Vrícko
| Vrícko | |
| obec | |
 Kostol sv. Bartolomeja
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Región | Turiec |
| Vodné toky | Vríca, Dlhý potok |
| Nadmorská výška | 592 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′10″S 18°42′21″V / 48,969444°S 18,705833°V |
| Rozloha | 29,57 km² (2 957 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 438 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 14,81 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1594 |
| Starosta | František Hideg[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 31 |
| ŠÚJ | 512796 |
| EČV (do r. 2022) | MT |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Vrícko 136 |
| E-mailová adresa | obec.vricko@stonline.sk |
| Telefón | 043/493 34 00 |
| Fax | 043/493 34 00 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Vrícko | |
| Webová stránka: vricko.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vrícko je obec na Slovensku v okrese Martin.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec tvoria dve časti: samotné Vrícko a Predvrícko. Nachádza sa v Lúčanskej Malej Fatre 9 km na západ od Kláštora pod Znievom. Tečie cez ňu vodný tok Vríca.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec vznikla na konci 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1594. Najskôr ju vlastnili Jezuiti sídliaci v Kláštore pod Znievom. Vrícko ako súčasť Hauerlandu bolo osídlené zväčša nemeckým obyvateľstvom, ktoré bolo po druhej svetovej vojne odsunuté. Nemecké obyvateľstvo nazývalo vtedy obec Vrícko: Munichwiese (Mníchova Lúka).
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Názov Vrícko vraj dostala obec podľa tvaru výbežku chotára - vreca.
Vývin názvu obce [4]
- 1773 – Vriczka, Vriszka, Minich-Wiesen, Wriczko
- 1786 – Wriczka, Münichwiesen
- 1808 – Vriczko, Münichwiesen, Wřícko
- 1863 – Wricko
- 1873 – 1907 Vrickó
- 1913 – Turócremete
- 1920 – Vrícko
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty pravdepodobne zo 17. storočia. Kostol bol upravený v rokoch 1787-1788, došlo k rozšíreniu lodi a novému zaklenutiu českou plackou. V interiéri sa nachádza empora a hlavný oltár sv. Bartolomeja v štýle luiséz z obdobia prestavby kostola. Obraz svätca na oltári je údajne dielom Jozefa Murgaša, ktorý tu pôsobil ako kaplán.[5]
- Zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1787. Nachádza sa v areáli kostola. Stavba má hladké fasády, polkruhovo ukončené rezonančné otvory, ukončená je sedlovou strechou. Nachádzajú sa tu dva zvony, z roku 1847 a 1920.[6]
- Súbor ľudovej architektúry, najmä jednopodlažných trojpriestorových zrubových domov so sedlovou strechou a podlomenicou z 19. storočia.
-
Kostol sv. Bartolomeja -
Kostol a zvonica
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 |
| Počet obyvateľov | 1625 | 1674 | 1874 | 2084 | 2052 | 1969 | 2172 | 202 | 523 | 455 | 349 | 422 | 401 |
| Počet domov | 164 | 140 | 335 | 380 | 374 | 426 | 235 | 139 | 125 | 132 | 161 |
Výrazný pokles počtu obyvateľov nastal po druhej svetovej vojne. Povojnová kolektívna vina zapríčinila, že v tých rokoch musela väčšina (spomínaných je až 90%)[9] karpatských Nemcov opustiť svoje domovy a boli odsunutí zo Slovenska. Presídleniu sa nevyhli ani obyvatelia Vrícka, v ktorom Nemci do vojny tvorili 93% populácie (údaj zo sčítania v roku 1930).
| národnosť (1921 – 2011) jazyk (1880 – 1910) |
1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Slováci | 2,2 | 1,3 | 1,2 | 0,7 | 1,3 | 6,9 | 86,6 | 96,3 | 97,4 | 95,7 | 97,0 | 96,3 |
| Maďari | 0,1 | 0,1 | 0,3 | 0,7 | 0,1 | 0,0 | 7,4 | 1,7 | 1,2 | 0,6 | ||
| Nemci | 92,3 | 98,2 | 98,2 | 98,3 | 98,6 | 93,0 | 5,9 | 3,1 | 0,3 | 2,1 | 0,5 | |
| Rusíni | 0,0 | |||||||||||
| Rómovia | 0,2 | 0,2 | ||||||||||
| ostatní | 5,0 | 0,4 | 0,3 | 0,2 | 0,1 | 0,7 | 0,2 | 1,0 | 1,3 | |||
| nezistení | 2,3 | 1,3 | ||||||||||
| Spolu obyvateľov | 1674 | 1874 | 2084 | 2052 | 1969 | 2172 | 202 | 455 | 349 | 422 | 401 | 469 |
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer na konci obce sa nachádza kláštor Milosrdných sestier sv. Vincenta de Paul - Satmárky. V obci sídli aj Charitný dom a kongregácia komunity Rodina Nepoškvrnenej. Vrícko sa nachádza v prostredí človekom málo dotknutej prírody. Okolie je vhodné na letnú turistiku. V blízkosti je množstvo hôr, Kľacký vodopád vysoký 30 m a malá jaskyňa.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Vrícko je prístupné autom z Kláštora pod Znievom alebo od Prievidze, či Rajca cez Kľačno a Vrícke sedlo. Autobus do obce premáva na trasách Martin - Kláštor pod Znievom - Vrícko a Turčianske Teplice - Kláštor pod Znievom - Vrícko.
Najbližšie železničné spojenie je v Kláštore pod Znievom.
Cez obec prechádza žltá cyklotrasa z Predvrícka, kde sa napája na zelenú cyklisticku trasu, ktorá smeruje z Turčianskych Teplíc do Kláštora pod Znievom.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Jozef Murgaš (* 1864 – † 1929), rímskokatolícky kňaz, maliar, vynálezca, priekopník bezdrôtovej telekomunikácie.
- Július Bresztyensky (Bresztyenszky) (* 1867 – † 1911), rímskokatolícky kňaz rodák z Nemeckého Pravna, pôsobil tu v rokoch 1899-1911, tu je aj pochovaný
- Vincent Šinkovitš (Šinkovič), (Šimkovič) (* 1899 – † 1962), rímskokatolícky kňaz rodák z Nitry, tu je aj pochovaný
- Josef Steinhübl, (* 1902 – † 1984), rímskokatolícky kňaz rodák z Nemeckého Pravna, vo Vrícku pôsobil v rokoch 1932-1935 mimo pastorácie od 1945 -1955 pre väznenie, v roku 1955 vysídlený do Nemecka, inkorporovaný do würtemberskej diecézy Rottenburg-Stuttgart ako pracovníka Caritasu, 1956 farárom stuttgartskej fary u sv. Fidelisa, v roku 1969 odišiel na odpočinok, jeho spomienky vyšli tlačou Mein Leben (Môj život),Stuttgart 1973, zomrel v Štuttgarte, kde je aj pochovaný[11]
- Andrej Damko (* 1912 – † 1981), rímskokatolícky kňaz rodák z Nemeckého Pravna, od roku 1940 bol správcom farnosti vo Vrícku, kde pôsobil do evakuácie 1945. Po návrate na Slovensko bol internovaný v tábore v Petržalke, odkiaľ bol vysídlený do Nemecka. Posledných 23 rokov bol farárom v Möhringene - Stuttgart v Nemecku, kde i zomrel.[12]
Farnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V dávnej minulosti patrila ako filiálka ku farnosti Kláštor pod Znievom. Roku 1787 bola tu zriadená miestna kapl. stanica ( v rokoch 1790-1791 a 1797 a 1883 a 1945 spravovalo sa z Kláštora pod Znievom). V roku 1798 tu bol poslaný farár na príkaz cisára a roku 1806 bola tu zriadena farnosť. V súčasnosti je opäť filiálkou Kláštora pod Znievom od roku 1971.[13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Malá Fatra, turistický sprievodca ČSFR. Bratislava : Šport, 1990. S. 266-267.
- ↑ Rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Eva Petrášková, Eva Ševčíková. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 575 – 577.
- ↑ Vrícko [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850-1970. Praha : Federální statistický úřad, 1978. S. 1008-1009.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ SME (7. 8. 2008): Hauerland - ostrov spomienok
- ↑ Prehľad etnicity obyvateľstva obcí Slovenska v sčítaniach 1880-2011 [online]. Slovenský archív sociálnych dát, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
- ↑ Bratislava, redakcia časopisu Kultúra [online]. www.kultura-fb.sk, [cit. 2018-04-17]. Dostupné online. Archivované 2020-07-14 z originálu.
- ↑ DAMKO, Andrej. Jozef Damko (1872 -1955). Internetová stránka obce Nitrianske Pravno. Dostupné online [cit. 2018-04-17].
- ↑ ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg farností a kostolov banskobystrického biskupstva.. Samizdat. vyd. [s.l.] : [s.n.], 1976. S. 351-352.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrícko
