Národný park Slovenský kras
| Národný park Slovenský kras | |
| Národný park | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava, Košice-okolie |
| Pohorie | Slovenský kras |
| Súradnice | 48°36′0″S 20°37′0″V / 48,60000°S 20,61667°V |
| Najvyšší bod | Matesova skala |
| - výška | 925 m n. m. |
| Rozloha | 346,11 km² (34 611 ha) |
| - ochranné pásmo | 117,42 km² (11 742 ha) |
| Bióm | lesy (78%) |
| Vznik | 13. február 2002 |
| - CHKO | 31. 8. 1973 |
| Správa | Správa NP |
| - Sídlo správy | Brzotín |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
| Wikimedia Commons: Slovenský kras | |
| Webová stránka: www.sopsr.sk/slovkras | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Národný park Slovenský kras je národný park v geomorfologickom celku Slovenský kras na juhovýchodnom Slovensku. Z administratívneho pohľadu sa nachádza v okresoch Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji. Má rozlohu 346,11 km² a jeho ochranné pásmo 117,42 km². Slovenský kras je známy pre svoj veľmi dobre vyvinutý skalný reliéf a bohatstvo jaskýň, ktorých je tu k 31.12.2017 známych takmer 1300[1] (teda takmer 1/6 všetkých známych jaskýň na Slovensku), pričom patrí medzi najväčšie krasové oblasti v Strednej Európe. Jaskynný systém Skalistého potoka má v súčasnosti dĺžku 7,983 km s výškovým rozdielom 373 m; je najdlhšou a zároveň najhlbšou jaskyňou Slovenského krasu[1].
Národný park bol založený 13. februára 2002, predtým bol chránený ako chránená krajinná oblasť od roku 1973. Je to prvá slovenská biosférická rezervácia od 1. marca 1977, kedy bol zahrnutý do programu UNESCO – Človek a biosféra. V roku 1995 boli jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu začlenené (zapísané na zoznam) do svetového prírodného dedičstva UNESCO.
V správe národného parku sa nachádza viacero maloplošných chránených území ako 10 národných prírodných rezervácií, 6 prírodných rezervácií a 16 národných prírodných pamiatok (najmä jaskyne).
Flóra
[upraviť | upraviť zdroj]Endemitom Slovenského krasu je chudôbka drsnoplodá Klášterského (Draba lasiocarpa subsp. klasterskyii). Donedávna bola za endemit tohto územia považovaná aj rumenica turnianská (Onosma tornensis), avšak podrobný genetický výskum dokázal, že je totožná s rumenicou sviežou(Onosma viridis), ktorá rastie v banátskej a transylvánskej časti Rumunska.
Fauna
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem množstva druhov bezstavovcov žijú na území NP Slovenský kras všetky naše šelmy (medveď, vlk, rys, líška, mačka divá, jazvec), takmer všetky druhy netopierov vyskytujúcich sa na území Slovenska; bohato je zastúpená aj avifauna (orly, orliak morský, bocian čierny), herpetofauna (užovka stromová, užovka hladká, krátkonožka štíhla Fitzingerova, jašterica zelená, jašterica múrová) i batrachofauna (zemné i vodné druhy skokanov, ropucha obyčajná i zelená, obe druhy kuniek aj ich hybridy, rosnička zelená, salamandra škvrnitá, niekoľko druhov mlokov).
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Jaskyne Slovenského krasu a Aggteleckého krasu
- Silická planina
- Horný vrch
- Dolný vrch
- Zádielska tiesňava
- Turnianska kotlina
- Jasovská planina
- Medzevská pahorkatina
- Jaskyne Silickej planiny
- Jaskyne planiny Dolný vrch
- Jaskyne planiny Horný vrch
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa chráneného územia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |