Penninské Alpy
Penninské Alpy (franc. Alpes valaisannes, nem. Walliser Alpen, tal. Alpi Pennine) | |
pohorie | |
Pohľad z obce Riederalp
| |
Štáty | Švajčiarsko, Taliansko |
---|---|
Regióny | Valais, Piemont, Valle d’Aosta |
Časť | Západné Alpy |
Hranice | Grajské Alpy, Lepontské Alpy, Bernské Alpy, Pádska nížina |
Najvyšší bod | Monte Rosa |
- výška | 4 634 m n. m. |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Penninské Alpy[1] (niekedy aj Waliské Alpy[1]) je pohorie v západnej časti Álp. Patrí do švajčiarskych Álp a predstavuje vedľa skupiny Mont Blanc najvýznamnejšiu a najviac vyhľadávanú oblasť Álp. Obrovské územie tohto gigantického valu vysokých štítov a mohutných ľadovcov je geograficky rozdelené medzi Švajčiarsko a Taliansko. Na území Penninských Álp sa nachádza viac ako 35 vrcholov vyšších ako 4 000 m. Pohorie sa tak svojou priemernou výškou zaraďuje na prvé miesto v Európe.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Sever územia je daný tokom rieky Rhôna, ktorá oddeľuje Penninské Alpy od Bernských Álp. Južný okraj je tvorený hlbokým údolím Valle d’Aosta. To tvorí hranicu medzi Penninskými a Grajskými Alpami. Krátku západnú hranicu s masívom Mont Blanc tvorí údolie Val Ferret. Na východe je od Lepontských Álp delia rieka Toce (Val Antigorio, Val d'Ossola a Lago Maggiore).
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Geologicky je pohorie tvorené hneď niekoľkými typmi hornín – vulkanickými, sedimentárnymi a metamorfovanými. Typickým zástupcom je zelený serpentinit a amfibolity. Tektonicky sú Penninské Alpy tvorené tektonickou jednotkou penninikum. V masíve Monte Rosa sa však vyskytuje niekoľko minerálov – arzenopyrit, argentifer a ďalšie.
Rozdelenie pohoria
[upraviť | upraviť zdroj]Pohorie sa pre svoju veľkú rozlohu (8 300 km²) a často úplne odlišný tvar delí na niekoľko celkov.
- Skupina Gollia (Gollia – 3 238 m)
- Skupina Combine (Grand Combine – 4 314 m)
- Skupina Ruinette (La Ruinette – 3 875 m)
- Skupina Weisshorn (Weisshorn – 4 506 m)
- Skupina Matterhorn (Matterhorn – 4 478 m)
- Skupina Monte Rosa (Dufourspitze – 4 634 m)
- Skupina Lyskamm (Lyskamm – 4 532 m)
- Skupina Mischabel (Dom – 4 545 m)
- Skupina Weissmies (Weissmies – 4 023 m)
- Skupina Monte Leone (Monte Leone – 3 553 m)
- Skupina Blinnenhorn (Blinnenhorn – 3 374 m)
Zaľadnenie
[upraviť | upraviť zdroj]Penninské Alpy sú najviac zaľadneným alpským masívom. Väčšina veľkých ľadovcov je sústredená na severe územia (Švajčiarsko). Najväčšími ľadovcami sú Findelgletscher, Glacier Otemma, Zmuttgletscher, Gornergletscher. Ich povrch je dnes 112 km². Na talianskej strane je zaľadnenie minimálne. Len v oblasti hlavného hrebeňa v pásme Matterhorn – Breithorn – Monte Rosa.
- Najväčší z nich a súčasný druhý najväčší ľadovec v celých Alpách je Gornergletscher. Jeho povrch dosahuje veľkosť 68,86 km². Pozostáva celkom z 12 menších ľadovcov – Bodengletscher, Gornergletscher, Furggletscher, Oberer a Untere Theodulgletscher, Kleinmatterhornergletscher, Trifjigletscher, Breithorngletscher, Schwärzegletscher, Zwillingsgletscher, Grenzgletscher a Monte Rosa Gletscher a z dvoch ľadovcových plató – Plateau Rosa a Breithornplateau. Najkrajší pohľad na ľadovec je z hrebeňa Gornergrat.
- Ľadovec Findelgletscher zaberá plochu 19,09 km² a je pomenovaný po lokalite Findeln, ktorá sa nachádza nad Zermattom. Až k nej zasahoval ľadovec ešte v 19. storočí. Od tejto doby ľadovec ustúpil o 2,7 km.
- Zmuttgletscher je najmenší ľadovec v tejto kotline, jeho plocha je 16,98 km². Tento ľadovec je napájaný z troch menších ľadovcov. Najkrajší pohľad na neho je od chaty Schönbielhütte.
- Pod severnou stenou Matterhornu sa nachádza dnes už ustupujúci ľadovec Matterhorngletscher. Jeho povrch je dnes len 2,2 km². Na tomto ľadovci zahynulo veľa významných pionierov alpinizmu aj neznámych horolezcov pri neúspešných pokusoch o dosiahnutie vrcholu Matterhorn. Tu zahynuli v roku 1865 prví horolezci, ktorí vrchol zdolali –– Hadow, Croze, Hudson a lord Douglas.
Významné vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Dufourspitze (4 634 m)
- Nordend (4 609 m)
- Punta Gnifetti (4 559 m)
- Dom (4 545 m)
- Lyskamm (4 532 m)
- Weisshorn (4 506 m)
- Täschhorn (4 491 m)
- Matterhorn (4 478 m)
- Dent Blanche (4 356 m)
- Grand Combine (4 314 m)
- Breithorn (4 165 m)
- Bishorn (4 153 m)
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Z pohľadu turizmu je pohorie veľmi dobre sprístupnené. Do záveru všetkých severných dolín vedú dobré cesty, podhorské obce a športové strediská majú veľkú lôžkovú kapacitu. Najväčšia koncentrácia turistov je predovšetkým v dvoch najslávnejších centrách pohoria – Saas Fee a Zermatt. Tu je preventívne zavedený zákaz vjazdu motorových vozidiel. Jazdia tu originálne elektromobily. Opak je v dolinách Aniviers, Hérens, Bagnes či Binntal. V nich sú turisti zriedkaví. V dolinách Valtournenche, Gressoney, Valsesia a Anzasca je vďaka lanovkám výstup na pohorie jednoduchý. Vzhľadom k profilu pohoria s množstvom veľmi vysokých hôr, ťažko prístupných sediel a ľadovcov, sa bežná turistika príliš neprevádzkuje. Ide o vysokohorskú turistiku či horolezectvo.
Lanovky
[upraviť | upraviť zdroj]- Gornergratbahn je najvyššia, po povrchu vedená, ozubnicová lanová dráha v Európe. Horná stanica Gornergrat sa nachádza vo výške 3 089 m. Bola uvedená do prevádzky už v roku 1898. Dĺžka dráhy je 9,4 km, najväčšie stúpanie 200 ‰, rozchod koľají 1 000 mm. Jazda zo Zermattu na Gornergrat trvá asi 45 minút. Je východiskovým bodom na túry v oblasti Dufourspitze a na chate Monte Rosa Hütte.
- Lanová dráha na Klein Matterhorn je najvyššie položená kabínová lanová dráha v Európe. Bola uvedená do prevádzky v decembri 1979. Spája Trockener Steg (2 929 m) s vrcholom Klein Matterhorn (3 820 m). Dĺžka tejto lanovky je 3 778 m, jazda trvá 8,5 minúty, prepravná kapacita 600 osôb/hod. Na vybudovanie hornej stanice lanovky bolo nutné na vrchol Klein Matterhorn dopraviť 2 000 m³ betónu. Dopravu zabezpečovali helikoptéry. Unikátna je konštrukcia záchrany pri poruche alebo havárii – do prevádzky sa uvádza záchranná kabína pre 12 osôb s nezávislým napájaním naftovým motorom. Východisko do oblasti Breithornu, sedla Theodulpass a na Furgggrat.
- Sunnega-Bahn je najväčší horská podzemná dráha v Európe bola sprevádzkovaná v novembri 1980, tunely a štôlne sú dlhé celkom 1 696 m. Rýchlosť dráhy, ktorá pozostáva z kabínok a vagónov bez sedačiek, je 36 km/h. Prepravná kapacita dosahuje 2 600 osôb/hodinu. Je východiskovým bodom do oblasti Rothornu a Rimfischhornu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2016-04-01]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Walliské Alpy na českej Wikipédii.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Penninské Alpy