Vozovňa Pisárky

	Vozovňa Pisárky
	; Vozovňa Pisárky
Základné údaje
Materiál	tehla
Výstavba	1898
Prestavba	1919, 1927 – 1928, 2016
Majiteľ
Stavebník	Gesellschaft der Brünner elektrischen Strassenbahnen
Súčasný majiteľ	Dopravní podnik města Brna
Poloha
Adresa	ulica Hlinky 64/151,; Brno, Česko
Súradnice	49°11′33″S 16°34′17″V / 49,1925°S 16,5714°VSúradnice: 49°11′33″S 16°34′17″V / 49,1925°S 16,5714°V
	Poloha v rámci Česka
	Architektonický portál

Súprava električiek T3R.P na koľajisku pisáreckej vozovne

Vozovňa Pisárky je električková vozovňa Dopravného podniku mesta Brna (DPMB).

Dejiny

Konská a parná električka

Predchodkyňa dnešnej pisáreckej vozovne bola postavená v roku 1870, teda rok po začatí prevádzky konskej električky po brnianskych uliciach. Vtedy ale išlo iba o drevené kôlne pre vozy, stajne pre kone a sklady krmiva.^[1] Táto vozovňa, umiestnená na mieste dnešnej, fungovala do konca roka 1874, kedy bola prevádzka konskej električky zastavená.

Vozovňa bola obnovená o dva roky neskôr v súvislosti so opätovnou aktiváciou brnenskej konskej dráhy. Tá bola v prevádzke štyri roky, potom bola (vrátane oboch vozovni) úplne zrušená.

Parná električka, ktorá začala po Brne jazdiť v roku 1884, využívala v Pisárkach už nové objekty, ktoré ale boli postavené na mieste predchádzajúceho areálu. Išlo už z časti o murovanú vozovňu, výhrevne, krytou skládku koksu, vodný žeriav a ďalšie objekty potrebné k prevádzke parnej dráhy.^[2] Vozovňa v Pisárkach bola zároveň jedinou vozovňou brnenskej parnej električky.

Elektrická električka

Úpravy vozovne pre prevádzku elektrickej električky sa začali už v roku 1898,^[3] teda dva roky pred jej začatím. Schátraná budova vozovne bola zbúraná a na jej mieste vyrástla nová, tehlová s deviatimi koľajami. Konečná zastávka, ktorá sa nachádzala hneď vedľa, bola upravená prístavbou krytého nástupišťa z troch strán. V Pisárkach sa takže nachádzali dielne Spoločnosti brnianskych pouličných dráh.

V roku 1910 bola sprevádzkovaná prvá električková slučka v Brne, ktorá bola postavená na konečnej zastávke v Pisárkach okolo areáli vozovne. Ďalšie úpravy areálu prebehli až za prvej Česko-slovenskej republiky. Vtedy bolo kryté nástupište prestavané na kanceláriu (1919), boli vystavané nové ústredné dielne (1927) a takže budova riaditeľstva podniku (1928). Nutnosť rozšíriť prevádzkové priestory pre električky bola vyriešená stavbou provizórnej drevenej vozovne, dodnes zachovanej, aj keď sa nachádzajú mimo areál DPMB. Tesne pred druhou svetovou vojnou bola postavená tzv. nová vozovňa, ktorá slúži električkám dodnes.

V apríli 1945 pisárecká vozovňa vyhorela (zrejme ju zapálili ustupujúce nemeckí vojaci);^[4] úplne zničená bola pôvodná tehlová budova a skladisko, vnútri zhorelo 18 motorových a 11 vlečných vozňov a 4 snehové pluhy.^[5]

Po dodaní prvých štvornápravových električiek koncepcie PCC typu Tatra T2 v roku 1958 boli tieto vozne krátky čas umiestnené v Pisárkach, pretože královopolská (teraz medlánecká) vozovňa ešte nebola dostavaná. Po jej sprevádzkovaniu boli všetky vozy T2 umiestnené práve tam. Nasledujúci typ, Tatra T3, bol už rozdelený medzi obe vozovne, avšak v roku 1978 boli typy rozdelené. Všetky štandardné električky obdržalo Královo Pole, v Pisárkach zostali článkové vozy Tatra K2, ktoré sem boli dodávané už od roku 1967.

Ústredné dielne, ktoré sa v pisáreckej areáli nachádzali a ktoré už kapacitne nepostačovali, boli v roku 1965 presunuté do novej budovy umiestnenej v královopolskej areáli.

Rozdelenie podľa typov bolo zrušené po nežnej revolúcii, kedy boli do pisáreckej vozovne umiestnené vozy Tatra T3SUCS, posledné dodané električky tohto typu do Brna. Od tej doby si obe brnianske električkové vozovne odovzdávajú rôzne počty vozov T3 a K2, však väčšina „ká dvojok“ sa nachádza práve v Pisárkach.

V roku 2016 bola zahájená modernizácia vozovne Pisárky. V prvej etape bola upravená časť vonkajšieho koľajiska.^[6] O dva roky neskôr bola začatá druhá fáza spočívajúca vo vybudovanie novej haly, zastrešenie časti vonkajšieho koľajiska a v modernizácii starej haly. V nasledujúcej tretej časti úprav má byť postavená nová vratná slučka.^[7]

Autobusy

Vozovňa v Pisárkach aj krátky čas slúžila ako autobusová vozovňa.^[8] Do Brna totiž bolo na jar 1964 dodaných 22 autobusov Škoda 706 RTO, ktoré už z kapacitných dôvodov nebolo možné umiestniť do garáží na Grmelovej ulice. Preto boli tieto vozy umiestnené v Pisárkach v garážach nákladnej dopravy. Ešte na jeseň toho istého roku boli premiestnené do Králova Pola, kde autobusom urobili miesto v tamojšej vozovni trolejbusy.

V pisáreckej vozovni ale až do 90. rokov 20. storočia (do svojho zrušenia) sídlila autobusová zájazdová doprava DPMB. Rovnako tu mali základňu pojazdné kantíny, ktoré rozvážali vodičom v 80. a 90. rokoch jedlo, a dodnes tu má sídlo autoškola DPMB.

Súčasnosť

V Pisárkach bolo v júni 2015 umiestnených 169 električiek určených pre osobnú dopravu. Jedná sa o vozy typov Tatra T3 (vrátane modifikácií), Tatra K2 (vrátane modifikácií), Škoda 03 T (Anitra), Vario LF a Vario LF2.^[9]

Okrem električiek sa v Pisárkach nachádzajú aj autobusy DPMB, ktoré sú určené pre podnikovú autoškolu.

Referencie

↑ NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 6.
↑ NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 10–11.
↑ NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 16.
↑ FIALA, Peter, a kol. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 80-903012-9-0. S. 15, 16.
↑ NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 27.
↑ Miky. Rozšíření vozovny Pisárky [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-09-20]. Dostupné online.
↑ pes. Modernější a ekologičtější. Brněnský dopravní podnik plynofikoval autobusy a začal vylepšovat vozovnu [online]. Ceskatelevize.cz, [cit. 2018-09-20]. Dostupné online.
↑ ČUMA, Libor; KOCMAN, Tomáš; MRKOS, Jiří. Autobusy v brněnské městské dopravě 1930–2005. [s.l.] : Pavel Malkus – dopravní vydavatelství, 2005. ISBN 80-903012-6-6. S. 89.
↑ Vozovna Pisárky - přehled vozů [online]. Bmhd.cz, [cit. 2015-06-04]. Dostupné online.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vozovna Pisárky na českej Wikipédii.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vozovňa Pisárky

[1] NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 6.

[2] NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 10–11.

[3] NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 16.

[4] FIALA, Peter, a kol. [s.l.] : [s.n.], 2006. ISBN 80-903012-9-0. S. 15, 16.

[5] NESIBA, Zdeněk, a kol. 100 let elektrické pouliční dráhy v Brně 1900–2000. [s.l.] : Vojtěch Wolf – Vydavatelství WOLF & Tramvajklub Brno, 2000. S. 27.

[6] Miky. Rozšíření vozovny Pisárky [online]. Bmhd.cz, [cit. 2018-09-20]. Dostupné online.

[7] s. Modernější a ekologičtější. Brněnský dopravní podnik plynofikoval autobusy a začal vylepšovat vozovnu [online]. Ceskatelevize.cz, [cit. 2018-09-20]. Dostupné online.

[8] ČUMA, Libor; KOCMAN, Tomáš; MRKOS, Jiří. Autobusy v brněnské městské dopravě 1930–2005. [s.l.] : Pavel Malkus – dopravní vydavatelství, 2005. ISBN 80-903012-6-6. S. 89.

[9] Vozovna Pisárky - přehled vozů [online]. Bmhd.cz, [cit. 2015-06-04]. Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]