Vysoký vrch (vrch v Slovenskom krase)
| Vysoký vrch | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Bôrka |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Podcelok | Horný vrch |
| Povodia | Slaná, Bodva |
| Nadmorská výška | 831,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′33″S 20°47′03″V / 48,6257°S 20,7843°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Bôrka |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoký vrch (831,8 m n. m.[1][2]) je vrch v Slovenskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Bôrka, približne 14 km západne od Moldavy nad Bodvou.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Horný vrch.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Bôrka.[5] Najbližším sídlom je západne situovaná Bôrka, juhozápadne leží Hrhov, juhovýchodne Zádiel a Dvorníky-Včeláre, východne Háj a severovýchodne Hačava.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský kras.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vysoký vrch leží vo východnej časti planiny Horný vrch. Severne sa nachádza Osadník (1 186 m n. m.), Matesova skala (925 m n. m.), Dvorník (932 m n. m.), Vŕšok (917 m n. m.), Chvost (851 m n. m.) a Grečov (891 m n. m.), východne Havrania skala (770 m n. m.), Ďurkova skala (765 m n. m.), Hlinná (738 m n. m.) a Zádielsky kameň (601 m n. m.), južne Hradisko (334 m n. m.), Okrúhle (424 m n. m.) a Nižný vrch (533 m n. m.) a západne Žmeň (579 m n. m.), Kresadlo (801 m n. m.), Luhota (817 m n. m.), Tegart (758 m n. m.), Drieňovec (804 m n. m.), Žľab (894 m n. m.) a Pipitka (1 225 m n. m.).[1] Severozápadné svahy odvodňuje potok Čremošná do Slanej, severovýchodné Chotárny potok a južné riečka Turňa, oba v povodí Bodvy. Vrchol traverzuje značený turistický chodník.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je možné vidieť okolité vrcholy Slovenského krasu a blízke Volovské vrchy, nezriedka tiež Stolické vrchy a prihraničné vrchy v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol traverzuje severne vedúca 
červeno značená turistická trasa z Jablonovského sedla cez rázc. Mútna studňa do Zádielskej tiesňavy, južným úbočím prechádza 
žlto značený chodník z Hrhova cez rázc. Čertova diera do Zádielskej tiesňavy.[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 86.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-09-04]. Dostupné online.