 podpísala v Moskve prímerie so Spojencami.
Podľa Hitlera bola Budapešť posledná prekážka ako Červenú armádu zastaviť pred príchodom do Viedne a celého Nemecka. Hitler teda nakázal brániť Budapešť do posledného muža. Pre Sovietsky zväz bolo dobytie Budapešti symbolom prestíže a nároku na Maďarov pri povojnovom rozdeľovaní Európy. Obe strany sa teda do boja pustili s maximálnym odhodlaním a nebrali ohľad na počet padlých vojakov - Budapeštianska operácia. Odstupujúca nemecká armáda nasadila vzdušné sily a začala Budapešť bombardovať. Vyhodila do povetria všetky mosty cez Dunaj a zničila tiež mnoho domov. Po takmer stodennom boji bolo mesto plné trosiek a mŕtvol. Dňa 13. februára 1945, po dvojmesačnom obliehaní, bola Budapešť dobytá vojskami Červenej armády.
Vláda prestala existovať dňa 28. marca 1945. O deň neskôr našli všetci členovia vlády útočisko v Tretej ríši, kde boli zajatí. Ku koncu vojny spáchal Béla Jurcsek v Rakúsku samovraždu a Arpádovi Henneymu sa podarilo utiecť na západ. Všetci ostatní členovia vlády boli vydaní späť do Maďarska k ľudovému súdu. Vilmos Hellebronth a Emil Szakváry boli odsúdení k doživotným núteným prácam, zatiaľ čo všetci zostávajúci boli odsúdení na trest smrti obesením. Ferenc Szálasi bol súdený za zločiny proti štátu, proti ľudskosti a vojnové zločiny. Popravený dňa 12. marca 1946.
Dňa 4. apríla 1945 po dlhotrvajúcich a ťažkých bojoch dovŕšila Červená armáda osbsadenie maďarského územia. Tento deň sa neskôr v Maďarskej ľudovej republike stal štátnym sviatkom.
Zloženie vlády
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- KONTLER, László. Dějiny Maďarska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2008 (2. vydanie). 613 s. ISBN 978-80-7106-616-3. (po čeština)
- PRAŽÁK, Richard. Stručná historie států MAĎARSKO. Praha : Nakladatelství Libri, 2005. 145 s. ISBN 80-7277-269-4. (po čeština)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Nemzeti Összefogás kormánya (po maďarsky)
- Szálasi-Korman (fotografie) Archivované 2009-05-01 na Wayback Machine (po maďarsky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vláda národní jednoty (Maďarsko) na českej Wikipédii.
| Príchod Maďarov |  | |
|---|---|---|
| Uhorské kráľovstvo (1000–1799) | ||
| Uhorské kráľovstvo (1800–1918) | ||
| Prvá maďarská republika | ||
| Maďarská republika rád | ||
| Maďarské kráľovstvo | ||
| Druhá maďarská republika | ||
| Maďarská ľudová republika | ||
| Tretia maďarská republika | ||
| Príbuzné témy | ||
