Preskočiť na obsah

Wang Ťing-wej

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Wang Ťing-wej
Wang Ťing-wej
Prezident bábkovej Čínskej republiky
V úrade
20. marec 1940 – 10. november 1944
Predchodca nová funkcia Čchen Kung-po Nástupca
Premiér Čínskej republiky
V úrade
28. január 1932 – 1. december 1935
PrezidentČankajšek
Predchodca Lin Sen Sun Fo Nástupca
Biografické údaje
Narodenie4. máj 1883
San-šuej, Kuang-tung, Ríša Čching
Úmrtie10. november 1944 (61 rokov)
Nagoja
Politická stranaKuomintang
ProfesiaPolitik
Odkazy
Spolupracuj na CommonsWang Ťing-wej
(multimediálne súbory)

Wang Ťing-wej (čín. 汪精卫, pchin-jin: Wāng Jīngwèi; narodený ako Wang Čao-ming; * 4. máj 1883 – 10. november 1944) bol čínsky politik, kolaborant s Japonskom a počas druhej svetovej vojny hlava bábkovej Čínskej republiky. Spočiatku bol členom ľavého krídla Kuomintangu (KMT) a viedol vládu vo Wu-chane v opozícii k pravicovej vláde v Nankingu. Ale potom, čo jeho úsilie o spoluprácu s komunistickou stranou skrachovalo, sa stále viac prikláňal k antikomunizmu. Neskôr sa dokonca stal ultrapravicovým kolaborantom s Japoncami.

Wang bol blízkym spolupracovníkom zakladateľa Čínskej republiky Sunjatsena (1866 – 1925) v posledných dvadsiatich rokoch jeho života. Po Sunovej smrti v roku 1925 sa Wang pustil do politického boja s Čankajškom o kontrolu nad Kuomintangom, ale prehral. Wang zostal v Kuomintangu, ale naďalej mal nezhody s predsedom strany. Po vypuknutí druhej čínsko-japonskej vojny v roku 1937 prijal výzvu Japonského impéria, aby vytvoril kolaborantskú vládu v Nankingu. Wang v tomto bábkovom režime slúžil ako hlava štátu.

Zomrel krátko pred koncom druhej svetovej vojny. Stále je považovaný za významného činiteľa sinchajskej revolúcie, ktorá viedla k založeniu republiky v Číne. Avšak jeho kolaborácia je predmetom akademickej debaty[1][2] a v čínskom historickom povedomí je vnímaný ako zradca vo vojne proti Japonsku.[3]

Detstvo a mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. mája roku 1883 v San-šuej (三水区 Sānshuǐqū) v čínskej provincii Kuang-tung do rodiny Wang, ktorá pôvodne pochádzala z provincie Če-ťiang. Napriek tomu, že jeho rodina nebola v dobrom stave, mal až do svojich dvanástich rokov relatívne šťastné detstvo. V dvanástich rokoch mu zomrela matka, nasledujúci rok aj jeho otec a potom dokonca aj niektorí súrodenci. S podporou svojho najstaršieho brata pokračoval v školskej dochádzke. Od svojich sedemnástich rokov pracoval na čiastočný úväzok ako vychovávateľ, aby tak prispieval k príjmu rodiny. Zdôrazňoval výcvik v histórii, filozofii a literatúre. Okrem toho mal rád kaligrafiu a písal poéziu, dokonca publikoval zväzok básní. Vo svojich štúdiách bol veľmi úspešný, a to ho doviedlo k presťahovaniu sa v roku 1904 do Japonska za ďalším vzdelaním. Naučil sa veľmi rýchlo po japonsky a navštevoval školu Tokyo Law College, kde v roku 1906 získal svoj titul.[4] Jeho vášeň k štúdiu však netrvala dlho. Potom, čo prejavil veľký záujem o politiku, prestal mať záujem o svoje ďalšie štúdium. Bol silne naladený proti dynastii Čching, a to ho prinútilo v roku 1905 pripojiť sa k tajnej spoločnosti tzv. Čínskej aliancie (Tchung-meng-chuej), ktorá mala za cieľ vyhnať Mandžuov z Číny.[5]

Vo svojej mladosti sa tiež stretol v Japonsku so Sunjatsenom, ktorého silne obdivoval, stal sa jeho spolupracovníkom a pracoval aj ako jeho asistent. Počas tejto doby tiež študoval ruský anarchizmus a stal sa jeho zástancom.[5] Pohyboval sa tak medzi čínskymi nacionalistami v Japonsku, ktorí boli ovplyvnení ruským anarchizmom, a publikoval množstvo článkov v rôznych časopisoch.

Keď mandžuská vláda presvedčila japonské úrady, aby vykázali Sunjatsena z Japonska, Wang ho sprevádzal na ceste do juhovýchodnej Ázie. Počas tejto cesty stretol Čchen Pi-ťün, dcéru z bohatej čínskej zámorskej rodiny. V roku 1912 sa s ňou oženil. Na radu Sunjatsena a jeho ďalších kolegov sa Wang vrátil do Číny, kde bol zapojený do neúspešného atentátu na kniežaťa regenta v roku 1910. Bol zatknutý a dokonca odsúdený na smrť. Jeho trest bol ale potom zmiernený na doživotie. Avšak po vypuknutí revolúcie bol v roku 1911 prepustený.[4]:40-41

Začiatky politickej kariéry

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas a po Sinchajskej revolúcii bol Wangov politický život definovaný jeho opozíciou voči západnému imperializmu. Na začiatku 20. rokov 20. storočia zastával rôzne funkcie v Sunjatsenovej revolučnej vláde a bol jediným členom Sunjatsenovho úzkeho kruhu a sprevádzal ho tak aj mimo území pod správou KMT. Keď Sunjatsen v roku 1925 zomrel, bol Wang považovaný za jedného z hlavných uchádzačov, ktorí nahradia Sunjatsena ako vodcu KMT.[6] Wang ale potom stratil nad KMT kontrolu a v roku 1926 prebehol tzv. čungšanský incident, kedy Čankajšek úspešne poslal Wanga a jeho rodinu na dovolenku do Európy, pretože pre Čankajška bolo dôležité aby bol Wang mimo provincie Kuang-tung. Wang bol totiž vodcom ľavého krídla KMT, sympatizujúceho s komunizmom, a mohol sa tak ľahko postaviť proti Čankajškovi, pokiaľ by zostal v Číne a neodišiel by do Európy.[7]

Wang Ťing-wej a Čankajšek v roku 1926.

Vláda vo Wu-chane

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1926 viedol Čankajšek armádu KMT v tzv. severnom pochode na zjednotenie Číny. Oproti tomu stál Wang na čele civilnej vlády KMT, ktorá sa na začiatku roku 1927 presťahovala do Wu-chanu. Na jar roku 1927, kedy sa Čankajšek a jeho pravicoví spojenci usadili v Nankingu, "očistili" územia, ktoré ovládali, od komunistov. Wang a jeho ľavicoví stúpenci to odmietali a pokračovali naďalej v spolupráci s čínskymi komunistami a sovietskymi poradcami na čele s Michailom Borodinom.[8] V júli 1927 sa ukázalo, že Sovietsky zväz zamýšľal využiť KMT vo svoj prospech. Wuchanská vláda na čele s Wangom potom vylúčila sovietskych poradcov a zbavila sa komunistických členov (pozri Incident 15. júla). Odvtedy až do svojej smrti sa stal z Wanga zaprisahaný antikomunista. Považoval komunizmus a Sovietsky zväz za najväčšiu hrozbu. Koncom roku 1927 opustil Čínu a vydal sa do Francúzska. Čoskoro sa ale vrátil a zapojil sa v Číne do rôznych hnutí proti ústrednej vláde v Nankingu.[4]

Čankajšek v apríli 1927 obsadil Šanghaj a začal krvavé potlačenie podozrivých komunistov známe ako Šanghajský masaker. Počas niekoľkých týždňov po potlačení komunistov v Šanghaji bola Wangova ľavicová vláda napadnutá a okamžite sa rozpadla. To znamená, že Čankajšek zostal jediným legitímnym vodcom republiky. Vojaci KMT okupujúci územie predtým ovládané Wangom vykonávali obrovské masakre podozrivých komunistov v mnohých oblastiach. Wang sa v obave z odplaty ako komunistický sympatizant pred útekom do Európy verejne prihlásil k Čankajškovi.[7]

Vláda Čankajška

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi rokmi 1929 a 1930 Wang spolupracoval s Feng Jü-siangom a Jen Si-šanom na vytvorení ústrednej vlády v opozícii k Čankajškovej vláde. Wang sa tiež zúčastnil konferencie organizovanej Jenom za účelom vypracovania novej ústavy a mal slúžiť ako predseda vlády za Jena, ktorý bol v tom čase prezidentom. Ale Wangove pokusy pomôcť vláde Jen Si-šana skončili vtedy, keď Čankajšek porazil alianciu v občianskej vojne medzi KMT a bývalými spojencami Čankajška.

Wang sa ale nevzdával a v roku 1931 sa pripojil k ďalšej vláde proti Čankajškovi v Kantone. Keď v roku 1932 začala bitka o Šanghaj, bol Wang menovaný za premiéra. Jeho spory s Čankajškom ale stále pretrvávali a v dôsledku niekoľkých mocenských bojov v KMT bol Wang nútený stráviť väčšinu svojho času v exile. Odcestoval do Nemecka, kde udržiaval kontakt s Adolfom Hitlerom.[9]

Čo sa týka Japonska, Wang a Čankajšek zastávali odlišný názor. Wang bol silne proti pesimizmu ohľadom schopnosti Číny poraziť Japonsko vo vojne. Bol proti akémukoľvek úsiliu v tom čase podriadiť Čínu Japonsku a trval na tom, aby Čína porazila Japonsko sama, bez žiadnej pomoci od Sovietskeho zväzu, Veľkej Británie alebo USA.[9]

V decembri 1935 Wang natrvalo opustil premiérsku pozíciu po tom, čo bol vážne zranený počas pokusu o atentát, ktorý pred mesiacom vykonal Wang Ja-čchiao. O rok neskôr sa Wang stretol s Čankajškom kvôli zahraničnej politike. Wang presadzoval prijatie nemecko-japonskej ponuky, aby Čína podpísala Pakt proti komiterne. Čankajšek na druhú stranu chcel zblíženie sa so Sovietskym zväzom.[9]

V Sianskom incidente v roku 1936 sa Kuomintangská armáda vzbúrila proti Čankajškovi a uniesla ho, kým nesúhlasil s vytvorením spojenectva s komunistami proti Japonsku. O rok neskôr došlo k incidentu na moste Marca Pola, ktorý viedol k druhej čínsko-japonskej vojne. Čínske jednotky boli rýchlo zatlačené japonskou armádou, napriek nečakane silnému odporu v druhej bitke o Šanghaj. Wang utiekol z Nankingu s vládou, keď mesto obsadili Japonci v bitke pri Nankingu. Čunking sa stal náhradným hlavným mestom a následne bol ťažko bombardovaný Japoncami.

Japonci medzitým založili novú čínsku vládu v Nankingu, ktorú viedlo množstvo vojnových veliteľov pod vedením Liang Chung-č’a, ku ktorým sa pripojili jednotlivé jednotky Kuomintangu, ktoré boli počas ústupu odrezané. Táto vláda ale nemala prakticky žiadny vplyv.

Wang Ťing-wej a Hideki Tódžó v roku 1942.
Wang Ťing-wej prijíma nemeckých diplomatov v roku 1941.

Kolaborácia s Japonskom

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom roku 1938 utiekol Wang z Čunkingu do Hanoja, aby vyjednal mier s japonským špiónom Doiharom Kendžim.[10] 30. marca 1940 založil v Nankingu pod japonskou kontrolou tzv. Reorganizovanú národnú vládu Čínskej republiky, v historiografii známejšou ako Wang Ťing-wejov režim. Japonci predtým rozpustili Liangovu vládu.

Wang vyzval čínsky ľud, aby sa pripojil k jeho vláde pri rokovaní o mieri s Japoncami. Pod vyhlásením Návratu do hlavného mesta (還都, huándū) sa snažil prezentovať Nanking ako jediné možné hlavné mesto a tým aj svoju vládu ako jedinú skutočnú vládu. V rokoch 1940 až 1944 býval Wang Ťing-wej v dome v dnešnom okrese Ku-lou. Reorganizovaná vláda sa opäť odvolala na tri ľudové princípy Sunjatsena a dokonca použila rovnakú vlajku ako Kuomintang, s tým rozdielom, že na nej bol vytlačený nápis „mierumilovný, antikomunistický, konštruktívny“.

Japonské mierové podmienky boli tvrdé a dohoda sa rovnala kapitulácii: Japonsko chcelo rozmiestniť svoje jednotky v severnej Číne, poskytnúť špeciálne ekonomické ústupky v údolí Jang-c’-ťiang a zakázať protijaponské aktivity. Okrem toho by vláda mala akceptovať odstúpenie Mandžukua.[10]

Wang napokon mierovú zmluvu podpísal, napriek tomu Japonci vláde nedôverovali[10], preto sa Wang pokúsil ponúknuť sa Japoncom ako spojenec. Napriek tomu vláda zostala do značnej miery bezmocná a nedokázala ľudí presvedčiť. Keď bolo čoraz jasnejšie, že vojna v Pacifiku bude rozhodnutá proti Japonsku, japonská vláda dovolila Wangovi v roku 1943 vyhlásiť vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii. Japonsko previedlo cudzie aktíva a predtým skonfiškovanú pôdu na vládu a dalo vláde väčšiu moc. To však prišlo neskoro a nedôveru voči vláde už nebolo možné odstrániť. Japonci podnikli mierové misie do Čunkingu v roku 1944, pričom obišli Wangovu vládu.

V marci 1944 odišiel Wang do Japonska, aby podstúpil lekárske ošetrenie rany po pokuse o atentát v roku 1939. Zomrel v Nagoji dňa 10. novembra. Jeho smrť bola v Číne hlásená až popoludní nasledujúceho dňa. Wang bol pochovaný v Nankingu v blízkosti mauzólea Sunjatsena. Krátko po porážke Japonska vláda KMT na čele s Čankajškom presunula svoje hlavné mesto späť do Nankingu, kde zničila Wangovu hrobku a spálila telo.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. O'NEILL, Mark. The tragic lives of a national hero turned traitor and the wife who stayed loyal [online]. South China Morning Post, 2010-03-28, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. PIKE, John. Wang Ching-wei [online]. Global Security, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. a b Taylor, Jeremy E. (2018), „From Traitor To Martyr: Drawing Lessons From the Death and Burial of Wang Jingwei, 1944“, Journal of Chinese History 中國歷史學刊 3 (1): 137 – 158, https://www.cambridge.org/core/journals/journal-of-chinese-history/article/from-traitor-to-martyr-drawing-lessons-from-the-death-and-burial-of-wang-jingwei-1944/5CE4BC20333BEBB8CBDAC55BC816FF45 
  4. a b c YANG, Zhiyi. Poetry, History, Memory: Wang Jingwei and China in Dark Times. Ann Arbor : University of Michigan Press, 2023. 876 s. ISBN 978-0-472-05650-7.
  5. a b Wang Jingwei Biography [online]. thefamouspeople.com, [cit. 2024-12-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. SPENCE, Jonathan D.. The Search for Modern China. New York : WW Norton & Co, 1990. 876 s. ISBN 0-393-02708-2.
  7. a b BARNOUIN, Barbara; YU, Changgen. Zhou Enlai : a political life. Hong Kong : Chinese University Press, 2006. 412 s. ISBN 962-996-244-6.
  8. FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 477.
  9. a b c So, Wai Chor (2000), „The Making of the Guomindang's Japan Policy, 1932-1937: The Roles of Chiang Kai-Shek and Wang Jingwei“, Modern China 28 (2): 213 – 252, https://www.jstor.org/stable/3181354 
  10. a b c CHENG, Pei-Kai; LESTZ, Michael; SPENCE, Jonathan. The Search for Modern China: A Documentary Collection. [s.l.] : W.W. Norton and Company, 1999. 330 – 331 s. ISBN 0-393-97372-7.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wang Ťing-wej na českej Wikipédii.