Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia hebrejčiny
| Písmeno | Prepis | Poznámky |
|---|---|---|
| א (alef) | nič | Neprepisuje sa. |
| ב (bet) | b / v | Ak text má nikud: Prepisuje sa ako b, ak je s dagešom. Prepisuje sa ako v v ostatných prípadoch.
Ak text nemá nikud: Prepisuje sa ako b, ak je (1) na začiatku slova, (2) uprostred slova po zatvorenej slabike, (3) uprostred slova po otvorenej slabike po určitom člene (ha-), pri asimilácii predchádzajúceho nun a pri konjugácií so zdvojením druhej spoluhlásky. Prepisuje sa ako v v ostatných prípadoch. |
| ג (gimel) | g | |
| ד (dalet) | d | |
| 'ד (ďalet) | ď | |
| ה (he) | h/nič | Ak text má nikud: Prepisuje sa ako h, ak nie je na konci slova, alebo ak je na konci slova a zároveň má mapik. Neprepisuje sa v ostatných prípadoch.
Ak text nemá nikud: Prepisuje sa ako h, ak nie je na konci slova, alebo ak je na konci slova a funguje tam ako súčasť koreňa (teda nie ako prípona) alebo ako privlastňovacia prípona (3. osoby ženského rodu). Neprepisuje sa v ostatných prípadoch. |
| ו (vav) | v/nič | V zásade sa prepisuje ako v. Môže však byť aj súčasťou znakov cholem male (teda o, pozri nižšie) alebo šuruk (teda u, pozri nižšie), ktoré sú v texte bez nikudu formálne zhodné s písmenom vav - v takom prípade sa neprepisuje, presnejšie povedané prepisuje ako súčasť spomínaných znakov. |
| ז (zajin) | z | |
| 'ז (žajin) | ž | |
| ח (chet) | ch | |
| ט (tet) | t | |
| י (jod) | j/nič | Ak po ňom nenasleduje samohláska, neprepisuje sa po vyslovenom -i- (ak má text nikud, dá sa to inými slovami povedať tak, že sa neprepisuje, ak je súčasťou chiriku gadol/male - pozri nižšie). Vo všetkých ostatných prípadoch sa prepisuje, teda (na rozdiel od mnohých iných systémov prepisov) aj po vyslovenom -e- (ak má text nikud, dá sa to inými slovami povedať tak, že sa prepisuje aj vtedy, ak je súčasťou cere gadol/male - pozri nižšie). |
| כ, ך (kaf) | k / ch | Analogicky k písmenu bet (namiesto b je k, namiesto v je ch) |
| ל (lamed) | l | |
| מ, ם (mem) | m | |
| נ, ן (nun) | n | |
| ס (samech) | s | |
| ע (ajin) | nič | Neprepisuje sa. |
| פ, ף (pe) | p / f | Analogicky ku písmenu bet (namiesto b je p, namiesto v je f) |
| צ, ץ (cade) | c | |
| 'צ', ץ (čade) | č | |
| ק (kuf) | k | |
| ר (reš) | r | |
| ש (šin/sin) | š/s | Ak text má nikud: Prepisuje sa ako š, ak je bodka vpravo nad písmenom. Prepisuje sa ako s, ak je bodka vľavo nad písmenom. Ak text nemá nikud: Presné pravidlo nie je možné uviesť, ale vo väčšine prípadov sa prepisuje ako š, inak ako s. |
| ת (tav) | t | |
| 'ת (fav) | th | |
| ַ (patach)* | a | Ak je na konci slova (len) pod písmenami ח, ע, ה , tak sa prepisuje (vyslovuje) pred týmito písmenami a nie ako obyčajne za nimi, napr. נֹחַ je Noach namiesto Nocha. Tento jav sa nazýva patach furtivum. |
| ֲ (chatef patach)* | a | Poznámka: Formálne zhodné so šva + patach. |
| ֵ (cere)* | e | |
| ֵי (cere male) | ej | Poznámky: (1) Vyskytuje sa len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako jod. (2) Formálne zhodné s cere + jod. (3) V tomto systéme sa neprepisuje ako e. |
| ֶ (segol)* | e | |
| ֱ (chatef segol)* | e | Poznámka: Formálne zhodné so šva + segol |
| ִ (chirik/chirek)* | i | |
| ִי (chirik gadol/chirek male) | i | Poznámky: (1) Vyskytuje sa v tejto podobe len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako jod. (2) Formálne zhodné s chirik + jod. (3) Neprepisuje sa ako ij. |
| ֹ (cholem)* | o | |
| וֹ (cholem male) | o | Poznámka: (1) Vyskytuje sa v tejto podobe len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako vav. (2) Formálne zhodné s cholem + vav |
| ֳ (chatef kamec)* | o | Poznámka: Formálne zhodné so šva + kamec. |
| ֻ (kubuc/kibuc)* | u | |
| וּ (šurek/šuruk) | u | Poznámky: (1) Vyskytuje sa v tejto podobe len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako vav. (2) Formáne zhodné s vav + dageš. |
| ָ (kamec)* | o/a | Prepisuje sa ako o (tzv. kamec chatuf) v zatvorenej neprízvučnej slabike a v otvorenej slabike len pred chatef kamec a iným kamec chatuf. Prepisuje sa ako a (tzv. kamec gadol) v ostatných prípadoch. |
| ְ (šva/ševa)* | nič/e | Normálne sa neprepisuje, ale prepisuje sa ako e v týchto prípadoch: (1) v prvej slabike slova po jod, lamed, mem, nun, reš (Jehuda, lešon, mezuza...), (2) v prvej slabike slova pred alef (šeela), ajin (beaja) a he (kehila), (3) v prefixoch be-, le-, ke-, ke-še-, ve- (ktoré sa k slovu pripájajú pomocou spojovníka) a te, (4) druhé z dvoch šva nasledujúcich po sebe uprostred slova (tiftechu). Poznámka: V niektorých systémoch prepisu sa rozlišovanie toho, kedy sa šva prepíše ako nič a kedy ako e, riadi odlišným kritériom: šva sa neprepisuje, keď ide (historicky) o tzv. šva quiescens (neznelé šva, šva nach) a prepisuje sa ako e, keď ide (historicky) o tzv. šva mobile (znelé šva, šva na). Pozri aj článok šva (hebrejčina). |
| ּ (dageš)* | nič | Znamená, že sa písmeno prepíše (vysloví) plozívne, teda konkrétne že sa bet / kaf / pe prepíše (vysloví) ako b / k / p a nie ako v / ch / f (pozri aj vyššie v tabuľke). Pri ostatných písmenách v dnešnej hebrejčine dageš nemá žiaden význam pre výslovnosť. Poznámky: (1) Dageš je bodka uprostred písmena resp. tesne naľavo od zvislého stredu písmena. (2) V starej alebo veľmi strojenej výslovnosti dageš znamená aj (a) že sa okrem vyššie uvedených písmen aj písmeno gimel vysloví ako g a nie [ɣ], písmeno dalet ako d a nie [ð] a písmeno tav ako t a nie [θ], (b) a/alebo že sa daná spoluhláska vysloví s náznakom zdvojenosti; prípad b sa týka skoro všetkých spoluhlások (v prípade bet/kaf/pe/gimel/dalet/tav ide o náznak zdvojenej výslovnosti v podobe bb/kk/ff/gg/dd/tt). Prípad a aj prípad b je v modernej hebrejčine irelevantný a v tomto prepise sa nezohľadňuje. |
| ּ (mapik)* | nič | Znamená, že sa písmeno he na konci slova prepíše (vysloví) ako h (pozri aj vyššie pod he). Poznámka: Je to vlastne dageš pre písmeno he (zriedkavo alef). |
| bodka nad šin/sin * | nič | Pozri vyššie šin/sin. |
(*) Tento znak sa vyskytuje len v texte s nikudom.
Ďalšie pravidlá:
1. Písanie veľkých a malých písmen sa riadi pravidlami slovenského pravopisu.
2. Plné samohlásky aj polosamohlásky (chatefy) sa prepisujú ako plné. Nerozlišuje sa medzi pôvodne dlhými a krátkymi samohláskami, v modernej hebrejčine existujú iba krátke samohlásky.
3. Určitý člen v tvare ha-, he-, predložky ba-, be-, bi-, la-, le-, li-, mi-, me-, spojky ka-, ke-, ki-, ke-še-, še-, va-, ve-, vi-, ktoré sa píšu dohromady s nasledujúcim slovom, sa k nemu pripájajú pomocou spojovníka.
Vysvetlenia k hebrejčine a niektorých pojmov:
A. Číta sa sprava doľava.
B. Nerozlišujú sa veľké a malé písmená.
C. Nikud je sústava bodiek a čiaročiek, ktorými sa v texte značia samohlásky a niektoré iné javy. Všetky sú uvedené v tabuľke. V bežnom texte sa nikud vynecháva. Keďže je však pre cudzinca nevyhnutný prinajmenšom na identifikáciu samohlások v texte a je pri prepise veľmi užitočný, možno napríklad na tejto webovej stránke zadať slovo (v základnom tvare) bez nikudu a vyhodí to slovo s nikudom: http://morfix.mako.co.il/
D. Samohlásky sa zapisujú tak, že sa príslušný znak nikudu napíše pod spoluhlásku, za ktorou sa má vysloviť. Často potom ešte v slove - z historických dôvodov - nasleduje znak alef alebo he, ktorý nemá spoluhláskovú hodnotu a nevyslovuje sa.
E. Spoluhlásky sa nezdvojujú, pretože moderná hebrejčina zdvojenie vo výslovnosti zrušila (teda Jomkipurská vojna, nie Jomkippurská vojna). Pozri aj vyššie poznámku k dagešu.
F. Otvorená slabika končí na samohlásku, zatvorená končí na spoluhlásku.
G. Ajin a alef sa v odborných prepisoch zvyknú uprostred slova vo väčšine prípadov prepisovať apostrofom.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Mz spracoval na stránke Wikipédia:Krčma/Politika/Archív_2006#Transliterácia alebo transkripcia?, doplnil a okomentoval podľa
- Judaismus od A do Z (Sefer, 1993) ISBN 8090089534