Preskočiť na obsah

Vodná para

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kondenzované kvapôčky vody pri poruche parovodu
Oblaky
Kondenzovaná vodná para v ovzduší, okolo lietadla, ktoré práve prekonáva zvukovú bariéru

Vodná para je plynné skupenstvo vody. Vodná para môže byť vyrobená z výparníka, vriacej vody alebo zo sublimácie ľadu.

Fyzikálne vlastnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré fyzikálne vlastnosti vodnej pary sú (pri normálnom tlaku a nulovej teplote):[1]

Vodná para v prírode

[upraviť | upraviť zdroj]

Za normálnych atmosférických podmienok vodná para je vytváraná odparovaním a kondenzáciou sa zmení na kvapalnú vodu. Vodná para je počas plynného skupenstva neviditeľná. Množstvo vodnej pary v prostredí sa udáva vlhkosťou. Vodná para je ľahšia alebo menej hustá ako suchý vzduch.

Vodná para je najvýznamnejší skleníkový plyn, jej skleníkový efekt je vyšší než u oxidu uhličitého, spôsobujúci jeho ako kladnú tak zápornú spätnú väzbu. Percentuálny podiel vodnej pary na skleníkovom efekte atmosféry je 36 % až 70 %,[2] pre porovnanie u CO2 je to 9 % až 26 %. Nie je možné priradiť ku každému plynu špecifické percento, pretože absorpčné a emisné pásy plynov sa prekrývajú (teda rozsahy uvedené vyššie). Mraky tiež absorbujú a vyžarujú infračervené žiarenie a ovplyvňujú tak radiačné vlastnosti atmosféry. Z 99,9 % sa nachádza v zemskej troposfére. Kondenzáciou vodnej pary vznikajú oblaky a dažďové a snehové zrážky, vodná para je tiež hlavnou príčinou vzniku blesku.

Vodná para v technike

[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná para má pre svoje fyzikálne vlastnosti a dostupnosť nezastupiteľnú úlohu v technických aplikáciách. Pri zrode priemyselnej revolúcie stál Wattov parný stroj, rozvoj železničnej a lodnej dopravy zabezpečili parné rušne a parníky a aj v súčasnosti sú parné turbíny súčasťou moderných energetických zariadení vrátane jadrových elektrární.

Stavová rovnica vodnej pary

[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchšia forma termickej stavovej rovnice používaná pre technické výpočty zariadení s vodnou parou je:[3]

kde:

– je tlak vodnej pary (Pa)
– je špecifický objem vodnej pary (m3.kg-1)
– je teplota vodnej pary (K)
– je špecifická plynová konštanta vodnej pary (J.K-1.kg-1) 1


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
  2. Water vapour: feedback or forcing? [online]. 2005, [cit. 2019-05-27]. Dostupné online.
  3. KUNC, Antonín, a kol. Mechanika III. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1965. 256 s.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodná para