Závozská vrchovina
| Závozská vrchovina | |
| geomorfologický podcelok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Krupina, Zvolen |
| Nadradená jednotka |
Krupinská planina |
| Susedné jednotky |
Javorianska hornatina Lomnianska vrchovina Pliešovská kotlina Skalka Bzovícka pahorkatina Dačolomská planina |
| Súradnice | 48°22′52″S 19°12′32″V / 48,381°S 19,209°V |
| Najvyšší bod | Dlhý diel |
| - výška | 818 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj podcelku |
| - výška | cca 400 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Závozská vrchovina je geomorfologický podcelok Krupinskej planiny. Najvyšší vrch podcelku i celej planiny je Dlhý diel s výškou 818 m n. m.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok zaberá severnú, najvyššiu časť Krupinskej planiny. Severovýchodným smerom leží Javorie s podcelkami Javorianska hornatina a Lomnianska vrchovina, zo severozápadu územie ohraničuje Pliešovská kotlina. Na západe sa Závozskej vrchoviny krátkym úsekom dotýkajú Štiavnické vrchy podcelkom Skalka a južným smerom pokračuje planina podcelkami Bzovícka pahorkatina a Dačolomská planina.[1]
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Dlhý diel (818 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i planiny
- Kopaný závoz (775 m n. m.)
- Vŕšok (Ježov vrch) (770 m n. m.)
- Poloma (640 m n. m.)[2]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Územie je vo východnej časti, približne po cestu II/527 (Zvolen – Veľký Krtíš), nedostupné. Je súčasťou VVP Lešť a vjazdy na toto územie sú najmä počas výcviku zatarasené, príp. strážené. Západným okrajom vedie významný severo-južný koridor E 77 (Krakov – Budapešť) v trase cesty I/66. V jej blízkosti vedie i železničná trať Zvolen – Čata.
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Východná časť Závozskej vrchoviny je turisticky neprístupná, no atraktívny je len úzky pás územia na západnom okraji v blízkosti údolia Krupinice, kde sa nachádza národná prírodná rezervácia Mäsiarsky bok.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Javorie – Ostrôžky. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-07-29]. Dostupné online.