Vodná para
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Vodná para je plynné skupenstvo vody. Vodná para môže byť vyrobená z výparníka, vriacej vody alebo zo sublimácie ľadu.
Fyzikálne vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Niektoré fyzikálne vlastnosti vodnej pary sú (pri normálnom tlaku a nulovej teplote):[1]
- mólová hmotnosť - 18,016 kg.kmol-1
- špecifická plynová konštanta - 461,60 J.kg-1.K-1
- špecifická tepelná kapacita pri konštantnom tlaku - 1,855 kJ.kg-1.K-1
- špecifická tepelná kapacita pri konštantnom objeme - 1,390 kJ.kg-1.K-1
- Poissonova konštanta - 1,33
Vodná para v prírode
[upraviť | upraviť zdroj]Za normálnych atmosférických podmienok vodná para je vytváraná odparovaním a kondenzáciou sa zmení na kvapalnú vodu. Vodná para je počas plynného skupenstva neviditeľná. Množstvo vodnej pary v prostredí sa udáva vlhkosťou. Vodná para je ľahšia alebo menej hustá ako suchý vzduch.
Vodná para je najvýznamnejší skleníkový plyn, jej skleníkový efekt je vyšší než u oxidu uhličitého, spôsobujúci jeho ako kladnú tak zápornú spätnú väzbu. Percentuálny podiel vodnej pary na skleníkovom efekte atmosféry je 36 % až 70 %,[2] pre porovnanie u CO2 je to 9 % až 26 %. Nie je možné priradiť ku každému plynu špecifické percento, pretože absorpčné a emisné pásy plynov sa prekrývajú (teda rozsahy uvedené vyššie). Mraky tiež absorbujú a vyžarujú infračervené žiarenie a ovplyvňujú tak radiačné vlastnosti atmosféry. Z 99,9 % sa nachádza v zemskej troposfére. Kondenzáciou vodnej pary vznikajú oblaky a dažďové a snehové zrážky, vodná para je tiež hlavnou príčinou vzniku blesku.
Vodná para v technike
[upraviť | upraviť zdroj]Vodná para má pre svoje fyzikálne vlastnosti a dostupnosť nezastupiteľnú úlohu v technických aplikáciách. Pri zrode priemyselnej revolúcie stál Wattov parný stroj, rozvoj železničnej a lodnej dopravy zabezpečili parné rušne a parníky a aj v súčasnosti sú parné turbíny súčasťou moderných energetických zariadení vrátane jadrových elektrární.
Stavová rovnica vodnej pary
[upraviť | upraviť zdroj]Najjednoduchšia forma termickej stavovej rovnice používaná pre technické výpočty zariadení s vodnou parou je:[3]
kde:
- – je tlak vodnej pary (Pa)
- – je špecifický objem vodnej pary (m3.kg-1)
- – je teplota vodnej pary (K)
- – je špecifická plynová konštanta vodnej pary (J.K-1.kg-1) 1
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
- ↑ Water vapour: feedback or forcing? [online]. 2005, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
- ↑ KUNC, Antonín, a kol. Mechanika III. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1965. 256 s.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodná para