Závozy (vrch v Žiari)
Závozy | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
Okresy | Martin, Turčianske Teplice, Prievidza |
Obce | Vrícko, Brieštie, Vrícko |
Pohorie | Žiar |
Podcelok | Sokol |
Povodia | Turiec, Nitra |
Nadmorská výška | 911,7 m n. m. |
Súradnice | 48°56′10″S 18°43′12″V / 48,9362°S 18,72°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po z Vríckeho sedla |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Závozy (911,7 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Brieštie, približne 10 km severozápadne od mesta Turčianske Teplice.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Sokol.[3] Vrchol leží na pomedzí Žilinského a Trenčianskeho kraja a hranici okresov Prievidza, Martin a Turčianske Teplice. Vrch zasahuje na katastrálne územia obcí Kľačno, Vrícko a Brieštie.[4] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a prechádza ním Cesta hrdinov SNP.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie zo severnej, najvyššej časti pohoria do Vyšehradského sedla. Bočným hrebeňom zo západne ležiaceho Vríckeho sedla vedie na Závozy a hlavný hrebeň turistická magistrála. Južne susedí vrch Gaštan (838 m n. m.), východne Čierny diel (780 m n. m.), severovýchodne Sokol (1 013 m n. m.), severozápadne Baran (980 m n. m.) a západným smerom Havraní vrch (654 m n. m.).[5] Západnú časť masívu odvodňujú prítoky Tmavej do rieky Nitra. Južné svahy odvodňuje Briešťanka a východné potok Sokol do rieky Turiec. Severné svahy odvodňuje Studenec do rieky Vríca. Najbližšími sídlami sú na južnom úpätí ležiace Brieštie a Hadviga, západne situované Kľačno, severným smerom obec Vrícko a na východe ležiaca Abramová.[2]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholová časť je pokrytá lesným porastom, ktorý umožňuje len veľmi obmedzený výhľad. Na svahoch je vegetácia redšia, preto poskytuje výhľad na okolité vrchy pohoria a blízky hrebeň Malej Fatry. Z vhodných miest sú pozorovateľné aj Strážovské vrchy, Tribeč, Vtáčnik, Kremnické vrchy a Veľká Fatra.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po značke (Cesta hrdinov SNP):
- zo západu z Fačkovského cez Vrícke sedlo
- od juhu z Vyšehradského sedla cez Hadvigu[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-29]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-28]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-29]. Dostupné online.