Feng Jü-siang
| Feng Jü-siang | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý Vicepremiér Čínskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 28. október 1928 – 11. november 1930 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 6. november 1882 Pao-ting, ríša Čching | |||||||
| Úmrtie | 1. september 1948 (65 rokov) Čierne more | |||||||
| Politická strana | Kuomintang | |||||||
| Profesia | Politik, vojenský vodca | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Feng Jü-siang (multimediálne súbory) | |||||||
Feng Jü-siang (čín. 馮玉祥, pchin-jin: Féng Yùxíang, * 6. november 1882, Čínske cisárstvo – † 1. september 1948, Čierne more) bol čínsky vojenský veliteľ a militarista, často nazývaný „kresťanský generál“.[1] Počas druhej č’lijsko-fengtchienskej vojny pomohol zničiť kliku Č’-li. V roku 1926 sa so svojou kresťanskou vojenskou klikou Kuo-min-ťün pridal ku kuomintangskému pochodu na sever.
Začiatky kariéry
[upraviť | upraviť zdroj]Feng Jü-siang sa narodil do vojenskej rodiny v meste Pao-ting, ležiacej v provincii Che-pej. Feng sa pridal do anchuejskej armády už v 14 rokoch. V roku 1902, v jeho 20 rokoch, slúžil pod velením Jüan Š’-kchaja v Pejjangskej armáde, kde sa čoskoro vypracoval na vysoký post.[2] Až do Sinchajskej revolúcie v roku 1911 bol priaznivcom dynastie Čching, ale počas tejto revolúcie, ako reakciu na Wu-čchangské povstanie z 20. októbra 1911, zorganizoval neúspešné povstanie v provincii Che-pej v meste Lan-čou 3. januára 1912 a bol prepustený z armády. So založením Čínskej republiky začal znova svoju kariéru.[3] V roku 1914 prijal kresťanstvo aj s kresťanskými spôsobmi života – odtiaľ prezývka „kresťanský generál“.[2]
Druhá č’lijsko-fengtchienská vojna
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1916 zomrel Jüan Š’-kchaj a Feng Jü-siang sa spojil s č’lijskou klikou, ktorá sa vytvorila okolo Feng Kuo-čanga. Po smrti Feng Kuo-čanga v roku 1919 vedenie kliky Č'-li prevzali Cchao Kchun a Wu Pchej-fu. V roku 1922 – 1924 prebehla č’lijsko-fengtchienská vojna, v ktorej zvíťazila klika Č'-li, kde velil aj Feng Jü-siang. Po tejto vojne bol Feng Jü-siang poverený správou prímestských oblastí okolo Pekingu. Neskôr v roku 1924 došlo ale ešte k 2. č’lijsko-fengtchienskej vojne.[2] Feng Jü-siang sa v tejto vojne odvrátil od oboch vodcov č’lijskej kliky, a začal tajne spolupracovať s veliteľom fengtchienskej kliky Čang Cuo-linom.[4] V kľúčovom momente bitky sa Feng so svojimi vojskami vydal do Pekingu, kde uskutočnil pekinský prevrat. Pri tomto prevrate bol zvrhnutý doterajší prezident Cchao Kchun a posledný cisár Pchu-i bol 5. októbra 1924 vykázaný zo Zakázaného mesta. Po zvrhnutí Cchao Kchuna bol dosadený na post prezidenta bývalý veliteľ anchuejskej kliky Tuan Čchi-žuej. Ešte v roku 1924 Feng Jü-siang vytvoril vlastnú vojenskú frakciu Kuo-min-jün.[2]
Kuo-min-jün
[upraviť | upraviť zdroj]V Kuo-min-jüne, čiže Národnej ľudovej armáde, taktiež nazývanej Severozápadná armáda, požadoval Feng Jü-siang po vojakoch prijatie kresťanstva a mimoriadne fyzické výkony. Feng silno bojoval proti korupcii, ktorej každý náznak trestal. Vojaci mali zakázané požívať alkohol, hrať hazardné hry a stávkovať, užívať si s prostitútkami, fajčiť ópium, dokonca nesmeli nadávať. Vďaka týmto všetkým požiadavkám a zásadám bolo vojsko disciplinované a lojálne. Feng na území ovládanom jeho vojskom potlačil nepokoje, zakázal prostitúciu, stávkovanie a fajčenie ópia. Založil rehabilitačné centrá pre žobrákov, sanatória pre drogovo závislých a sirotince. V čase mieru boli jeho muži zapojení do prác na verejnoprospešných projektoch ako stavanie ciest, sadenie stromov a stavanie protizáplavových bariér.[5]
Kuo-min-jün a Kuomintang
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1925 došlo k mocenským sporom a Feng bol na čas nútený odísť do exilu do Sovietskeho zväzu. V roku 1926 sa pripojil ku Kuomintangu pri pochode na sever. V roku 1928 dobyl spoločne s Národno-revolučnou armádou, pod velením Čankajška, Peking a zaujal niekoľko funkcií vo vláde.[4] V roku 1930 vyjadril Feng Jü-siang nesúhlas s Čankajškovou politikou. Spolu s Jen Si-šanom vyhlásil vlastnú Pekinskú vládu. Tým vyhlásil vojnu proti Čankajškovi, ktorá skončila víťazne pre Čankajška. Feng Jü-siang spoločne s ďalšími militaristami pokračoval v boji proti Čankajškovi v občianskej vojne. V 30. rokoch sa Feng pokúšal o obnovenie frakcie Kuo-min-ťün, ale vždy neúspešne.[2] V roku 1935 bol aj napriek odlišným názorom na Čankajškovu vládu dosadený do niekoľkých vojenských funkcií v kuomintangskej vláde. V roku 1946 odletel Feng ako výskumný pracovník do USA, kde šíril otvorenú kritiku Čankajška, po čom bol z funkcií odvolaný.
Posledné roky života spolupracoval s Komunistickou stranou Číny. 1. septembra 1948 Feng zhorel po vzplanutí projektora a filmového materiálu na lodi v Čiernom mori pri ceste na konferenciu čínskych komunistov.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 401.
- ↑ a b c d e GAO, James Z.. Historical dictionary of modern China (1800-1949). Lanham : Scarecrow Press, 2009. 531 s. ISBN 9780810863088. S. 113.
- ↑ a b LEUNG, Edwin Pak Wah. Political leaders of modern China : a biographical dictionary. Westport : Greenwood Press, 2002. ISBN 9780313076862.
- ↑ a b ELLEMAN, Bruce A.; PAINE, S. C. M.. Modern China: continuity and change, 1644 to the present. Lanham : Rowman & Littlefield, 2019. ISBN 9781538103852. S. 326 – 327.
- ↑ SHERIDAN, James A.. China in disintegration: the Republican era in Chinese history, 1912-1949. New York : Free Press, 1975. ISBN 0029286107. S. 74.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Feng Jü-siang
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Feng Jü-siang na českej Wikipédii.