Vznik vesmíru

O vzniku vesmíru pozri Veľký tresk.

Vznik vesmíru začal podľa astronómov veľkým treskom, nazývaným aj big bang. Vo veľkom tresku vzniklo všetko - priestor, energia, hmota a od tej chvíle začal plynúť aj čas. Dovtedy neexistovalo nič, všetko sa podľa astronómov začalo Veľkým treskom.

Priebeh veľkého tresku

Inflačná éra

Vesmír, ktorý bol dovtedy asi taký veľký ako milióntina protónu, teda jeho priemer bol okolo 10⁻²⁶ metra, mal teplotu 10²⁴ °C, čiže septilión stupňov Celzia a narástol do dĺžky asi ako futbalové ihrisko. Stalo sa tak v 100 miliardtine yoktosekundy, čiže v 10⁻³⁵ sekundy.

Kvarková éra (Elektroslabá éra)

V tejto ére sa začínajú objavovať prvé kvarky a antikvarky vo vesmíre. Priemer vesmíru v tejto ére je sto metrov až milión kilometrov, táto éra trvá od sto milióntin yoktosekundy (10⁻³² sekundy) do jednej nanosekundy (10⁻⁹ sekundy). Teplota na konci tejto éry je 1 quintilión °C, teda 10¹⁸ ^oC. V tejto ére sa formuje veľa tzv. bozónov. Počas tejto éry vznikajú bozóny X, Y, Higgsove bozóny, fotóny, gluóny, bozóny W a Z a ďalšie neskutočne malé elementárne častice.

Éra rozdeľovania sily

V tejto ére trvajúcej od jednej nanosekundy (10⁻⁹ s) po jednu mikrosekundu (10⁻⁶ s) sa začala elektroslabá sila (vyššie vymenované častice hmoty) deliť na elektromagnetickú silu a slabú interakciu. Vesmír o priemere miliardy kilometrov mal teplotu trilión °C. V tomto momente začali platiť sily prírody a fyzikálne zákony v takej podobe, v akej pretrvali dodnes.

Hadrónová éra

V období trvanie tejto éry, čiže v rozmedzí jednej mikrosekundy (10⁻⁶ s) a jednej milisekundy (10⁻³ s) vznikali hadróny, ktoré boli vytvorené spájaním sa kvarkov a antikvarkov. Vznikli tak baryóny, antibaryóny a mezóny. Mimo iného medzi baryóny patria aj protóny a neutróny, ktoré sú základnými stavebnými časticami atómov.

Leptónová éra

Počas tejto éry boli veľmi početné leptóny (elektróny, neutrína a ich antičastice). Trvala od jednej milisekundy (10⁻³ s) po jednu sekundu, vesmír sa rozpäl na veľkosť priemeru bilión km a mal teplotu bilión °C.

Nukleosyntetická éra

Neutróny sa počas chladnutia vesmíru začínajú meniť na protóny, ktorých je napokon vo vesmíre v pomere 1 : 7, pričom nadvládu získavajú protóny. Tak sa začínajú vytvárať prvé jadrá atómov, v ktorých sú dva protóny a dva neutróny. Tak vznikajú prvé jadrá hélia. Doba trvala od 1 po 200 sekundu a vesmír má najväčší priemer okolo 1000 svetelných rokov (1000 ly). I keď vesmír pomaly chladne, stále má vysokú teplotu 100 miliónov °C.

Nepriehľadná éra

Počas trvania nepriehľadnej éry, veľmi dlhého obdobia trvajúceho od 200-tej sekundy po 300 000 rokov veľký oceán častíc z elektrónov, protónov a jadier hélia spôsobil, že vesmír bol veľmi zahmlený. Na konci tohto obdobia nadobudol úctyhodnú veľkosť 100 mil. ly (svetelných rokov). Na konci tejto éry začína byť vesmír priehľadnejší z dôvodu vytvárania prvých atómov hélia, lítia, miestami i deutéria. Mohlo sa tak stať preto, lebo teplota konečne klesla na 2700 °C a tým sa znížilo pôsobenie fotónov, ktoré všetky pokusy o vznik atómov doteraz rozbíjali.

Éra hmoty

Na začiatku éry sa fotóny uvoľnili z jadier a rozleteli sa svojvoľne po celom vesmíre. Väčšina elektrónov bola viazaná v atómoch a tie boli zahriate až do vzniku prvých hviezd. Vesmír má na začiatku priemer 300 ly a táto éra trvá dodnes. V tejto ére vznikajú prvé superkopy, kopy, galaxie, hviezdy, planéty a ďalšie vesmírne telesá, ktoré sú nám známe i dnes.

Odkiaľ pochádza teória o vzniku vesmíru?

Teória o vzniku vesmíru pochádza z úst Edwina Hubbla. Tento vedec zistil, že galaxie sa čím ďalej, tým viac vzďaľujú od Zeme, teda aj Zem sa čím ďalej tým viac vzďaľuje od nich. Túto zákonitosť nazývame aj Hubbleov zákon, z ktorého vyplýva, že vesmír sa rozpína. Už z uvedenej vlastnosti, že vesmír sa rozpína, bolo evidentné, že vesmír musel niekedy s týmto rozpínaním aj začať. Tak vznikla teória o veľkom tresku, ktorým vznikol celý vesmír. Túto teóriu potvrdili aj snímky družice COBE, ktorá zaznamenala reliktové mikrovlnné žiarenie po tomto veľkom tresku.

Predchádzajúce teórie

Kým ľudia ešte nepoznali pravdu o vzniku vesmíru, uznávali rôzne teórie často inšpirované náboženstvami, ktoré uznávali. Okrem nich však vznikali i ďalšie početné teórie, ktoré ale neboli nijako ovplyvnené náboženstvom.

Náboženské teórie o vzniku vesmíru

Kresťanstvo, judaizmus, islam, bahaizmus

Kresťania, Židia, Moslimovia a Bahájci uznávajú Boha, ktorý je zodpovedný za všetko v tomto svete, teda aj za jeho vznik. Podľa nich Boh stvoril svet, vesmír i všetko ostatné. Veľa ľudí i dnes, ktorí veria v kresťanstvo, islam, bahájsku vieru alebo judaizmus, neuznávajú teóriu o veľkom tresku. Židia a Moslimovia majú na tejto viere postavené náboženstvo, čiže u nich neexistuje, že by niekto toto učenie spochybňoval.

Náboženstvo Slovanov

Slovania ako stvorenie sveta uznávajú spojenie Boha s Diablom, ktorí spoločnými silami vytvorili svet.

Neteistické náboženstvá

Tieto náboženstvá nemajú jednoznačnú teóriu o vzniku sveta - sú to náboženstvá, ktoré povoľujú vyznávanie aj vedeckej teórie o veľkom tresku. Slovo neteistické znamená, že žiadneho "Boha" nemajú, teda nemôžu uznávať ani teóriu o vytvorení sveta Bohom.

Názory na teóriu o veľkom tresku

Už poznáme, že cirkev sa k takmer všetkým vedeckým teóriám, ktoré sa neskôr ukázali pravdivé, stavala dosť rozhorčene. Inak to nebolo ani v prípade teórie o veľkom tresku. Keď v prvej polovici 20. storočia propagovali túto myšlienku George Gamow a Édouard Lemaître, cirkev bola veľmi pohoršená. Neskôr však verilo tejto teórii čím ďalej, tým viac ľudí, tým sa teda prehodnotil aj celkový postoj cirkvi. Uznávanie tejto teórie už nebolo rúhaním sa, aj keď pre kresťanov je dôležité, aby túto teóriu uznávali.

Použitá literatúra

Martin Rees a kol., Vesmír, Ikar, 2005

Pozri aj

Veľký tresk

Koniec vesmíru

Iné projekty

Astronomický portál

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vznik vesmíru