Vydržanie

Vydržanie (zriedkavejšie: úzukapia^[1], lat. ucucapio, nem. Ersitzung) je spôsob originárneho nadobudnutie vlastníckeho práva (alebo vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, či obdobnému právu, napríklad služobnosti) oprávnenou držbou veci (či práva) počas vydržacej doby ustanovenej právom. Korene vydržania v európskom prostredí ležia v rímskej usucapio.

Rímske právo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Usucapio

Usucapio predstavovala v rímskom práve jeden zo spôsobov nadobudnutia civilného (kviritského) vlastníckeho práva (dominium ex iure Quiritum). Bola preto dostupná iba rímskym občanom (G. 2,65). Hoci sa niekedy usucapio stavia medzi originárne a derivatívne (odvodené) nadobudnutia práva^[2], predstavovala v zásade originárny spôsob nadobudnutia, keďže nový vlastník neodvodzoval svoje právo od predchádzajúceho.^[3] Ochranu práv vydržiteľa (úzukapienta) zabezpečovala v niektorých prípadoch publiciánska žaloba (actio Publiciana).^[2]

Slovensko

Inštitút vydržania v platnom slovenskom práve upravuje najmä § 134 Občianskeho zákonníka (OZ). V porovnaní so zahraničnou úpravou ide o pomerne stručnú úpravu (porovnaj napr. § 1089 až 1098 českého OZ). Aby mohol držiteľ získať vec do vlastníctva, musí ju mať v oprávnenej držbe (§ 130 OZ) po dobu troch rokov (hnuteľnosť) alebo po dobu desať rokov (nehnuteľnosť). Do vydržacej doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca vydržiteľa. Vydržať nemožno veci, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníckeho práva (res extra commercium), alebo ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu a zákonom určených právnických osôb (§ 125 OZ). Vydržať možno aj práva zodpovedajúce vecným bremenám (§ 151o OZ).

Referencie

↑ úzukapia. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov A – Z. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979. S. 914.
↑ ^a ^b BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo Manz, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 190, 203 – 205.
↑ APATHY, Peter; KLINGENBERG, Georg; PENNITZ, Martin. Einführung in das römische Recht. 7., verbesserte und ergänzte Auflage. Wien : Böhlau Verlag, 2022. ISBN 978-3-205-21610-0. S. 126.

Ďalšia literatúra

FEČÍK, M. § 134 Vydržanie. In: ŠTEVČEK, Marek, a kol. Občiansky zákonník I. 2. vyd. Praha : C. H. Beck, 2019. ISBN 978-80-7400-770-5. S. 1007 – 1024.
§ 134 Vydržanie. In: FEKETE, Imrich. Občiansky zákonník. 2. aktualizované a rozšírené vydanie. 2. zv. § 123 – § 459. Bratislava : Eurokódex, 2015. ISBN 978-80-8155-040-9. S. 184 – 209.

[1] úzukapia. In: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovník cudzích slov A – Z. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979. S. 914.

[ZRP-2] BLAHO, Peter; HARAMIA, Ivan; ŽIDLICKÁ, Michaela. Základy rímskeho práva. Bratislava : Vydavateľstvo Manz, Vydavateľské oddelenie PF UK, 1997. ISBN 80-85719-07-X, 80-7160-086-5. S. 190, 203 – 205.

[ERR-3] APATHY, Peter; KLINGENBERG, Georg; PENNITZ, Martin. Einführung in das römische Recht. 7., verbesserte und ergänzte Auflage. Wien : Böhlau Verlag, 2022. ISBN 978-3-205-21610-0. S. 126.

[1]

[2]

[3]