Bzovík (opevnený kláštor)
| Bzovík | |
| opevnený kláštor – zámok | |
 Pohľad na kláštor od hlavnej cesty
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Krupina |
| Obec | Bzovík |
| Súradnice | 48°18′54.77″S 19°05′23.61″V / 48,3152139°S 19,0898917°V |
| Vznik | cca 1130 |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
   Poloha kláštora Bzovík na Slovensku
| |
  Poloha kláštora Bzovík v Banskobystrickom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Bzovík Castle | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Bzovík (normovaný názov[1]; iné názvy: hrad/zámok/kláštor Bzovík, Bzovícky zámok [- toto bol aj normovaný názov v rokoch 1981-1990], Bzovský zámok, Bzovícky/Bzovský hrad, Bzovícky/Bzovský kláštor) je pôvodne benediktínsky (neskôr premonštrántsky) kláštor prestavaný na pevnosť (zámok), neďaleko obce Bzovík v okrese Krupina v Banskobystrickom kraji.
Objekt bzovíckeho kláštora je dôkazom toho, že niekedy určiť jednoznačne druh stavebnej pamiatky nie je jednoduché. Kláštory bývali v histórii často terčom útokov nepriateľov a to vyvolalo potrebu ich fortifikačnej prestavby na opevnené objekty alebo pevnosti. V oblasti, ktorá sa dostala v 16. storočí do sféry ohrozenia tureckým nebezpečenstvom, sa urýchleným tempom opevňovali mestá a neskôr aj oba najstaršie kláštory v Hronskom Beňadiku a v Bzovíku.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Kláštor v Bzovíku vznikol v prvej polovici 12. storočia, presnejšie medzi rokmi 1127 – 1131.[2] Zakladacia listina bola vydaná v roku 1135 a pôvodne išlo o benediktínsky kláštor zasvätený prvému uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Za jeho zakladateľa je považovaný príslušník rodu Hunt-Poznanovcov gróf Lampert.[2] Benediktínov vystriedali niekedy medzi rokmi 1179 – 1181 premonštráti z Olomouca, ktorí šírili duchovnú kultúru a vzdelanosť, no tiež nové hospodárske poznatky a nové spôsoby obrábania pôdy.[2]
Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova s rajským dvorom a krížovou chodbou, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Kostol s kláštorom sa v priebehu 15. storočia často stávali terčom útokov; viackrát objekt vyhorel, načo ho vzápätí opravili a čiastočne prestavali.
Do centra pozornosti sa kláštor dostal po moháčskej katastrofe. Jeho majiteľom bol v uvedenom období jeden z oligarchov stredného Slovenska Žigmund Balaša, príslušník rodiny Balašovcov, ktorá sa neskôr „preslávila“ nielen v majetkových sporoch medzi šľachtou, ale najmä bezohľadnou krutosťou voči poddaným. Žigmund vyhnal z kláštora rehoľníkov a hneď nato (v roku 1530) začal kláštor prestavovať na kaštieľ obohnaný mohutným opevnením. Múry dostali mohutné strielne a vnútorné ochodze. K nim pristavali z vnútornej strany obydlia pre vojakov a hospodárske budovy. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
I ďalšie osudy objektu boli pestré. V roku 1620 kláštor vyhorel, koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho.
Ďalšie obdobie už spelo k jeho zániku. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Areál bývalého kláštora sa nachádza v stave zrúcaniny, okrem vonkajšieho opevnenia, ktoré vykazuje známky zachovalosti a rekonštrukcie. Je dobre viditeľný po odbočení z hlavnej cesty južne od obce.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-29]. Dostupné online.
- ↑ a b c Kláštor v Bzovíku za vlády Arpádovcov [online]. hontdejiny.sk, 2022-03-27, [cit. 2022-11-04]. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- HNILICA, Ján. Kláštor v Bzovíku. In: ŠIMONČIČ, Jozef (Ed.). Dejiny a kultúra rehoľných komunít na Slovensku. Trnava: Trnavská univerzita, 1994, s. 155-173.
- LÁSZLÓOVÁ, Henrieta. Dejiny premonštrátskeho prepoštstva v Bzovíku. In: ŠIMONČIČ, Jozef (Ed.). Studia historica Tyrnaviensia 3. Trnava: Trnavská univerzita, 2003, s. 113-129.
- PISOŇ, Štefan. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1973.
- ZREBENÝ, Alexander. Z dejín Bzovíka. In: Vlastivedný časopis. Roč. 21., 1972, č. 3, s. 97 - 104.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bzovík (opevnený kláštor)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Hrad Bzovík - na stránke obce Bzovík
- Bzovík - na stránke hrady.sk
- Kláštor Bzovík - na stránke Hrady a zámky na Slovensku
- Bzovícka pevnosť na stránke Múzea vo Svätom Antone Archivované 2008-07-31 na Wayback Machine