Preskočiť na obsah

Wayne Gretzky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Wayne Gretzky

Narodenie 26. január 1961 (63 rokov),
Brantford, Ontário
Prezývka „The Great One“
Pozícia center
Streľba ľavou rukou
Výška a váha 183 cm, 84 kg
Bývalé tímy WHA
 Indianapolis Racers
 Edmonton Oilers
NHL
 Edmonton Oilers
 Los Angeles Kings
 St. Louis Blues
 New York Rangers
Aktívna činnosť 1977 – 1999
Sieň slávy: od roku 1999

Wayne Gretzky celým menom Wayne Douglas Gretzky (* 26. január 1961, Brantford, Ontário, Kanada) je bývalý kanadský profesionálny hokejista. Je považovaný za najlepšieho hokejistu v dejinách.

Profesionálnym hokejistom sa stal vo veku 17 rokov a na konci 80. rokov štyrikrát vyhral Stanley Cup s tímom Edmonton Oilers. V NHL odohral v rokoch 1979-1999 20 sezón v drese 4 tímov, pričom v 15. sezónach NHL presiahol 100 bodovú hranicu. Gretzkeho, ktorý má prezývku "The Great One", považujú za najlepšieho hokejistu všetkých čias. Číslo s ktorým hrával, 99, je jediné číslo pre hokejistu, ktoré je vyradené z nosenia v celej NHL.

Je jediným hráčom NHL, ktorý dosiahol hranicu 200 bodov v jednej sezóne, čo sa mu podarilo až štyrikrát. V 16 profesionálnych sezónach, z toho v štrnástich idúcich po sebe, získal viac ako 100 bodov. V roku 1999 bol držiteľom 61 NHL rekordov - 40 rekordov v základnej časti, 15 v play-off a 6 v All-Star. Od roku 2009 je držiteľom 60 rekordov.

Narodil sa a vyrastal v Brantforde, na juhozápade kanadskej provincie Ontário. Na svojich zručnostiach pracoval na klzisku pri dome a pravidelne hrával hokej na vyššej úrovni so staršími spoluhráčmi. Napriek nevýraznej postave boli jeho sila, rýchlosť, inteligencia a čítanie hry bezkonkurenčné. Dokázal sa uhýbať zrážkam s inými hráčmi a presne predvídať, kde puk pôjde a spraviť tak správny pohyb v správny čas. Gretzky sa stal známym aj prácou za súperovou bránkou, z čoho vznikla prezývka "Gretzky's office" - "Gretzkeho pracovňa" pre túto časť klziska.

V roku 1978 podpísal zmluvu s Indianapolis Racers z World Hockey Association (WHA), kde krátko hrával predtým, než bol vymenený do Edmonton Oilers. Keď bola WHA zrušená, Oilers sa pridali do NHL, kde jeho bodové rekordy priviedli tím k štyrom Stanley Cupom. Jeho výmena do Los Angeles Kings dňa 9. augusta 1988 mala vplyv na výkon tímu a nakoniec ho doviedol až do finále Stanley Cup 1993 a zaslúžil sa za spopularizovanie hokeja v Kalifornii. Gretzky hral krátko aj za St. Louis Blues predtým ako ukončil svoju kariéru s New York Rangers. Je držiteľom deviatich Hart Trophies za najužitočnejšieho hráča, desiatich Art Ross Trophies za najviac bodov v sezóne, dvoch Conn Smythe Trophies za najužitočnejšieho hráča v play-off a piatich Ted Lindsay Awards za najvýraznejšieho hráča, zvoleného samotnými hráčmi. Vyhral Lady Byng Trophy pre športové správanie, vystupovanie a častému vyjadrovaniu sa proti bitkám v hokeji.

Po jeho odchode do dôchodku v roku 1999 bol ihneď uvedený do Hokejovej siene slávy, čo z neho spravilo jediného hráča, ktorý čakal na uvedenie takú krátku dobu. NHL vylúčila jeho dres s číslom 99 a stal sa tak jediným hráčom, ktorému bola uvedená takáto pocta. Bol jedným zo šiestich hráčov, zvolených do Centennial All-Star Team. Gretzky sa stal jedným z trénerov kanadského hokejového mužstva počas ZOH 2002, kde vyhrali zlatú medailu. V roku 2000 sa stal jedným z vlastníkov Phoenix Coyotes a po výluke NHL v rokoch 2004–2005 sa stal hlavným trénerom tímu. V roku 2004 bol uvedený do siene slávy Ontária. V septembri 2009 počas tímového bankrotu, Gretzky rezignoval z postu trénera a vzdal sa vlastníctva tímu.

Skoršie roky

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa Phyllis a Walterovi Gretzkym, ktorí sa vzali v roku 1960 a žili v byte v Brantforde, kde Walter pracoval pre Bell Telephone Canada. Rodina sa presťahovala na Varadi Avenue v Brantforde, sedem mesiacov po tom, čo sa Wayne narodil, čiastočne preto, že záhrada bola dosť rovná na to, aby sa každú zimu na nej urobilo klzisko. Wayne vyrastal so sestrou Kim a bratmi Keithom, Glenom a Brentom. Rodina pravidelne chodievala na Tonyho a Marynu farmu a spolu pozerali Hockey Night in Canada. Na tejto farme sa Wayne prvýkrát korčuľoval vo veku 2 rokov a 10 mesiacov.

Gretzkeho prvé korčule.

Walter učil Wayna, Keitha, Brenta, Glena a ich priateľov hokej na klzisku prezývaného "Wally Coliseum", ktoré vytvoril na záhrade ich domu. Tréningy zahŕňali korčuľovanie okolo fliaš a konzerv a dal im radu "korčuľovať tam, kde puk smeruje, nie tam kde bol". Wayne bol zázrak s mimoriadnymi schopnosťami, ktoré ho robili cieľom žiarlivých rodičov.

Wayne ako 6 ročný hral za svoj prvý tím pre desaťročných. Jeho prvý tréner, Dick Martin povedal, že Wayne pracuje lepšie s pukom ako desaťroční. Dres pre desaťročných bol Waynovi veľmi veľký, tak si ho zvykol zastrkávať do nohavíc na pravej strane. Toto robil aj počas svojej NHL kariéry. Vo veku 10 rokov nastrieľal v jednej sezóne neuveriteľných 378 gólov a 139 asistencií v drese Brantford Nadrofsky Steelers a jeho hra zaujala médiá z rodného mesta. Do svojich 13. rokov nastrieľal vyše 1 000 gólov. Jeho hra prilákala značnú negatívnu pozornosť rodičov ostatných hráčov, vrátane jeho spoluhráčov a často bol vypískaný. Podľa Waltera bol vypískaný aj na "Brantford Day" v Toronto Maple Leaf Gardens vo februári 1975.

Keď mal Wayne 14, jeho rodina sa kvôli nemu rozhodla presťahovať do Toronta, kde mal hrať hokej, z časti pre jeho budúcu kariéru a z časti aby odstránili nepríjemný tlak, ktorému musel čeliť v jeho rodnom meste. Wayne hral za Toronto Nationals. Získal ocenenie za Nováčika roka v Metro Junior B Hockey League počas sezóny 1975/76 so 60 bodmi v 28 zápasoch. Nasledujúci rok, ako 15 ročný, mal 72 bodov v 32 zápasoch s rovnakým tímom. V tomto roku hral aj tri zápasy s tímom Peterborough Petes v Ontario Hockey Association ako náhrada za zraneného hráča. Napriek malému vzrastu a mladému veku zaujal skautov svojimi schopnosťami a v tom čase spoznal svojho prvého agenta, Boba Behnkeho.

Napriek jeho ofenzívnym štatistikám ho v OMJHL Midget Draft šestnásťročných v roku 1977 obišli dva tímy. Oshawa Generals si vybrala Toma McCartyho a Niagara Falls Flyers si v druhom kole vybrali Steva Petersa. V treťom kole si Wayna vybrali Sault Ste. Marie Greyhounds, kde po prvýkrát obliekal dres s číslom 99. Pôvodne chcel číslo 9 - ako jeho vzor Gordie Howe, ale to už nosil jeho spoluhráč Brian Gualazzi. Na návrh jeho trénera Muzza MacPhersona začal nosiť číslo 99. V 16. rokoch, počas jeho jediného roku v OMJHL, Wayne prekonal rekord v bodovaní QMJHL, vyhral ocenenie Rookie of the Year a Most Sportsmanlike.

World Hockey Association

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1978 World Hockey Association (WHA) liga súťažila s NHL. V NHL sa nedovoľovalo podpísanie zmluvy s hráčom, ktorý má menej ako 20 rokov, ale WHA takéto pravidlo nemala. O Gretzkeho sa zaujímalo niekoľko WHA tímov, najmä Indianapolis Racers a Birmingham Bulls. Majiteľ Birmingham Bulls, John F. Bassett chcel čeliť NHL tým, že bude podpisovať zmluvy s čo najviac mladými a perspektívnymi hviezdami a Gretzky sa mu javil ako najperspektívnejší mladík. Zmluvu vo výške kontraktu 1,75 milióna $ na sedem rokov s len sedemnásťročným Gretzkym podpísal 12. júna 1978 majiteľ Racers Nelson Skalbania. Wayne strelil svoj prvý profesionálny gól proti Davovi Drydenovi z Edmonton Oilers v piatom zápase, druhý pridal už o neuveriteľné štyri sekundy neskôr. Skalbania chcel podpísať zmluvu s Gretzkym viac ako s akýmkoľvek iným hráčom, lebo vedel, že dohody o prestupe niekoľkých tímov WHA do NHL boli v príprave. Tiež vedel, že Racers k týmto tímom nepatria a dúfal, že Racers sa budú držať dovtedy, kým nebudú vyberať náhradu škody od ostatných WHA tímov, keď sa WHA zruší, ako aj financie získané z predaja mladej hviezdy.

Wayne hral s Indianapolis len osem zápasov a keďže Racers strácali 40 000 $ za zápas, Skalbania hodlal preto Gretzkeho vymeniť do Edmonton Oilers alebo Winnipeg Jets. Vďaka rade jeho agenta si Wayne vybral Oilers, ale do poslednej chvíle nevedel, do ktorého tímu napokon pôjde. Druhého novembra nastúpili Gretzky, brankár Eddie Mio a útočník Peter Driscoll do súkromného lietadla, nevediac, kde pristanú. Skalbania pracoval na dohode a navrhol majiteľovi Jets, Michaelovi Gobutymu, stávku. Navrhol hrať hru backgammon, ak by Gobuty vyhral, získal by Gretzkeho a ak by prehral, musel by dať Skalbaniovi podiel na Jets. Gobuty návrh odmietol a hráči pristáli v Edmontone, kam Skalbania predal Gretzkeho, Mia a Driscolla svojmu bývalému partnerovi a neskôr vlastníkovi Oilers, Petrovi Pocklingtonovi. Aj keď oznámená cena bola 850 000 $, Pocklington v skutočnosti zaplatil 700 000 $. Táto suma nebola dostatočná aby udržala Racers pred bankrotom, zbankrotovali v decembri.

Na svoje 18. narodeniny, 26. januára 1976 Wayne podpísal s Pocklingtonom 10 ročný kontrakt (najdlhší kontrakt v histórii hokeja) na 3 milióny $ s možnosťou kontraktu na ďalších 10 rokov.

Gretzky skončil sezónu ako tretí so 110 bodmi za Robbiem Ftorekom a Réalom Cloutierom. Gretzky bol nominovaný na Lou Kaplan Trophy ako nováčik roka a pomohol Oilers dostať sa do prvého kola play-off. Oilers sa dostali až do finále Avco World Trophy, kde podľahli Winnipeg Jets v šiestich zápasoch. Bol to jediný Gretzkeho rok vo WHA, pretože WHA bola nasledujúcu sezónu zrušená.

NHL kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Edmonton Oilers (1979 – 1988)

[upraviť | upraviť zdroj]

Potom ako sa v roku 1979 WHA zrušila, Edmonton Oilers a ďalšie tri tímy pridali do NHL. Podľa zmluvy Oilers a ďalšie tímy z WHA, ktoré zotrvali, mali dostať dvoch brankárov a dvoch korčuliarov z tímov NHL. Za normálnych okolností by bol Gretzky z Oilers odstránený a zaradený do 1979 NHL Entry Draft, ale jeho kontrakt tomu zabránil. Gretzkeho úspechy z WHA sa preniesli aj do NHL, aj napriek kritike o jeho zotrvačnosti vo väčšej, tvrdšej a talentovanejšej lige.

V jeho prvej NHL sezóne 1979/1980 bol ocenený Hart Memorial Trophy (prvú z ôsmych v rade) ako najužitočnejší hráč ligy a viedol v bodovacej tabuľke so 137 bodmi, spolu s Marcelom Dionnom. Hoci Gretzky hral len 79 zápasov, Dionne odohral 80 a bol ocenený Art Ross Trophy, pretože strelil viac gólov (53 vs. 51). Gretzky sa stal najmladším hráčom, ktorý strelil viac ako 50 gólov, ale nemal nárok na Calder Memorial Trophy pre najlepšieho nováčika NHL, kvôli jeho predchádzajúcej sezóne vo WHA. Calder Memorial Trophy bola udelená obrancovi z Boston Bruins Rayovi Bourquemu.

V nasledujúcej sezóne Gretzky vyhral Art Ross (prvú zo siedmych za sebou) za 164 bodov, kedy prekonal rekord Bobbyho Orra za asistencie (102) a Phila Esposita za body počas sezóny (152). Po druhý raz za sebou vyhral Hart Trophy. V jeho prvom play-off zápase v roku 1981 proti Montreal Canadiens si zapísal 5 asistencií, čo bol rekord za jeden play-off zápas.

Počas sezóny 1981/1982 prekonal rekord 50 gólov za 50 zápasov, ktorý nebol prekonaný 35 rokov. Tento rekord držal Maurice "Rocket" Richard a Gretzky ho prekonal už za 39 zápasov. Päťdesiaty gól strelil 30. decembra 1981 proti Philadelphia Flyers a bol to jeho piaty gól v zápase, ktorý skončil 7:5. Neskôr, počas tejto sezóny Gretzky prelomil 24. februára 1982 Espositov rekord za najviac gólov počas sezóny (76) a pomohol zdolať Buffalo Sabres 6:3. Gretzky ukončil sezónu 1981/82 s 92 gólmi, 120 asistenciami a 212 bodmi za 80 zápasov a stal sa tak jediným hráčom NHL, ktorý prelomil hranicu 200 bodov. Tento rok sa stal prvým hokejistom a Kanaďanom, zvoleným za mužského atléta roka (Associated Press Male Athlete of the Year). Taktiež bol zvolený za "Hráča roka".

Nasledujúce sezóny Gretzky prekonal vlastné rekordy za asistencie a to trikrát (125 počas 1982/83 sezóny, 135 počas 1984/85 a 163 počas 1985/86). Taktiež prekonal aj svoj bodový rekord – 215 bodov počas sezóny 1985/86. Počas jeho hrania za Oilers držal alebo prekonal 49 NHL rekordov, čo sám o sebe bol rekord.

Oilers skončili v prvom kole play-off počas ich poslednej sezóny vo WHA. Rovnaký úspech nebol okamžitý hneď po ich vstupe do NHL, ale počas štyroch sezón hrali o Stanley Cup. Oilers boli mladí, silný tím a spolu s budúcimi členmi Siene slávy Gretzkym, Markom Messierom, Glennom Andersonom, Jarim Kurrim, Paulom Coffeyom a Grantom Fuhrom. Gretzky bol kapitánom v rokoch 1983-88. V roku 1983 sa dostali až do finále Stanley Cupu, kde boli porazení New Yorkom Islanders. Nasledujúcu sezónu Oilers opäť vo finále stretávajú Islanders, ale tentokrát Oilers vyhrali Stanley Cup, ich prvý z piatich za 7 rokov.

Gretzky bol menovaný kancelárom Order of Canada 25. júna 1984 za mimoriadny prínos hokeju. Keďže táto ceremónia je vždy počas hokejovej sezóny, trvalo to 13 rokov a 7 mesiacov, pokiaľ bola Gretzkemu udelená táto pocta. Stalo sa tak v roku 2009 – za jeho pokračujúce prínosy do sveta hokeja, najmä ako najlepší hráč všetkých čias, ale aj za jeho zapojenie sa do spoločnosti ako filantrop, dobrovoľník a vzor pre mnoho mladých ľudí.

Gretzky vyhral Stanley Cup s Oilers v rokoch 1984, 1985, 1987 a 1988.

Prestup

[upraviť | upraviť zdroj]

Dve hodiny po tom ako Oilers vyhrali Stanley Cup v roku 1988, sa Wayne dozvedel od svojho otca, že ho Oilers plánujú vymeniť do iného tímu. Walter Gretzky to vedel už mesiace, ale tajil to pred Waynom, aby ho nenahneval. Podľa Waltera mali o Wayna záujem Los Angeles, Detroit a Vancouver, pričom Pocklington potreboval peniaze na svoje ostatné obchody, ktoré mu nevychádzali podľa plánov. Najprv Wayne nechcel odísť z Edmontonu, ale neskôr obdržal telefonát na svojej svadobnej ceste od majiteľa Los Angeles Kings Bruca McNalla, ktorý ho požiadal o stretnutie a dohodu na zmluve. Gretzky pri podpise zmluvy žiadal, aby sa Marty McSorley a Mike Krushelnyski stali v Los Angeles jeho spoluhráčmi. Keď Pocklington oznámil generálnemu manažérovi a hlavnému trénerovi Oilers Glenovi Satherovi svoj plán vymeniť Gretzkeho do L.A., Sather sa pokúsil zastaviť výmenu. Po zistení, že Gretzky bol do rokovaní zapojený, zmenil svoj názor a požadoval Luca Robitailla ako výmenu za Gretzkeho. Kings žiadosť odmietli a ponúkli Jimmyho Carsona.

9. augusta 1988 vymenili Oilers Gretzkeho spolu s McSorleym a Krushelnyskim za Carsona, Martina Gelinasa, 15 miliónov $ v hotovosti a výber v prvom kole draftu 1989. Výmena nahnevala Kanaďanov do tej miery, že Gretzky bol považovaný za "zradcu", ktorý otočil chrbát svojmu adoptívnemu mestu a jeho rodnej krajine. Pri prvom Gretzkeho zápase po výmene proti Edmontonu obdržal štvorminútové standing ovation. Aréna bola vypredaná a účasť 17 503 divákov, bolo najväčšie publikum v histórii klubu. Gretzky obdržal potlesk aj pri prvom striedaní, pri prvom dotyku s pukom a dvoch asistenciách. Po zápase Gretzky využil možnosť a potvrdil svoje vlastenectvo: "Stále som hrdý Kanaďan. Nechcel som opustiť svoju krajinu. Presťahoval som sa, pretože som bol vymenený a toto je moja práca. Ale ja som Kanaďan až do špiku kostí. Dúfam, že to Kanaďania chápu."

Los Angeles Kings (1988 – 1996)

[upraviť | upraviť zdroj]

Kings si zvolili Gretzkého za asistenta kapitána, čo malo okamžitý vplyv na ľade, keď Wayne skóroval svojou prvou strelou na bránku. Napriek tomu, že Kings boli outsidri, proti obhajcovi Stanley Cupu Oilers v semifinále Smythe Division, Gretzky viedol Kings k šokujúcemu rozrušeniu jeho starého tímu a otočeniu série z 3-1 na 3-4. Bol nervózny z toho, že ho v Edmontone vypískali. Po druhýkrát vo svojej kariére skončil v bodovaní druhý, ale tesne porazený víťazom bodovania Mariom Lemieuxom (nazbieral 199 bodov). V roku 1990 menovali Associated Press Gretzkeho "Mužským atlétom desaťročia".

Gretzkeho prvá sezóna v drese Kings spôsobila nárast návštevnosti a záujem fanúšikov o hokej v meste, ktoré ho nepoznalo. Kings sa mohli chváliť mnohými vypredanými zápasmi. Vďaka Gretzkemu sa podarilo v južnej Kalifornii rozšíriť hokej a vďaka jeho popularite boli založené ďalšie tímy - Mighty Ducks of Anaheim a San Jose Sharks.

Gretzky vynechal veľa zápasov počas sezóny 1992/1993 kvôli zraneniu chrbta a jeho 65. bod zlomil rekord, trvajúci 13 rokov, kedy hráč zaznamená aspoň 100 bodov v každej sezóne. V play-off sa mu veľmi darilo, a to najmä vtedy, keď si pripísal hetrik v zápase číslo sedem, počas Campbell Conference Finals proti Toronto Maple Leafs. Toto víťazstvo posunulo Kings do finále Stanley Cupu, po prvýkrát v histórii klubu, kde čelili Montreal Canadiens. Po prvej výhre v sérii 4-1 Kings prehrali nasledujúce 3 zápasy v predĺžení a nakoniec podľahli v piatom zápase 4-1, keď sa Gretzkemu nepodarilo ani raz vystreliť na bránu.

Nasledujúcu sezónu sa Waynovi podarilo prelomiť rekord Gordieho Howea v počte nastrieľaných gólov v kariére a získal titul, ale tímu sa napriek obrovskej snahe až do roku 1998 nepodarilo prebojovať do play-off. Ešte predtým si Gretzky začal hľadať nový tím, s ktorým by mohol vyhrať Stanley Cup, a tak bol na vlastnú žiadosť vymenený. Počas výluky v roku 1994-95 Gretzky a niekoľko jeho priateľov (vrátane Marka Messiera, Martyho McSorleay, Bretta Hulla a Stevea Yzermana) vytvorili 99. All Stars Tour a hrali 8 exhibičných zápasov v rôznych krajinách.

St. Louis Blues (1996)

[upraviť | upraviť zdroj]

27. februára 1996 sa stal členom St. Louis Blues po výmene za Patrica Tardifa, Romana Vopata, Craiga Johnsona a dva výbery v drafte. Túto výmenu si čiastočne sám zorganizoval, po tom, čo sa objavili správy o tom, že bol nešťastný v Los Angeles.[1] Počas výmeny, sa Blues a New York Rangers zaujímali o Gretzkeho, ale Blues vyhoveli jeho platovým požiadavkám. Gretzky sa okamžite stal kapitánom tímu. Nazbieral 37 bodov v 31 zápasoch v základnej časti a v play-off, Blues sa dostali do finále konferencie, kde vyhrali jeden zápas. Avšak, chémia, ktorú každý medzi ním a Brettom Hullom očakával nenastala a tréner Mike Keenan ho verejne kritizoval. Gretzky zamietol trojročnú zmluvu na 15 miliónov $ s Blues a 21. júla sa upísal New York Rangers ako voľný hráč na dva roky za 8 miliónov $ (plus bonusy), kde sa pridal k bývalému spoluhráčovi z Oilers, Markovi Messierovi.[2]

New York Rangers (1996 – 1999)

[upraviť | upraviť zdroj]
Gretzky v drese New York Rangers v roku 1997

Gretzky ukončil svoju profesionálnu kariéru v drese New York Rangers, kde odohral posledné tri sezóny a pomohol tímu dostať sa v roku 1997 do finále východnej konferencie. [3] Rangers boli vo finále konferencie porazení Philadelphiou Flyers v piatich zápasoch, napriek tomu, že Gretzky viedol Rangers s 10 gólmi a 10 asistenciami. Po prvý raz v jeho NHL kariére nebol menovaný kapitánom tímu, aj keď krátko nosil kapitánske "C" v roku 1998, kedy bol kapitán tímu Brian Leetch zranený. Po sezóne 1996-1997 Mark Messier podpísal kontrakt s Vancouver Canucks, a tak ukončil spoluprácu s Gretzkym už po jednej sezóne. Po ukončení Gretzkeho kariéry sa Rangers nedostali do play-off až do roku 2006.[4]

V roku 1997 pred jeho odchodom do hokejového dôchodku, The Hockey News vybrali 50 hokejových expertov (bývalých NHL hráčov, bývalých a súčasných novinárov, komentátorov, trénerov a hokejových manažérov), aby zvolili a ohodnotili 50 najlepších hráčov z histórie NHL. Experti zvolili Gretzkeho ako číslo jeden. Wayne povedal, že on by vybral Bobbyho Orra a Gordieho Howea ako najlepších za celú dobu NHL.[5]

Sezóna 1998–99 bola jeho poslednou. Dosiahol jeden míľnik, keď prelomil rekord v počte nastrieľaných gólov v kariére (v základnej časti a play-off) - 1 071, ktorý držal Gordie Howe. V tejto sezóne mal Gretzky problém so strieľaním gólov a bola to jeho jediná sezóna, kedy nemal priemerne jeden bod na zápas, ale jeho posledný gól bol jeho 1 072., a tak prekonal rekord Howea o jeden gól.[6] Ako sezóna pokračovala, média špekulovali, že Gretzky ukončí svoju profesionálnu kariéru, ale on odmietol oznámiť odchod do dôchodku. Jeho posledný NHL zápas v Kanade bol 15. apríla 1999 proti Ottawe Senators. Bol to predposledný zápas Rangers v sezóne. Po zápase, pri označení troch hviezd zápasu, bol Gretzky označený za všetky tri hviezdy. Po príchode do New Yorku, Gretzky oznámil, že ukončí svoju kariéru po poslednom zápase Rangers.[7]

Posledný zápas v kariére pre Gretzkeho bol 18. apríla 1999 v Madison Square Garden a skončil sa prehrou 2–1 po predĺžení proti Pittsburghu Penguins. Hoci zápas hrali dva americké tímy, boli zahraté obe štátne hymny, ktoré boli mierne upravené ku Gretzkeho odchodu. Miesto "O Canada, we stand on guard for thee" (Ó Kanada, stojíme na tvojej stráži), Bryan Adams zaimprovizoval so slovami "We're going to miss you, Wayne Gretzky" (Budeš nám chýbať, Wayne Gretzky).[8] "The Star-Spangled Banner" (hymna USA) bola zaspievaná Johnom Amirantom, a ten zmenil slová na "in the land of Wayne Gretzky" (v zemi Wayna Gretzkeho). Gretzky ukončil kariéru s asistenciou na gól Briana Leetcha.[9] V čase jeho odchodu bol Wayne predposledným hrajúcim hráčom z WHA. Mark Messier, ktorý bol jedným z hráčov dynastie Edmontonu, bol posledný.

Gretzky povedal novinárovi Scottovi Morrisonovi, že jeho posledný zápas bol ten najlepší z celej jeho kariéry.[10]

Reprezentácia

[upraviť | upraviť zdroj]
Prehľad medailí
Reprezentácia: Kanada Kanada
Svetový Pohár
striebro
Kanada 1996
Canada Cup
zlato
Kanada 1991
zlato
Kanada 1987
zlato
Kanada 1984
striebro
Kanada 1981
Majstrovstvá sveta
bronz
Fínsko 1982
Majstrovstvá sveta juniorov
bronz
Kanada 1978

Gretzky po prvý raz reprezentoval Kanadu v roku 1978 na Majstrovstvách sveta juniorov v Montreale. Vo veku 16 rokov bol najmladším hráčom na turnaji, napriek tomu viedol v bodovaní so 17. bodmi, a tak sa dostal do All-Star tímu. Získal ocenenie najlepšieho útočníka turnaja a jeho 17 bodov je najviac medzi šestnásťročnými na MS Juniorov.[11]

Gretzkeho medzinárodná kariéra bola na vrchole v roku 1987 na Kanadskom pohári. Wayne nazval tento turnaj najlepším hokejom, aký kedy hral.[12] Hral spolu s hviezdou Pittsburgh Penguins, Mariom Lemieuxom a v deviatich zápasoch nazbieral 21 bodov.

Zručnosti a vplyvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zručnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Gretzkeho vzrast a sila boli nevýrazné - v skutočnosti, hlboko pod priemerom NHL, napriek tomu je považovaný za nejlepšieho hokejistu všetkých čias.[13] Jeho čítanie hry a schopnosť improvizovať boli bezkonkurenčné. Dokázal presne predvídať, kde puk bude a vykonať správny pohyb v správnom čase. Taktiež bol považovaný za najkreatívnejšieho hráča. "Nikdy ste nevedeli, čo sa chystá urobiť," povedal člen Hokejovej siene slávy, Igor Larionov. "Neustále improvizoval. Vždy, keď stupil na ľad, vždy urobil nejaký spontánny krok. To je to, čo ho robilo fenomenálnym hráčom."[14]

Strieľal s neuveriteľnou presnosťou a člen Hokejovej siene slávy, Bobby Orr o ňom povedal: "Prihrával lepšie ako ktokoľvek, koho som videl".[15] V jeho prvých dvoch sezónach v NHL mu zručnosti v prihrávaní pomohli získať reputáciu tvorcu hry, a tak obrancovia sa začali sústreďovať na to, aby zablokovali jeho prihrávky. Gretzky sa tak rozhodol strieľať na bránu sám, a to s mimoriadnou efektivitou.[16] Jeho strely boli rýchle a presné. "Wayne Gretzky bol jeden z najpresnejších strelcov v histórii NHL", povedal autor jednej biografie. Štatistiky podporujú tieto tvrdenia: Phil Esposito, ktorý držal rekord v nastrieľaných góloch, potreboval na vsietenie 76 gólov celkom 550 striel, Gretzky strelil 76. gól už svojou 287. strelou, teda asi o polovicu skôr ako Esposito. Rekordných 92 gólov strelil po 369 šanciach.[16] Pretože bol v porovnaní s ostatnými hráčmi útlejší, brankári boli často prekvapení tvrdosťou jeho striel, ktoré volali "sneaky fast" ("záludne rýchle"). Taktiež mal spôsob ako dvakrát netrafiť puk s rovnakým rytmom, a tak sa jeho strely ťažšie blokovali.[17]

Veľkosť a sila

[upraviť | upraviť zdroj]

Keď vstúpil do NHL v roku 1979, kritici sa domnievali, že Gretzky bol „píliš malý, príliš šľachovitý a príliš pomalý, aby hral v NHL“. Jeho hmotnosť bola 73 kg, hoci priemer NHL v tom čase bol 86 kg.[18] V tom roku si však počtom bodov v bodovacej súťaži vybojoval Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča.[19] Počas svojej druhej sezóny, vážiac len 74 kg, prekonal ziskom 164 bodov svoj rekord.[20] Nasledujúcu sezónu (1981-82), v ktorej mal 77 kg – stále menej ako priemer v NHL, zaznamenal stále trvajúci rekord nastrieľaných gólov, 92.

Kondícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Wayne mal pozoruhodnú fyzickú výdrž. Ako jeho hrdina, Gordie Howe, aj Gretzky bol známy "schopnosťou rýchlo obnoviť svoju energiu". V roku 1980, keď fyziológ testoval u hráčov Edmontonu regeneračné schopnosti, mal Gretzky tak vysoké skóre, že lekár považoval jeho prístroj za pokazený.[21] Jeho výdrž bola význačná tým, že Gretzky skóroval najčastejšie v druhej polovici zápasov. V rekordnom roku, kedy skóroval 92 krát, 22 zásahov padlo počas prvej tretiny, 30 počas druhej a až 40 gólov zaznamenal v tretej tretine.[16]

Mal taktiež všeobecné atletické zručnosti, ktoré si zdokonaľoval ako bežec a hráč bejzbalu. Excelentný bol tiež v lakrose, ktorý hrával počas leta. Vo veku 10 rokov, po tom čo strelil 196 gólov v hokejovej lige, nastrieľal 158 gólov v lakrose.[22] Gretzky dostal v tom čase ponuku od tímu Toronto Blue Jays[21] a zaujímavosťou je, že ponuku z tohto klubu dostal v júni 2011 aj Waynov 17 ročný syn Trevor, draftovaný Chicagom Cubs.

Podľa Gretzkeho, sa práve v lakrose naučil, ako sa ochrániť pred tvrdými bodyčekmi. V lakrose bol bežný zásah zozadu alebo krocšek, preto bolo vhodné vedieť, ako ochrániť samého seba.[23] Gretzky obratne aplikoval túto techniku počas svojej profesionálnej hokejovej kariéry. Obrancovia zistili, že Wayne je nepolapiteľný. Člen Hokejovej siene slávy Denis Potvin porovnal snahu zasiahnuť Gretzkeho ku chytaniu hmly. "Videli ste ho, ale keď ste sa k nemu natiahli, vaše ruky necítili nič, snáď len chlad."

Komentátori si všimli, že Gretzky má zvláštnu schopnosť posúdiť, kde sa budú ostatní hráči nachádzať, a to natoľko, že mnohí mali podozrenie, že Gretzky má nejaké mimozmyslové vnímanie. Často hovorili, že hral ako keby mal "oči vzadu na hlave".[24] Gretzky povedal, že cítil ostatných hráčov viac, ako ich videl. "Mám pocit o mieste, kde sa bude spoluhráč nachádzať. Často sa môžem otočiť a prihrať bez toho, aby som sa pozeral."

Hlavné trénerské vplyvy

[upraviť | upraviť zdroj]

Gretzky poprel, že má akékoľvek mimoriadne vrodené schopnosti. Povedal, že mnohé z jeho výhod boli výsledkom brilantného trénovania jeho otca.

Vraví sa, že mám šiesty zmysel..., kecy. Naučil som sa tipnúť si, čo sa stane ďalej. Je to predtucha. Nie je to Boží dar, je to Wallyho dar. Zvykol stáť na modrej čiare a vravel mi: "Pozeraj, takto to robia všetci." Potom strelil puk popri mantineloch do rohu a šiel ho stíhať. Vrátil sa späť a povedal: "A takto to robí múdry hráč." Opäť strelil do rohu, ale tentokrát si puk počkal v druhom rohu a zobral si ho. Kto povedal, že predtucha nemôže byť naučená?[25]

Gretzky sa o hokeji veľa dozvedel od svojho otca na ich klzisku na záhrade. Vypestoval lásku pre hokej vo svojich synoch, zaobstaral pre nich domáce klzisko a cvičenia na zvýšenie ich zručností. Na klzisku zvanom Wallyho koloseum (Wally Coloseum) bola zima plná hokeja s Walterom ako učiteľom, ale aj spoluhráčom. Walterove cvičenia boli jeho vlastným vynálezom, boli nadčasové. Gretzky neskôr podotkol, že cvičenia Sovietskeho zväzu, ktoré ohúrili Kanadu v roku 1972, mu nič nového neponúkli. "Robil som ich od troch rokov. Môj otec bol veľmi múdry."

V autobiografii Wayne opisuje, ako prebiehali tréningy s otcom, kde mu vštepoval základy inteligentného hokeja:

On: "Kde je posledné miesto, kam sa hráč pozrie, predtým ako prihrá?"
Ja: "Kde prihráva."
On: "Čo znamená..."
Ja: "Dostať sa tam a prekaziť to."
On: "Kam korčuľuješ?"
Ja: "Kde puk bude, nie kde puk bol."
On: "Ak ťa zastavia, čo urobíš?"
Ja: "Odkorčuľujem."
On: "Ktorým smerom?"
Ja: "Od hráča, nie k nemu."[26]

Wayne taktiež vzdáva hold trénerovi v Edmontone, Glenovi "Slats" Satherovi, ktorý mal dôležitý vplyv v jeho vývoji hokejistu. Gretzky pod trénerom Satherom hral 10 rokov. "Je to ako keby ma môj otec vychovával do 17. a potom prenechal Slatsovi so slovami: Teraz je tvoj."

Skoré začiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Kde sa Gretzky líšil od ostatných, bolo v mimoriadnom nasadení strávenia času na ľade. V autobiografii napísal:

Všetko, čo som chcel počas zimy robiť, bolo byť na ľade. Ráno od 7. do 8:30 som korčuľoval, potom išiel do školy a po návrate o 15:30 som zostal na ľade, pokiaľ mama netrvala na tom, aby som sa šiel najesť. Vrátil som sa späť von a korčuľoval až do 21:00.[27]

Keď sa ho pýtali, ako dokázal streliť vo veku 10 rokov 378 gólov počas jednej sezóny, Gretzky vysvetlil:

Deti zvyčajne začnú hrať hokej, keď majú šesť alebo sedem rokov. Ľad nie je tráva. Je to úplne iný povrch a všetci začínajú od nuly... V čase, keď som mal 10, bol som na korčuliach osem rokov namiesto štyroch a mal som za sebou pár sezón hrania proti desaťročným. Takže som mal veľký náskok pred ostatnými.[28]

Po odchode do dôchodku

[upraviť | upraviť zdroj]

Gretzky bol uvedený do Hokejovej siene slávy 22. novembra 1999, stávajúc sa desiatym hráčom, ktorý preskočil trojročné čakanie na zaradenie.[29] Hokejová sieň slávy neskôr oznámila, že je posledným hráčom, ktorý mohol preskočiť čakanie. Do Siene slávy IIHF bol uvedený v roku 2000.[30] Taktiež Gretzkeho číslo 99 bolo vyradené z celej NHL na Zápase hviezd v roku 2000. V októbri 1999 premenoval Edmonton jednu z ich najfrekventovanejších diaľníc, Capilano Drive, ktorá je pri Rexall Palace, na "Wayne Gretzky Drive".[31] V roku 2002 LA Kings pripravili vystavenie jeho dresu a sochy v životnej veľkosti pred Staples Center.[32] V jeho rodnom meste Brantforde premenovali Park Road North na "Wayne Gretzky Parkway" a taktiež North Park Recreation Centre na The Wayne Gretzky Sports Centre.

Arizona Coyotes

[upraviť | upraviť zdroj]

Takmer okamžite po ukončení kariéry Wayna kontaktovalo niekoľko tímov NHL ohľadom vlastníckej role.[33] V máji 2000 sa dohodol na odkúpení 10% akcií Arizona Coyotes v spolupráci s hlavným vlastníkom Stevom Ellmanom, aby prevzal úlohu viceguvernéra a vedúceho hokejových operácií. Ďalším majiteľom akcií sa stal Jerry Moyes. Gretzky presvedčil svojho dlhodobého agenta Michaela Barnetta, aby sa pridal k tímu ako generálny manažér.

V roku 2005 sa šírili klebety, že sa Gretzky stal hlavným trénerom tímu, ktoré boli okamžite vyvrátené.[34] Napokon sa hlavným trénerom stal dňa 8. augusta 2005 a na trénerskej lavičke debutoval 5. októbra. Prvú výhru dosiahol o tri dni neskôr proti Minnesote Wild. 17. decembra si kvôli chorej matke zobral voľno na dobu neurčitú, ktorá zomrela 19. decembra na rakovinu pľúc. V sezóne 2005-2006 Coyotes skončili s bilanciou 38-39-5, s prilepšením o 16 výhier oproti predchádzajúcej sezóne.

V roku 2006 sa Moyes stal hlavným vlastníkom tímu.[35] Ohľadom Gretzkeho roly nastala neistota, pokiaľ dňa 31. mája 2006 Coyotes nepredĺžili s Gretzkym zmluvu na pozícii hlavného trénera. V sezóne 2006-07 výkonnosť Coyotes poklesla a skončili v ich konferencii na 15. mieste. Počas Gretzkeho trénovania sa Coyotes nikdy nedostali do play-off, ich najlepší výsledok bolo 12. miesto v konferencii.

5. mája 2009 Coyotes vyhlásili bankrot. Vznikol tu spor o vlastníctvo (s úmyslom premiestnenia tímu), zahŕňajúci Jima Balsillieho, vlastníka Research in Motion, a samotnú NHL, ktorý nakoniec skončil na súde. Gretzky sa kvôli neistému zmluvnému postaveniu s klubom nezúčastnil Trainning campu, ktorého bankrot stále pokračoval. 24. septembra 2009 Gretzky oficiálne odstúpil z pozície hlavného trénera a vedúceho hokejových operácií. Gretzkeho finálna bilancia s tímom bola 143-161-24.[36]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina

[upraviť | upraviť zdroj]
Janet & Wayne Gretzky v decembri 2013

Počas jeho hosťovania v show Dance Fever spoznal ako porotca herečku Janet Jones.[37]. Podľa Wayna, Janet si nespomína, že v tejto show bol. Po jej skončení sa obaja stretli, ale pár netvorili až do roku 1987, kedy sa stretli cestou na zápas Los Angeles Lakers. Wayne ju požiadal o ruku v januári 1988[38] a 16. júla 1988 sa vzali. Ich svadbu nazvali kanadské médiá "kráľovskou svadbou" a Wayne mal údajne minúť 1 milión $.[39]

S Janet majú päť detí: Paulinu, Tya, Trevora, Tristana a Emm. Paulina je modelka a vzala si golfistu Dustina Johnsna. Ty hral hokej za Shattuck-Saint Mary's, ale napokon skončil a odišiel študovať na arizonskú štátnu univerzitu. Trevor bol draftovaný Chicago Cubs, neskôr bol vymenený do Los Angeles Angels of Anaheim.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ After 99 trial balloons, Gretzky traded; Wayne gets his wish—if Blues are indeed contenders. The Ottawa Citizen, February 28, 1996, s. B1.
  2. ↑ DUFFY, Andrew. Great One bound for Broadway: Gretzky signs deal with N.Y. Rangers. The Record, July 22, 1996, s. D1.
  3. ↑ LAPOINTE, Joe. Rangers' Surprising Run Comes to a Finish. The New York Times, May 26, 1997. Dostupné online [cit. 2008-04-16].
  4. ↑ New York Rangers (NHL) [online]. The Internet Hockey Database, [cit. 2008-04-17]. Dostupné online.
  5. ↑ COLE, Cam. Cole: Bobby Orr was The One, not The Great One. Calgary Herald, March 20, 2013. Dostupné online [cit. 2013-03-28].
  6. ↑ Gretzky & Davidson 1999, s. 216.
  7. ↑ Gretzky & Davidson 1999, s. 220.
  8. ↑ BRADY, Erik. He loved 'every part of the game. USA Today, April 19, 1999. Dostupné online [cit. 2008-04-10].
  9. ↑ Gretzky Gets Assist in Finale [online]. National Hockey League, April 18, 1999, [cit. 2010-09-09]. Dostupné online.
  10. ↑ Morrison 2008, s. 66.
  11. ↑ List of 16-year old World Junior Championship players [online]. QuantHockey, [cit. 2013-12-21]. Dostupné online.
  12. ↑ Willes 2007, s. 1.
  13. ↑ LOONEY, Douglas S.. To figure Gretzky's greatness just tally up the numbers [online]. April 23, 1999. Dostupné online.
  14. ↑ LARIONOV, Igor. Total Gretzky: The Magic, The Legend, The Numbers. Ed. Steve Dryden. Toronto, Ontario : McClelland & Stewart Inc., 1999. ISBN 0-7710-4177-2. A consummate artist, s. 92.
  15. ↑ SWIFT, E. M.. Greatness Confirmed. Sports Illustrated, December 27, 1982. Dostupné online [cit. 2008-04-23].
  16. ↑ a b c SWIFT, E. M.. The Great One. Ed. Sports Illustrated. Plattsburgh, NY : McLelland & Stewart, 2012. S. 71.
  17. ↑ BENSON, Michael. Wayne Gretzky. New York : Infobase Learning, 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-4381-4250-0.
  18. ↑ NHL is growing the game [online]. November 5, 2005, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online.
  19. ↑ Total Gretzky. Ed. Dryden, Steve. Toronto : McLelland & Stewart, 1999. Season by Season, s. 95.
  20. ↑ SWIFT, E.M.. The Great One: The Complete Wayne Gretzky Collection. Ed. Sports Illustrated. Toronto : McClelland & Stewart, 2012. Dostupné online. ISBN 9780771083617. The Best and Getting Better, s. 31.
  21. ↑ a b Gzowski 2004, s. 176.
  22. ↑ Redmond 1993, s. 14.
  23. ↑ Gretzky & Davidson 1999, s. 27.
  24. ↑ Ordinary guy with extraordinary talent [online]. Canadian Broadcasting Corporation, November 8, 1977, [cit. 2008-04-26]. Dostupné online.
  25. ↑ Gretzky & Reilly 1990, s. 87.
  26. ↑ Gretzky & Reilly 1990, s. 88.
  27. ↑ Redmond 1993, s. 12–13.
  28. ↑ Gretzky & Reilly 1990, s. 19.
  29. ↑ Gretzky officially welcomed into Hockey Hall of Fame. Sports Illustrated, November 23, 1999. Dostupné online [cit. 2008-04-23]. Archivované 2012-06-08 na Wayback Machine
  30. ↑ IIHF Hall of Fame [online]. International Ice Hockey Federation, [cit. 2008-04-25]. Dostupné online.
  31. ↑ Edmonton pays tribute to Wayne Gretzky [online]. CBC News, October 1, 1999, [cit. 2014-01-19]. Dostupné online.
  32. ↑ Gretzky jersey ceremony turns into L.A. lovefest [online]. ESPN, October 11, 2002, [cit. 2009-03-03]. Dostupné online.
  33. ↑ CAMPBELL, Kent. Gretzky turns down offers; Six NHL teams court him for ownership role. Toronto Star, s. 1.
  34. ↑ Sports Desk. Plus: N.H.L.—Phoenix; Gretzky's Role To Be Limited. The New York Times, June 3, 2000. Dostupné online [cit. 2008-04-10].
  35. ↑ NHL approves ownership moves for St. Louis Blues and Phoenix Coyotes. National Post (Toronto), June 22, 2006, s. B10.
  36. ↑ Gretzky steps down as Coyotes coach [online]. ESPN, September 24, 2009, [cit. 2009-09-24]. Dostupné online.
  37. ↑ Gretzky & Reilly 1990, s. 140.
  38. ↑ Gretzky & Reilly 1990, s. 145.
  39. ↑ MCRAE, Earl. The many faces of Miss Jones. The Ottawa Sun, February 10, 2006.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wayne_Gretzky&oldid=7726121“